Predtým, ako hovoríme o možnosti demokratických zmien v Ruskej federácii, je potrebná jej dekolonizácia. Národy tohto obrovského územia sa musia zbaviť imperiálneho dedičstva, ktoré ťažko zaťažuje ich politickú kultúru, historické príbehy a víziu budúcnosti.
Odolnosť, ktorú ukrajinský štát preukázal 24. februára 2022, bola prekvapením pre väčšinu západných analytikov, ktorí predpokladali, že jeho armáda nebude schopná zastaviť ruský blitzkrieg. Prvé tri týždne výrazne zmenili predchádzajúci diskurz o Rusku ako superveľmoci a východnej Európe a Ukrajine ako o jeho výlučnej sfére vplyvu. Mnohí západní komentátori pripustili, že ich vedomosti a názory neboli úplne objektívne kvôli popularite ruských naratívov. Bohužiaľ, niektoré mylné predstavy zostávajú dodnes. Vychádzajú na povrch, keď sa nastolí téma demokratizácie Ruska.
Napriek Putinovým vyhláseniam o prispôsobení ruského demokratického systému miestnej realite je proces premeny Ruska na totalitný štát takmer u konca. Putinovu vojenskú porážku zároveň niektorí vedci a predstavitelia ruskej opozície vnímajú ako príležitosť na zmenu režimu a obnovu ruskej demokracie.
Prečo je všetko také zlé?
Pri hľadaní príčin ruskej agresie voči Ukrajine sa analytici zhodujú, že totálna invázia ukončila diskusiu o tom, „či je ruský systém stále demokraciou“. Pozornosť sa obrátila na kolaps ruskej demokracie v postsovietskom období a na ponaučenia, ktoré si z toho môžeme vziať. Lev Gudkov, ruský sociológ a riaditeľ Levada Center, pripúšťa, že rovnako ako mnohí iní, aj on precenil šance na rýchlu demokratizáciu Ruska po páde Sovietskeho zväzu. Kľúčovou chybou je podľa neho podcenenie vytrvalosti, s akou ruská spoločnosť prebudovala totalitné sociálne inštitúcie.
Ruských liberálov, ktorí sú teraz často v exile, považuje Západ za budúcich lídrov potenciálnej obnovy ruskej demokracie. Podľa ich názoru je krátke obdobie slobody po páde ZSSR základom viery v demokratizáciu Ruska. Za zmienku stoja slová Eleny Nemirovskej, spoluzakladateľky Moskovskej školy občianskeho vzdelávania. Vo svojom prejave na Svetovom fóre pre demokraciu nastolila dôležitú otázku: Rusko je „európska krajina s európskymi hodnotami, ale nie je to západná krajina. Je to krajina, kde ľudia nechápu dôležitosť štátnych inštitúcií. Rusko nie je štátom právneho štátu. Namiesto občianskeho vedomia sa pestuje veľkosť postavená na prázdnych myšlienkach.“ Podľa jej názoru by metódou demokratizácie Ruska malo byť „osvietenie“. Stojí však za zmienku, že pri analýze zlyhania ruskej demokracie z hľadiska hodnôt používa Nemirovskaja vágnu terminológiu. Okrem toho opakuje rovnaký naratív o špeciálnom type ruskej demokracie, ktorý propaguje Putin.
V reakcii na Nemirovskú nemožno ignorovať takú zjavnú chybu v jej pokuse definovať Rusko. Pretože Rusko je krajina, kde sa ľudia nestarajú o štátne inštitúcie a nerozvíjajú občiansku spoločnosť. Nie je to krajina moderných európskych hodnôt. Rusko dodržiava autoritárske imperiálne hodnoty. Je jasné, že impérium nemožno demokratizovať. Preto predtým, ako hovoríme o možnosti demokratických zmien v Ruskej federácii, je potrebná jej dekolonizácia.
Imperiálny revanšizmus a ruský fašizmus
Možno hľadanie príčin ruskej agresie voči Ukrajine v geopolitike alebo histórii má svoje opodstatnenie. Čo je však dôležitejšie, kroky Ruska predstavujú imperiálnu politiku revanšizmu. Chyby západných expertov v chápaní ruskej stratégie a politiky po páde ZSSR pramenia z ignorovania imperiálneho dedičstva krajiny a neúplného procesu dekolonizácie. V eseji pre The Washington Post Linda Kinstler poznamenáva, že „štáty, ktoré boli súčasťou ZSSR, sa zriedka nazývajú ‚postkoloniálnymi‘ mimo akademickej obce. Zvyčajne sa nazývajú „postsovietske“, čo vedie k falošnému predpokladu, že iba kolaps Sovietskeho zväzu bol začiatkom ich existencie.
Väčšina ruských elít, vrátane takzvanej liberálnej opozície, sa pravdepodobne drží hodnôt a naratívov poznačených imperiálnym dedičstvom. To je dôvod zlyhania ruskej demokracie na začiatku 1990-tych rokov a neschopnosti dnešných ruských liberálov prezentovať presvedčivú víziu toho, že Ruská federácia sa stane štátom, ktorý nie je agresívny voči svojim susedom.
Medzitým má vojna Ruska proti Ukrajine významný vplyv na Rusko. Timothy Snyder verí, že „dnešné Rusko spĺňa väčšinu kritérií fašizmu. Obnovuje sa kult vodcu Vladimíra Putina, kult mŕtvych zameraný na druhú svetovú vojnu a mýtus minulej imperiálnej veľkostisú vedené rastúcim násilím – brutálnou vojnou proti Ukrajine.“
Výsledok rusko-ukrajinskej vojny závisí od medzinárodného poriadku v Európe a vo svete. Stabilný a dlhodobý mier sa nedosiahne, ak bude Rusko autoritárskym štátom, ktorý sa vo svojich činoch riadi imperiálnym myslením. Preto je v záujme susedov Ruska, ako aj zvyšku Európy, podporovať proces „deimperializácie“ a dekolonizácie Ruskej federácie. To vydláždi cestu pre ruskú liberalizáciu. Národy tohto obrovského územia sa musia zbaviť imperiálneho dedičstva, ktoré ťažko zaťažuje ich politickú kultúru, historické príbehy a víziu budúcnosti. Tento proces možno iniciovať prostredníctvom programu dekolonizácie v dialógu medzi Západom, ruskou „liberálnou“ opozíciou a zástupcami pôvodného obyvateľstva Ruskej federácie.
Dôležitá je tu aj účinnosť medzinárodného práva, ktoré by malo zabezpečiť, aby zločiny Ruska nezostali nepotrestané. Okrem neustálej podpory práce Medzinárodného trestného súdu by sa mal vytvoriť špeciálny tribunál, ktorý by postavil páchateľov pred súd a vyšetril zločiny ruskej agresie.
Nakoniec, keď hovoríme o oprave európskeho bezpečnostného systému, stojí za to pripomenúť slová Kurta Volkera (bývalý osobitný predstaviteľ USA pri rokovaniach v Ukrajine – pozn. red.), ktorý povedal: „Musíme trvať na tom, aby sa Ruská federácia správala ako každý iný štát.“ Pre Rusko to znamená, že „musí zastaviť útoky na svojich susedov a stiahnuť svoje jednotky z ich územia, prijať zodpovednosť za vojnové zločiny spáchané jeho vodcami a armádou a v budúcnosti sa zaviazať, že bude konať len v rámci svojich hraníc“.
Preložené z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúci koniec rokovaní, Ukrajina – únik od voľby, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, opovrhovaný, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na galejach, Polostrov strachu, Ukrajina bola vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Alebo diskutujte o histórii, patová situácia v Minsku
Pôvodný názov článku: Rosja musi przestać być imperium kolonialnym
