Napriek bravúrnym vyhláseniam ruských propagandistov nie je reakcia ruského politického vedenia na rokovania s Čínou ani zďaleka optimistická.
Návšteva vodcu Komunistickej strany Číny a Číny Si Ťin-pchinga, opätovne zvoleného na tretie funkčné obdobie, v Rusku sa neskončila tým, čo sa očakávalo od hlavnej politickej udalosti začiatku roka v Moskve. Ruská štátna propaganda tradične urobila dobrú baňu na zlú hru, ale absencia akýchkoľvek serióznych dohôd, ktorými by sa na základe tejto návštevy mohli pochváliť v Kremli, je viac ako výrečná. Ale ako sa ukázalo, to bol len začiatok.
Jedným z dvoch dokumentov, na ktorých sa Rusom podarilo dohodnúť s čínskou stranou, bolo vyhlásenie o prehĺbení vzťahov medzi Moskvou a Pekingom. V tomto vyhlásení je jeden bod, ktorý možno nazvať kľúčovým pre Čínsku ľudovú republiku v celej histórii rusko-ukrajinského vojenského konfliktu. Tento odsek sa týka obmedzení šírenia jadrových zbraní.
Čína, ktorá sa počas celého obdobia totálnej vojny obmedzovala na všeobecné frázy o potrebe prímeria a nastolení mieru, v jednej zo svojich požiadaviek vždy vyjadrila jasnú a konkrétnu pozíciu. Táto požiadavka sa týkala možného použitia jadrových zbraní vo vojne v Ukrajine. Táto správa sa, samozrejme, týkala Ruska, pretože Ukrajina nemá tieto zbrane hromadného ničenia a západní partneri, samozrejme, takéto zbrane neposkytnú Ozbrojeným silám Ukrajiny – a sami ich neplánujú použiť proti ruským okupantom.
Preto sa v spoločnom rusko-čínskom vyhlásení podpísanom Si Ťin-pchingom a Putinom spomínajú jadrové zbrane. Konkrétne – o nemožnosti rozmiestnenia jadrových zbraní mimo proprietárnych krajín. Táto klauzula v dohode bola očividne diktovaná čínskou stranou, ktorá vníma rusko-ukrajinskú vojnu ako lokálny konflikt, ktorý neohrozuje záujmy Číny. Nič iné ako možné použitie zbraní hromadného ničenia – čo bude priama cesta k tretej svetovej vojne, z ktorej sa ČĽR už nebude môcť trestať.
Stručne povedané, zmienka o jadrových zbraniach vo vyhlásení, ktoré si Ťin-pching priniesol domov z Moskvy, by sa mohla považovať prinajmenšom za lokálny zahraničnopolitický úspech Čínskej ľudovej republiky. Nebyť vyhlásenia Vladimíra Putina, ktoré sa v skutočnosti stalo skutočným demaršom.
Ruský diktátor pred niekoľkými dňami (menej ako týždeň po tom, čo lietadlo s čínskym vodcom opustilo vzdušný priestor agresorskej krajiny) povedal, že je pripravený rozmiestniť jadrové zbrane na území spojeneckého Bieloruska. Samozrejme, pre Putina bolo vymyslených niekoľko výhovoriek. Po prvé, minský vazal Alexander Lukašenko o to údajne dlho žiadal. Je zvykom, že vládcovia Kremľa ospravedlňujú svoje trestné činy iniciatívou niekoho iného. Pracovníci vždy „žiadali“ o zvýšenie cien. Intervencia v Afganistane bola vykonaná „na žiadosť“ miestnych úradov. Agresiu voči Ukrajine spôsobujú výlučne „výzvy ľudí Donbasu, ktorí milujú slobodu“. A Rusko podľa seba vo všetkých prípadoch koná len reaktívne, len reaguje na tieto početné požiadavky. Druhým dostatočným dôvodom porušenia nových dohôd je Vladimir Putin, ktorý označil skutočnosť, že bieloruské jednotky údajne nebudú mať žiadny prístup k jadrovým poplatkom.
Tieto argumenty samozrejme nikoho nepresvedčili a nemohli presvedčiť. Západ bude nespokojný s akoukoľvek manipuláciou so zbraňami hromadného ničenia a Čína… A Čína už reagovala na vyhlásenie diktátora Kremľa. Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Nin na tlačovej konferencii v odpovedi na otázku jedného zo zahraničných médií o Putinovej myšlienke vziať jadrové nálože do Bieloruska bola tradične zdržanlivá – ale nie menej výrečná. Hovorkyňa ministerstva zahraničných vecí Čínskej ľudovej republiky pripomenula, že v januári lídri piatich oficiálnych jadrových mocností vydali spoločné vyhlásenie o nemožnosti viesť jadrovú vojnu a potrebe vyhnúť sa strategickým rizikám spojeným s týmto faktorom.
Peking priamo vyjadril nespokojnosť so skutočnosťou, že Moskva porušila dohody dosiahnuté počas návštevy Si Ťin-pchinga v priebehu niekoľkých dní. Nielenže je Čína kategoricky proti premene súčasnej vojny na jadrovú, ale ukazuje sa tiež, že Kremeľ odhalil vodcu čínskych komunistov ako terč posmechu. Si Ťin-pching, ktorý porušil zavedený poriadok vládnutia strany a krajiny, vstúpil na tenký ľad a zúfalo potreboval pozoruhodné úspechy, najmä v zahraničnej politike. A ukázalo sa, že so všetkou svojou mocou a vplyvom nemohol chrániť región a svet pred možnou jadrovou vojnou. Prečo Vladimír Putin urobil taký ostrý a riskantný krok?
Toto vyhlásenie šéfa Kremľa nie je ničím iným ako odpoveďou súdruhovi Si Ťin-pchingovi. Odpoveďou je najmä nepodpísaná dohoda o plyne, o ktorej sa písalo v súvislosti s návštevou čínskeho lídra v Moskve vo svetových médiách. Rusko je teraz na pokraji vážnych ekonomických problémov spojených sSo západnými sankciami a stratou veľkého európskeho trhu potrebuje finančné prostriedky na pokračovanie vojny. A Ruská federácia môže tieto prostriedky čerpať len na jednom mieste – v plynových a ropných vrtoch. V Moskve však nebola schválená ani nová zmluva o dodávke plynu, ani dohody o výstavbe plynovodu Power of Siberia – 2.
Rusko nedostalo od Číny žiadnu vážnu finančnú podporu – iba tradičné tamburínové tance okolo Si Ťin-pchingovho „mierového plánu“, ktoré nie sú ničím iným ako rituálnymi pietami (a nedostatok rozhovorov medzi lídrami Číny a Ukrajiny, ktoré sa očakávali po moskovskom stretnutí dvoch ázijských diktátorov). A keď Kremeľ nedostal nič významné okrem dvoch všeobecných vyhlásení o čomkoľvek, rozhodol sa uchýliť k vydieraniu vo svojom vlastnom štýle. V prípade Číny – jadrová. Pretože Putin dokonale rozumie dvom veciam.
Po prvé, Čína naozaj nechce jadrovú vojnu. Po druhé, čínsky jadrový arzenál je horší ako ruský, takže táto sféra je jediná v rusko-čínskych vzťahoch, kde Moskva môže diktovať podmienky. A Vladimír Putin si to veľmi dobre pamätá.
Zdá sa však, že zabudol, že ekonomicky a politicky Rusko naopak závisí od Číny. Predstavme si, čo sa stane, ak zrazu tie členské štáty OSN, ktoré sa zameriavajú na ČĽR, začnú hlasovať na zasadnutiach Valného zhromaždenia OSN za protiruské rezolúcie – až po hypotetické vylúčenie agresorskej krajiny z Bezpečnostnej rady tejto organizácie. A ukrajinskí diplomati už hovorili o tomto scenári ako o jedinom skutočnom v súčasnej situácii. Čo môžeme povedať o závislosti ruskej ekonomiky, najmä vojensko-priemyselného komplexu Ruskej federácie, od čínskych častí a zariadení.
Vladimir Putin je nespokojný so situáciou vo vojne proti Ukrajine (a Západu). Som nespokojný s pozíciou Číny – ktorá na rozdiel od jasnej proukrajinskej pozície Spojených štátov, podporenej silnou vojensko-finančnou a sankčnou podporou, nie je ničím iným ako vyhlásením. A tak zvyšuje stávky a snaží sa vyvinúť tlak na Čínu. A ako sa tento pokus o nátlak skončí – ukáže čas. Prvá reakcia čínskych úradov neveští pre Kremeľ nič dobré.
