S tým, že zahraniční politici prichádzajú na Ukrajinu vlakom a dokonca aj svetoví lídri (Scholz s Macronom, Johnsonom, Sunakom), sme si na to už nejako zvykli. Teraz je už možné správať sa – keď, ako sa hovorí, Biden sa na nás už bude vzťahovať, len sa zdá, že nebol v hlavnom meste štátu, ktorý hrdinsky bojoval za západný svet. Ako sa však ukázalo, nielen on.
Minulý týždeň pricestoval minister zahraničných vecí izraelského štátu Eli Cohen na Ukrajinu na skutočne historickú návštevu. Historické, pretože doteraz sa predstavitelia tohto blízkovýchodného štátu vyhýbali téme rusko-ukrajinskej vojny tak, ako mohli. Izraelská strana sa snaží nepropagovať takmer všetky možné možnosti pomoci Ukrajine, a to ani pokiaľ ide o poskytovanie technológií súvisiacich s primeraným oznamovaním dronov a rakiet, uviedol ukrajinský veľvyslanec v Izraeli Jevgen Korniychuk.
Takúto opatrnosť zo strany izraelských orgánov, predchádzajúcu aj súčasnú, možno pochopiť. Izrael má na svojej strane Sýriu a ruské jednotky v Sýrii. Úprimne povedané, ďaleko od najpríjemnejšieho okolia. Situácia v súčasnej vojne je však taká, že sedieť za maskou neutrality (formálnej alebo skutočnej) nebude fungovať. Dokonca aj Švajčiarsko, tento jedinečný ostrov „večnej neutrality“ uprostred Európy, je blízko k porušeniu svojich vlastných pravidiel. Aspoň spoločnosť už nie je proti tomu, že konfederačné orgány umožňujú opätovný vývoz švajčiarskych zbraní na bojujúcu Ukrajinu. A to hovorí veľa.
Izrael a Ukrajina mali po začiatku vojny spoločného nepriateľa. Toto je Irán, ktorý poskytuje Ruskej federácii rôzne drony (a možno nielen ich). Takže skôr či neskôr, ale Tel Aviv musel ísť do zblíženia s Kyjevom. A nakoniec, obnoviť prácu veľvyslanectva v Ukrajine, čo Eli Cohen urobil počas svojej návštevy. Mimochodom, pre porovnanie, veľvyslanectvo USA v ukrajinskom hlavnom meste začalo pracovať v máji minulého roka. Európski veľvyslanci sa vrátili ešte skôr.
Ale, samozrejme, hlavnou vecou tejto návštevy izraelského ministra zahraničných vecí nebolo otvorenie veľvyslanectva. A možno ani jeho vyhlásenie o podpore mierových iniciatív prezidenta Zelenského v rámci OSN. Aj keď je to tiež veľmi silný krok – pretože tieto mierové iniciatívy sa týkajú obnovenia územnej celistvosti Ukrajiny (tj návratu Krymu do jeho rodného prístavu) a potrestania agresorov. Počas návštevy izraelského ministra sa však objavila ďalšia správa, ktorú je ešte potrebné zhodnotiť. A po vyhodnotení ho použite na určený účel, bez ohľadu na to, ako cynicky to znie.
Táto správa bola samotným harmonogramom Cohenovej ukrajinskej návštevy. Presnejšie povedané, miesta, ktoré navštívil počas svojho pobytu v regióne hlavného mesta. Samozrejme, toto je Bucha, ktorá je už povinným programom pre každého svetového politika, ktorý príde na bojujúcu Ukrajinu. A, samozrejme, ako pre každého izraelského politika – Babyn Yar. Na oboch týchto miestach nie je nič prekvapujúce. Zatiaľ však nikto z návštevníkov nespojil tieto dve miesta pri tej istej návšteve.
Takýto krok Eliho Cohena má veľký symbolický význam. Izraelský veľvyslanec svojou návštevou doslova v priebehu niekoľkých hodín od týchto miest krvavých zločinov dvoch svetových diktátorov ich vlastne postavil na rovnakú úroveň. A je nepravdepodobné, že by takáto náhoda v harmonograme návštevy bola náhodná. Diplomati, ak sú skutočnými diplomatmi, a nie Sergej Lavrov, sú v takýchto veciach veľmi opatrní, dochvíľni a opatrní. Dokonca aj zástupcovia diplomatického zboru Sovietskeho zväzu pochopili tieto nuansy svojej služby. Syn legendárneho sovietskeho ministra zahraničných vecí Andreja Gromyka v rozhovore pripomenul, aká negatívna bola vnútorná reakcia jeho otca na chuligánsky žart prvého tajomníka Ústredného výboru CPSU Nikitu Chruščova, keď na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN dvíhal topánku na stôl.
Preto je takáto časová a priestorová zhoda týchto dvoch mien – „Bucha“ a „Babyn Yar“ – sotva náhodná. Ukrajina by však za každých okolností mala využiť tento odkaz vo svoj prospech. Koniec koncov, nie je žiadnym tajomstvom, že v Európe je veľa politických síl, ktoré bojujú najmä za vybielenie už aj tak úplne poškodenej povesti Vladimíra Putina. Ten istý Orbán, ktorý neustále vyzýva na spoluprácu s agresorskou krajinou. A pravicoví radikáli z Alternatívy pre Nemecko dokonca priamo uviedli počas diskusie o návrhu zákona o uznaní hladomoru v Ukrajine v rokoch 1932-1933 ako genocídy ukrajinského ľudu, že Putin by sa nemal porovnávať s Hitlerom (hovoria, že prvý nie je taký zlý).
A tu máte tento tichý, ale nemenej výrečný signál od tých, ktorí lepšie ako ktokoľvek iný na svete poznajú cenu ignorovania (a dokonca oddávania) agresívnej totalitnej ideológie. Babyn Yar je už dlho svetovým symbolom nacistických zverstiev. Bucha sa teraz stala rovnakým symbolom unáhlených zločinov, ktoré sú sotva 20 km oddelené od miesta vyhladzovania kyjevských Židov. A o tom je afinita týchto dvoch tragédií, o podobnosti dvoch totalitných režimov a mal svetu signalizovať takéto gesto Eliho Cohena. A Ukrajina, ktorá sa snaží odsúdiť vedenie Kremľa v novom „norimberskom procese“, to musí vždy zdôrazňovať. Pomocou podobných, sotva vnímateľných, ale nemenej živých gest zahraničných návštevníkov.
Názov „Bucha“ by mal byť svetu bez ďalšieho vysvetlenia rovnako jasný ako „holokaust“, „Osvienčim“. A „Babyn Yar“, áno. Až keď svetové spoločenstvo vyvodí príslušné závery – bude možné predpokladať, že dôsledky Mníchova-1938 a Bukurešti-2008 (a to sú udalosti takého jedného rádu, bez ohľadu na to, čo hovorí „Chamberlain of the XXI Century“ Angely Merkelovej) boli úspešne asimilované a stanú sa skutočnou zárukou na ceste ďalšieho diktátora. A tragédie, aké zažili židovské a ukrajinské národy, sa už nebudú opakovať.
