24. február nie je len dátum. Pre Ukrajincov je to deň, keď rakety začali padať z neba a ruské tanky začali cestovať cez pokojné mestá, prinášali zničenie a smrť. Dnes je to presne rok, odkedy sa v Ukrajine začala vojna v plnom rozsahu. Milióny Ukrajincov, ktorí zachraňovali životy, opustili svoje domovy – mestá, ktoré sa zmenili na ruiny, ako napríklad Mariupol, alebo stoja s nezahojenými ranami, ako napríklad Charkov.
Počas tohto roka sme zažili veľa bolesti, úzkosti a straty. Naši odvážni muži a odvážne ženy išli na front, aby bránili našu krajinu a oblohu pred ruskými útočníkmi. Zjednotili sme sa, odolali a ukázali celému svetu príklad jednoty a sily, ktorú má ukrajinský ľud.
Denne sa dozvedáme o výsledkoch každého dňa vojny, teraz ponúkame, aby sme si pripomenuli, aký bol tento ťažký rok. Spolu určite vyhráme.
***
„Zobuď sa, strieľaj“, „Začalo to“, „Je s tebou všetko v poriadku?“ to je len niekoľko fráz, ktoré začali ráno 24. februára 2022 pre mnohých Ukrajincov. V noci z 24. februára ruský prezident Vladimír Putin vyhlásil vojnu Ukrajine. Okolo 05:00 boli počuť prvé výbuchy v Kyjeve a Charkove, Rusi ostreľovali letiská v Kolomyii a Ivano-Frankivsku a začali raketový útok na tri vojenské jednotky v regióne Ľvov. V Odese, Sumy, Chersonskej oblasti boli prví mŕtvi.
Od prvého dňa invázie v plnom rozsahu Ukrajinci masívne odišli do vojenských registračných a náborových úradov. Na fotografii je fronta na vojenský registračný a náborový úrad v Ternopile (foto Teren)
Ukrajinci boli dezorientovaní, pretože na jednom mieste bolo počuť výbuchy v celej krajine: na východe, v strede, na juhu a západe. Začala panika, ľudia masívne stiahli hotovosť, kúpili si jedlo a odišli aj do zahraničia.
Vo veľkých ukrajinských mestách sa občania skrývali pred ostreľovaním v metre (foto z Charkova od Oleny Rudy)
v Ukrajine bolo počuť letecké poplachy, zaviedlo sa stanné právo a zaviedli sa zákazy vychádzania. Mestá deklarovali svoju prvú ochotu prijať utečencov. Na cestách sa začali inštalovať zátarasy. Ľudia boli vyzvaní, aby hľadali a ničili nepriateľské značky, ako aj aby sa pripojili k pouličným hliadkam.
Dievča stojí pred svojím domom v Kyjeve, ktorý bol zničený ruskou raketou (foto UNICEF)
Nikto (aspoň civilisti) nebol tak pripravený na inváziu v plnom rozsahu, ktorá sa mala uskutočniť rýchlosťou blesku. V prvých dňoch sa boje odohrali v blízkosti Kyjeva, ruské jednotky použili zajaté ukrajinské vybavenie na preniknutie do zadnej časti, ale naši obrancovia ich zničili.
26. februára ruský shell zasiahol 25-poschodovú obytnú budovu v Kyjeve
V prvých dňoch invázie v plnom rozsahu Rusi úplne zničili najväčšie lietadlo na svete AN-225 „Mriya“ v Gostomeli.
Zničené lietadlo AN-225 „Mriya“ v Gostomel (foto AR)
Rusi cynicky zaútočili na civilnú infraštruktúru, výškové budovy a zastrelili mierumilovných Ukrajincov. 25. februára tak Rusi zastrelili rodinu piatich ľudí neďaleko Nova Kakhovka: troch dospelých a deti vo veku 6 rokov a 1,5 mesiaca, ktoré sa snažili uniknúť z vojny.
Od prvých dní Ukrajinci zapôsobili na celý svet svojou silou a nezničiteľnosťou. Naša odvážna armáda a civilisti bránili mestá a dediny a ničili celé stĺpy ruského vybavenia, čo dokazuje, že útočníci nebudú schopní dobyť Ukrajinu.
Stĺp ruského vybavenia na ulici Bucha bol zničený (foto Rádio Sloboda)
Pamätáme si odvahu každého obrancu. Námorník Vitalij Skakun s ním vyhodil do vzduchu automobilový most Henichesk v Chersonskej oblasti, aby zastavil konvoj ruských tankov. Pamätáme si „ducha Kyjeva“ a odvážnych Ukrajincov, ktorí sami zastavili tanky a zostrelili drony s plechovkami uhoriek.
Novonarodené dvojčatá spia v suteréne kyjevského Okhmatdytu v prvých dňoch vojny
2. marca obyvatelia mesta Enerhodar nepustili ruskú armádu do mesta. Tisíce ľudí s ukrajinskými vlajkami zablokovali vstup ruského vybavenia do mesta a skandovali „Sláva Ukrajine! Sláva hrdinom!“.
Ráno 1. marca začali ruské jednotky letecký útok na centrálne námestie Charkova – Námestie slobody. Raketa zasiahla budovu Charkovskej regionálnej štátnej správy. Okamžite bolo známych desať mŕtvych a asi 20 zranených. Región Charkov v skutočnosti denne trpel nepriateľskými útokmi.
Každý deň sme čítali správy, počítali zabitých útočníkov, mŕtvych ruských generálov a úprimne sa radovali z videa so zničeným nepriateľským vybavením. Mali sme husiu kožu z počtu mŕtvych, z každej rany do pokojného mesta alebo dediny sme boli ohromení hnevom.
Ukrajinské polia posiate stovkami kráterov z delostreleckých nábojov (foto Maxar)
Nosili sme veci a jedlo do humanitárnych centrál, tkali maskovacie siete, zriadili prístrešky v pivniciach a stretávali sa so susedmi. A niekto v tom čase pod paľbou opustil svoj domov a modlil sa, aby ožil na bezpečné miesto.
Kamuflážne siete sú tkané v múzeách, kostoloch, knižniciach, kdekoľvek. Na začiatku vojny museli tí, ktorí chceli pomôcť, niekedy dokonca odmietnuť, pretože dobrovoľníkov bolo viac než dosť.
Požiadali sme NATO, aby uzavrelo naše nebo a zostrelilo nepriateľské rakety, drony, útočné lietadlá. Začiatkom marca sa Charkov, Černihiv, Mariupol, Cherson, Hostomel a Volnovakha stali prvými hrdinskými mestami Ukrajiny.
Ukrajinci v zahraničí chodili na zhromaždenia, aby upozornili na vojnu
Náš Mariupol. Mesto, ktoré Rusi skutočne zničili, a nikto nemôže s istotou povedať, koľko ľudí v ňom bolo zabitých. V marci boli bomby zhodené na detskú nemocnicu a pôrodnicu v Mariupole. Časť zdravotníckeho zariadenia bola úplne zničená.
Tehotná žena na nosidlách je vyvezená z rozbitej nemocnice v Mariupole (foto Evgeniy Maloletka/AP)
Ruská armáda zámerne bombardovala činoherné divadlo v Mariupole. Pod troskami boli stovky ľudí, niektorí zomreli. Obyvateľov nezastavil nápis „Deti“ na nádvorí budovy, ktorý bol viditeľný z neba.
Pred činoherným divadlom v Mariupole bol nápis „Deti“, ktorý bol viditeľný z neba. Útočníci zámerne porazili civilistov
Rusi nemilosrdne vymazali Mariupol z povrchu zemského. V marci miestne úrady oznámili, že ruskí útočníci zničili Mariupol o 90%. Koncom marca Azovský pluk zverejnil video z dronu, ktoré ukazuje rozsah zničenia mesta ruskou armádou. Nahrávka ukazuje, že v meste v skutočnosti nezostali žiadne prežívajúce domy. Tie budovy, ktoré sa nezmenili na ruiny, zostali bez okien a samostatných poschodí.
Potom, čo ruskí okupanti vstúpili do Chersonu, tisíce miestnych obyvateľov sa spojili pod obrovskou vlajkou Ukrajiny, nazvali Rusov fašistami a požiadali o opustenie mesta. Ukrajinci sú nezničiteľní a obyvatelia Chersonu, ktorí počas okupácie chodili na zhromaždenia s ukrajinskými vlajkami – yasKravi príklad toho.