Pri navrhovaní dohôd z Minska si ruské vedenie uvedomovalo, že tieto dohody by sa nemali vykonávať. Uviedol to bývalý poradca prezidenta Ruskej federácie Vladislav Surkov v bleskovom rozhovore s Centrom pre politickú konjunktúru.
Jedna z otázok znela: „Pri práci na dohodách z Minska ste vychádzali zo skutočnosti, že sa musia vykonávať?“ Na to Surkov stručne odpovedal: „Nie.“
Kladne tiež odpovedal, že považuje akcie ruskej armády v Ukrajine za účinné a vyjadril nádej na normalizáciu vzťahov medzi Ruskom a Západom v blízkej budúcnosti.
Vladislav Surkov je ruský politik, skutočný štátny poradca. Surkov je autorom koncepcie takzvanej „ruskej suverénnej demokracie“, jedným z tvorcov vládnucej strany „Yedinaya Russia“ a jedným z hlavných ideológov „putinizmu“ a „ruského sveta“.
Prvé dohody z Minska uzavrela v roku 2014 trojstranná kontaktná skupina, ktorá zahŕňala zástupcov Ruska, Ukrajiny a OBSE. Uzavretiu dohôd z Minska predchádzali konzultácie v normandskom formáte (Ukrajina, Rusko, Francúzsko, Nemecko).
Vo februári 2015 boli podpísané nové dohody z Minska, známe aj ako „Minsk-2“. Vždy sa myslia týmto pojmom. Ruská strana dohodu porušila ihneď po jej podpísaní – Ruská federácia pokračovala v ofenzíve proti Debalceve a nakoniec ju obsadila v rozpore s požiadavkami zmluvy. Všetky nasledujúce roky Ukrajina a Rusko deklarovali svoju túžbu vykonávať dohody z Minska, ale zároveň sa kategoricky líšili vo svojich interpretáciách toho, čo bolo dohodnuté.
Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj v nedávnom prejave uviedol, že dohody z Minska pôvodne inicioval Západ ako ústupok Rusku a že ich nemožno realizovať bez toho, aby Ukrajina stratila svoje územia.
