Naozaj sa ten slávny „historický obrat“ odohral v Nemecku? Zeitenwende– čo tak pateticky vyhlásil spolkový kancelár Olaf Scholz, keď hovoril s poslancami Bundestagu niekoľko dní po totálnej ruskej invázii na Ukrajinu? Teraz môžeme takmer s istotou povedať áno. „Takmer“, pretože stále existujú určité nuansy, pochybnosti, výhrady. Ale pokiaľ ide o hlavnú zahraničnopolitickú a bezpečnostnú líniu Nemecka, určite áno.
Na pozadí brutálnej rusko-ukrajinskej vojny došlo v najdôležitejšom členskom štáte Európskej únie k radikálnym zmenám. Nemecko opustilo množstvo svojich zahraničnopolitických dogiem, najmä zákaz dodávok zbraní do krízových regiónov, teda do krajín zapojených do horúcich konfliktov. Po celé desaťročia sa Nemecko riadilo týmto pravidlom vo svojej zahraničnej politike.
Ukrajina nedostala ani nemecké zbrane vzhľadom na ruskú inváziu v Donbase. Najvýraznejším prejavom takejto nemeckej politiky bol anekdotický príbeh s piatimi tisíckami zastaraných prilieb pre Ozbrojené sily Ukrajiny, ktoré sa mimochodom nikdy nedostali na Ukrajinu.
Uplynulý rok však ukázal, že Nemci sú pod tlakom okolností schopní priznať svoje chyby a výrazne upraviť svoju pozíciu. Od rozsiahlej ruskej invázie sme od Nemecka dostali pomoc vo výške viac ako 14 miliárd EUR. Nemecký zotrvačník vojenskej podpory sa tak odvíjal extrémne pomaly. Spočiatku sa Nemci obmedzili na to, že nám poskytnú iba prenosné protitankové systémy a MANPADS, guľomety, mínomety, muníciu, ostreľovacie pušky a iné ručné zbrane. Potom však nasledovali ťažké stroje, vrátane tých slávnych Panzerhaubitze 2000, samohybné protilietadlové delá Gepard. Ďalšie – systémy protivzdušnej obrany IRIS-T a Vlastenec, MLRS MARS II. A nakoniec, moderné tanky Leopard 2 a BMP Martina. Nemecko tiež prijalo tisíce ukrajinských vojakov na bojový výcvik na modernej vojenskej technike, ktorí sa čoskoro zúčastnia dlho očakávanej ukrajinskej ofenzívy.
Tento týždeň sa Olaf Scholz opäť pokúsil presvedčiť Švajčiarsko, aby poskytlo Ukrajine muníciu pre spomínané Ozbrojené sily Ukrajiny Gepard, ktoré sa vyrábajú v tejto hornatej krajine. Stalo sa tak počas návštevy švajčiarskeho prezidenta Alaina Berseho v Berlíne. Faktom je, že švajčiarsky zákon o neutralite mu zakazuje vyvážať zbrane do krajiny, ktorá sa zúčastňuje horúceho konfliktu. Nie je však čas na opravu právnych predpisov? „Diskutovali sme o tejto otázke. Táto vojna v Európe nás všetkých vyzýva, aby sme kriticky prehodnotili naše vnímanie seba samých a niekedy boli pripravení robiť nepríjemné, ale správne rozhodnutia,“ povedal Scholz narážajúc na švajčiarskeho hosťa o nemeckých skúsenostiach s vojenskou pomocou Ukrajine. Švajčiari však boli neúprosní. „Nemôžete od nás požadovať, aby sme porušovali naše vlastné zákony,“ odpovedal Berse.
Táto pozícia Scholza nijako nesklamala. Michael Roth, predseda výboru pre zahraničné veci v Bundestagu, citoval rozhorčenú kancelárku, ktorá povedala: „Každý, kto chce byť neutrálny v takejto zločineckej útočnej vojne, nepriamo prispieva k ruskému agresorovi.“ Taká je nepriama výčitka voči Bernu.
Navyše, Nemecko, ktoré vždy obhajovalo riešenie rusko-ukrajinského konfliktu diplomaciou (čo stojí len za úsilie Angely Merkelovej pri podpise minských dohôd), teraz tvrdí, že v súčasnosti nemá zmysel, aby Ukrajina rokovala s Ruskom. Okrem toho je táto pozícia typická pre predstaviteľov takmer všetkých politických síl (samozrejme okrem prokremeľskej Ľavicovej strany a Alternatívy pre Nemecko). „V chráme nie je možné vyjednávať so zbraňou. Ide o ich vlastnú kapituláciu. Ak sa Ukrajina prestane brániť, potom nebude mier – bude koniec Ukrajiny,“ povedal Scholz v reakcii na výzvy ľavičiarov, populistov a pacifistov, aby sa vzdali nemeckých dodávok zbraní na Ukrajinu a namiesto toho uľahčili začatie mierových rozhovorov medzi Kyjevom a Moskvou.
Takýto radikálny, ale správny postoj teraz zaujíma Nemecko, ktoré bolo až donedávna považované za hlavného hospodárskeho partnera Moskvy v Európskej únii. Teraz sa Berlín stal verným priateľom Kyjeva, čo nás nemôže potešiť.
V tejto súvislosti bola návšteva nemeckého spolkového prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera v Poľsku v deň 80. výročia začiatku povstania vo varšavskom gete dosť názorná. Samozrejme, Steinmeier najprv vyhlásil zodpovednosť Nemcov za prenasledovanie a masové vraždenie Židov počas druhej svetovej vojny. Úprimne sa ospravedlnil a kľačal pred pamätníkom obetiam povstania. „Dnes stojím pred vamiOspravedlňujeme sa vám za zločiny, ktoré tu spáchali Nemci. Nemci kruto a neľudsky prenasledovali, zotročovali a vraždili európskych Židov, varšavských Židov, pre ktorých nemáme slov. Pre nás Nemcov zodpovednosť za našu históriu nemá konečný bod. Zostane pripomienkou pre nás a našu misiu v súčasnosti a budúcnosti,“ povedal.
V skutočnosti Frank-Walter Steinmeier zopakoval gesto prvého sociálnodemokratického kancelára Nemecka Willyho Brandta, ktoré urobil pred viac ako polstoročím. V decembri 1970 sa tiež stal prvým spolkovým kancelárom Nemecka, ktorý prišiel na návštevu Poľska. Brandt položil veniec k pamätníku padlým účastníkom povstania vo varšavskom gete, sklonil sa na kolená a sklonil hlavu na znak úcty k pamiatke mŕtvych. Kľačiaca fotografia Willyho Branda sa stala kultom a bola zahrnutá do všetkých učebníc modernej histórie.
Steinmeier, napodobňujúc svojho vynikajúceho člena strany, sa rozhodol neobmedzovať sa na témy zložitej histórie. Vydláždil most z tej strašnej vojny do skutočnej. „‚Nikdy viac!‘ je najdôležitejšou lekciou nemeckých dejín a znamená to, že Európa už nikdy nemala viesť vojnu, akou bola ruská invázia na Ukrajinu.“ Nikdy viac“ znamená, že pevne stojíme pri Ukrajine spolu s Poľskom a našimi ďalšími spojencami. Podporujeme Ukrajinu v humanitárnych, politických a vojenských aspektoch,“ povedal nemecký prezident.
Prečo je toto vyhlásenie Steinmeiera také dôležité? Pretože nesmieme zabúdať, že k téme druhej svetovej vojny a nacistických zločinov v Nemecku pristupujeme s mimoriadnou opatrnosťou. Nemeckí predstavitelia sa takmer nikdy neuchyľujú k žiadnym porovnaniam, paralelám, analógiám, aby to nebolo vnímané ako relativizácia týchto zločinov. A skutočnosť, že spolkový prezident vo svojom prejave vo Varšave hovoril nielen o zmierení, odpustení a historickej zodpovednosti svojho národa, ale aj samostatne nastolil tému súčasnej vojny v Ukrajine, vojnových zločinov Rusov, by sa mala interpretovať ako veľký zdvyh v nemeckej mentalite. A podľa niektorých odborníkov to bola zmienka o Ukrajine, ktorá sa stala ústredným bodom tohto prejavu.
Niektorí odborníci idú ešte ďalej a teoretizujú, že týmto spôsobom sa Nemci snažia zbaviť historického obrazu hlavných európskych zločincov. Koniec koncov, až doteraz druhá svetová vojna, zverstvá národných socialistov a predovšetkým holokaust boli tie historické udalosti, ktoré si treba pamätať, na ktoré by sa v žiadnom prípade nemalo zabúdať, aby sa už neopakovali „nikdy viac“. Spomienka na to visela vážne bremeno na krku nemeckého národa. Teraz je však v Európe opäť vojna a na okupovaných územiach sa opäť páchajú hrozné vojnové zločiny. Rusko takmer bez skrývania deklaruje svoj zámer vymazať ukrajinský národ z povrchu Zeme a podľa toho koná. A to nie je nič iné ako genocída.
To znamená, že Nemecko jasne ukazuje, že sa usilovne poučilo z krvavých lekcií druhej svetovej vojny. Ale Rusko – v žiadnom prípade. Čo je horšie, parazituje na obraze víťaznej krajiny, pácha vojnové zločiny na rovnakej úrovni ako trestači SS a niekedy ich prekonáva (spomeňte si na „Wagnerove kladivo“, vraždenie detí alebo sťatie vojnových zajatcov). A tu majú Rusi každú šancu odobrať Nemcom úlohu hlavných zločincov histórie. A možno z tohto dôvodu Nemecko urobí všetko pre to, aby Ukrajina vyhrala, aby sa nad ruskými vojnovými zločincami konal medzinárodný tribunál ako ten norimberský.
