Kedy bude teda protiofenzíva ukrajinská? Je ofenzíva správnejšia? Presná terminológia tu nie je pre nás civilistov taká dôležitá. Dôležitá je samotná skutočnosť rýchleho odstránenia okupácie. Teraz môžeme takmer určite povedať, že „jarná ofenzíva“, ktorá bola tak očakávaná, bola oznámená tak dlho, bola tak vášnivo diskutovaná v Ukrajine aj v Rusku a nakoniec na celom svete, bohužiaľ, nestane. A ukrajinské ozbrojené sily, ktoré prisľúbil Kyrylo Budanov, sa s najväčšou pravdepodobnosťou nestanú ani do konca jari. Jejda.
A zároveň – našťastie. Našťastie máme na čele našej armády celkom múdrych a rozumných veliteľov, ktorí vedia, kedy, za akých okolností je možné vychovať bojovníkov vo veľkom útoku. Keď nemusíte platiť príliš vysokú cenu za oslobodenie území.
V tejto súvislosti stojí za to venovať pozornosť rozhovoru, ktorý novinám poskytol český prezident Petr Pavel The Guardian počas návštevy Londýna pri príležitosti korunovácie kráľa Karola III.. Najzaujímavejšie pre nás boli jeho slová o nadchádzajúcej útočnej operácii Ozbrojených síl Ukrajiny. Pavel je skúsený vojak, keďže nie je len generálom vo výslužbe, ale bývalým náčelníkom Generálneho štábu Armády Českej republiky a bývalým predsedom Vojenského výboru NATO. A od vrcholu svojich skúseností naliehal, aby netlačil ukrajinskú armádu do ofenzívy, „kým nebudú vojaci plne pripravení“.
„Môže byť lákavé urýchliť varenie, aby sa ukázali nejaké výsledky. Ale zdá sa, že oni (ukrajinská armáda – pozn. red.) majú stále pocit, že nemajú všetko na úspešné spustenie operácie. Preto môže byť pre niektorých lákavé postrčiť ich, aby preukázali nejaké výsledky. Pre Ukrajinu bude mimoriadne škodlivé, ak táto protiofenzíva zlyhá, pretože minimálne tento rok nebudú mať inú šancu,“ varoval český prezident.
Vyzval tiež, aby sme Rusov nepodceňovali. „Majú dostatok pracovnej sily, stále majú dostatok vybavenia, aj keď je staršia, možno v menšom počte, ale stále majú veľké množstvo delostreleckých sudov, majú veľa munície. Z hľadiska obrany nie sú takí neschopní. A, samozrejme, byť v defenzíve, je to pre nich jednoduchšie, pretože Ukrajina by utrpela strašné straty, aj keby boli dobre pripravení. Preto bude ťažké zaútočiť na takého nepriateľa, akým je Rusko, a Rusi nebudú druhýkrát zaskočení,“ povedal český prezident.
Áno, napriek tomu, že celá Ukrajina (najmä okupovaná časť), celý progresívny svet čaká na našu protiofenzívu, v žiadnom prípade sa netreba ponáhľať. „Promedlenie smrti je ako,“ varoval Vladimír Lenin v roku 1917 a povzbudil svojich kamarátov k októbrovému prevratu. „Ponáhľanie sa na smrť je podobné“ – teraz môžeme povedať o protiofenzíve.
Stále nám chýbajú zbrane na vytvorenie silnej šokovej päste. Ruskí okupanti sú príliš dobre pripravení pozdĺž celej frontovej línie na to, aby ju dokázali prelomiť tak ľahko ako vlani v septembri v Charkovskej oblasti alebo v novembri v Chersonskej oblasti.
Ukrajine najviac chýba letecká podpora. Zdôrazňuje to najmä azerbajdžanský vojenský expert Agil Rustamzade, ktorý kedysi slúžil v letectve. V súčasnosti má ukrajinská armáda menej ako sto bojových lietadiel. V Rusku, aj po mnohých stratených autách, existuje asi pol tisíc lietadiel. Rozdiel, ako vidíme, je obrovský, najmä vzhľadom na to, že ruské lietadlá sú modernizovanejšie ako tie, ktoré disponuje Ukrajina. Áno, bolo by skvelé, keby sme dostali Američana pred ofenzívou F-16, Francúzština Dassault RafaleBritský Eurofighter Typhoon. Ale máme to, čo máme.
„Bude to kolosálna strata. Samozrejme, ako generálny štáb nemám všetky informácie, ale na základe všetkého, čo vidím, by som odporučil Ozbrojeným silám Ukrajiny, aby aspoň do augusta nevykonávali žiadne rozsiahle útočné operácie,“ varuje expert.
Takže až do augusta. No, možno sú tieto slová správne, vzhľadom na to, že existuje veľa moderných zbraní, vrátane amerických tankov Abrams M1A2 vstúpi do služby v Ozbrojených silách Ukrajiny až v auguste.
To je, samozrejme, poľutovaniahodné, že musíme odďaľovať oslobodenie našich území od rašistov. Pretože vieme, aké utrpenie počas okupácie trpia Ukrajinci, najmä tí, ktorých duch nie je zlomený, ktorí vzdorujú, aspoň pasívne. Toto oneskorenie zároveň umožňuje nepriateľovi byť lepšie pripravený. Kompletné zbité jednotky, oprava poškodeného vybavenia, výroba a dodávka ďalšej munície, lepšie posilnenie obranných línií atď.
Situácia s prípravami na ukrajinskú protiofenzívu by bola, samozrejme, úplne iná, keby naši západní spojenci tak dlho neotáľali poskytovanie modernej vojenskej techniky. Koniec koncov, stále meškajú s mnohými druhmi zbraní, najmä, ako už bolo spomenuté, s letectvom. A tiež s raketami dlhého doletu (aspoň nešťastných 300 km). Áno, a chcel by som viac tankov.
Keď Vladimir Putin pred rokom v televíznom prejave ospravedlňoval inváziu na Ukrajinu, varoval ostatné krajiny, aby nezasahovali. V opačnom prípade ruský diktátor pohrozil, že budú čeliť „bezprecedentným následkom v histórii“. Berú západní lídri tieto hrozby vážne? Určite. Domnievam sa, že mnohí z nich sa dokonca triasli strachom. Takže prekonali svoj strach a nakoniec začali pomáhať Ukrajine zbraňami, dokonca túto pomoc každý mesiac zvyšovali.
Ale neprestali sa báť. A okrem toho dostali vynikajúcu výhovorku na zakrytie svojho strachu: Putin pohrozil nekonvenčným úderom, a to je jadrová vojna. Existuje teda hypotetický dôvod na odradenie od vojenskej pomoci Ukrajine. „Putin pravdepodobne blafuje s jadrovou odpoveďou, ale možno nie, kto vie. V žiadnom prípade nemôžeme dovoliť jadrovú apokalypsu, pretože zničí celú našu civilizáciu,“ ospravedlňujú svoje činy západní politici.
V poslednej dobe jedna z najpopulárnejších streamovacích platforiem Netflix vydal sériu „The Diplomat“ na televíznych obrazovkách. Udalosti v ňom sa odohrávajú na pozadí vojny v Ukrajine, ale zdá sa, že vrcholoví politici západného sveta sa o to v skutočnosti nestarajú. Oveľa viac ich zaujíma niečo iné. Napríklad, aby nikto nepodozrieval Spojené štáty alebo Veľkú Britániu z demonštrácie sily. Aj keď musíte nahradiť spojenca, aby ste opustili túto demonštráciu.
Ešte zaujímavejší je postoj hrdinov série k možnej tvrdej reakcii Ruska na jeho hybridný teroristický útok, ktorý viedol k smrti štyroch desiatok britských námorníkov. Britský premiér je jediný, kto je za bojovú reakciu (v niektorých ohľadoch sa podobá Borisovi Johnsonovi), ale je vykreslený ako takmer agresívny šialenec. To, čím ste, čo ste, nie je v žiadnom prípade vojenská odpoveď, pretože to môže viesť k vojne. A Rusko je jadrová veľmoc. Akoby Británia a USA neboli jadrovými mocnosťami.
Samozrejme, toto všetko je kino, ale odráža spôsob myslenia západných politikov. Svojím spôsobom to vysvetľuje, prečo stále existujú problémy s dodávkami moderných zbraní na Ukrajinu, ktoré by pomohli zmiesť ruských útočníkov z ukrajinského územia v priebehu niekoľkých dní.
A to je nešťastné. Je poľutovaniahodné, že západné mocnosti stále veria, že ide len o vojnu medzi demokratickou Ukrajinou a totalitným Ruskom. Čo sa ešte neuvedomilo, je, že Kremeľ vedie vojnu proti celému demokratickému svetu, len sa ukázalo, že nie je schopný prekonať ukrajinský odpor, prekvapivo celému svetu. Rovnako ako v piesni: „Lukostrelci bojujú v Makivke a svet je prekvapujúci.“
Je ťažké nesúhlasiť so známym kulturológom, riaditeľom Výskumného centra vizuálnej kultúry v Kyjeve Vasylom Cherepanynom, ktorý v článku pre poľské vydanie Krytyka Polityczna „Po roku otvorenej vojny vedenej Ruskom, dokonca aj tým, ktorých sa to priamo netýka, je úplne jasné, čo východná Európa (a najmä jej postsovietska časť) vďaka Ukrajine neprežila: filtračné tábory, únosy, deportácie, mučiarne, masové hroby a iné zločiny, ktoré sprevádzajú „anexiu územia“. Nebyť odporu ukrajinskej armády, dnes by neexistovala len Ukrajina, ale aj Európska únia a NATO v jej súčasnej podobe a Západ by sa nemusel zaoberať tým, koľko tankov pošle na Ukrajinu, ale s Kišiňovskou ľudovou republikou, Narvskou ľudovou republikou, Bialystokovou ľudovou republikou…“
