Na odporúčanie dobrovoľníkov sa na našu redakciu obrátil muž so zaujímavým súborom dokumentov – vojenským preukazom ozbrojených síl Ukrajiny, osvedčením účastníka nepriateľských akcií a pasom občana Ruskej federácie. Je to 50-ročný Rus, ktorý slúžil dva a pol roka vo Ľvovskej 24. brigáde, jeho kolegovia o ňom dobre hovoria. Teraz však čelí deportácii do Ruska kvôli nedostatku dokladov o pobyte v Ukrajine.
Rozprávame príbeh Rusa, bývalého bojovníka ozbrojených síl Ukrajiny a o problémoch, ktorým čelil.
Jediný Rus v 24. brigáde
Andrej „Samara“ 50 (z bezpečnostných dôvodov neuvádzame priezvisko) je ruský občan, ženatý, otec dvoch maloletých detí. Takýto volací znak dostal vpredu, pretože on sám je z mesta Samara v Rusku. Žil tam do roku 2019, ale kvôli problémom so zákonom bol nútený utiecť – ukradol peniaze svojmu zamestnávateľovi, za čo dostal trestné konanie. V takom kroku, ako vysvetľuje, sa rozhodol uzavrieť hypotekárny úver a nezbaviť rodinu bytu. Po úteku z Ruska sa ocitol v Ukrajine. Pri hľadaní práce sa zaregistroval na Lutskom vojenskom registračnom a náborovom úrade. Podľa postupu prešiel kontrolou kontrarozviedky SBU, a to aj na polygrafe. V januári 2020 podpísal zmluvu a vstúpil do vojenskej služby v 24. samostatnej mechanizovanej brigáde pomenovanej po kráľovi Danylovi. V marci odišiel s brigádou do vojnovej zóny na východe Ukrajiny.
Andriy bol jedným z dvoch ruských občanov, ktorí slúžili vo Ľvovskej 24. brigáde, a neskôr zostal jediným zástupcom. Ďalší vojak, pôvodom z Čeľabinska, zomrel. Na otázku, ako ho vnímajú jeho kolegovia, Rus odpovedá: „Najprv sa na mňa divoko pozreli. Veliteľ mi dokonca napoly žartom povedal: nehovorte, že ste Rus, pretože budete zabití. Ale od prvého dňa som všetkým hovoril, že som Rus, z Ruska. Boli chvíle, keď sa im nepáčilo, a potom, keď videli, že rozumiem technike, dobrý špecialista, začali ma rešpektovať, tak sa pomaly začali usadzovať. Postoj ku mne sa zmenil.“
Povolaním „Samara“ – vodič-mechanik. Má práva všetkých kategórií, v Rusku pracoval ako vodič nákladného vozidla. V 24. brigáde slúžil ako gradský vodič v prúdovej divízii a potom ako mechanik BMP. „Opravil som vybavenie, chlapci boli veľmi spokojní. Bol obklopený chlapmi, vytrhnutými z prostredia. Neurobil som nič zlé, vlastnosti služby sú pozitívne,“ hovorí o sebe.
„Bojoval proti nimkto je pre diabla“
„Pýtali sa ma, či som vlastenec Ukrajiny,“ hovorí Rus. – Povedal som nie, nie vlastenec. Išiel som do ozbrojených síl pre peniaze, aby som sa cítil ako slobodný človek a pomáhal svojim deťom. To, čo som tam zažil, ešte nie je dané každému, aby prežil. Ale nebola som sučka a dobytok.“
Andrej sa obáva o svoju manželku a deti žijúce v Rusku. Hovorí, že žena a dcéra si uvedomujú jeho službu v ozbrojených silách. Malému synovi nebolo povedané zo strachu, že by mohol prehovoriť. Koniec koncov, polícia prišla k rodine, hľadala ho – kvôli spomínanému trestnému prípadu je na federálnom zozname hľadaných osôb Ruskej federácie.
„Keď som žil v Rusku, počul som o Ukrajine, že tu žijú kanibali, nacisti, deti jedia,“ usmieva sa Rus. Teraz uisťuje, že neľutuje, že išiel do ozbrojených síl a bojoval proti svojim spoluobčanom.
„Áno, proti mojim. Ale neľutujem. Teraz sú ľudia rozdelení na dve časti – jednu pre diabla, druhú pre Boha. Bojoval som proti tým, ktorí sú za diabla. Ľudia boli zombifikovaní propagandou. Stalin-Hitlerove časy prišli v Rusku, každý sa bojí všetkého. Predstavte si, že ste v Rusku. Prichádzajú pre vášho manžela z FSB – berú ho preč, odmieta odísť. Začnú strašiť deti. Deti môžu byť odvezené do internátnej školy, muž v cele, zabitý a žena dostane trest odňatia slobody. Neexistuje tam žiadny zákon.“
„Myslím si, že Kremeľ by mal byť zbúraný spolu s ním a jeho bunkrami. Potom by sa to rýchlo skončilo,“ pokračuje Andrej „Samara“ a uvažuje o tom, kedy sa skončí rusko-ukrajinská vojna. – Diabol, ktorý prišiel zabíjať na cudzie územie, si zaslúži iba trest smrti. Ani nie tak rýchlo ho zabiť, ale obesením, aby videl celý svet. Jedinou odpoveďou na túto otázku je jej úplné zničenie.“
Rus bojoval v ozbrojených silách Ukrajiny a uvedomil si, že keby bol zajatý ruskými vojskami, „bol by khan“. A jeho rodina. Teraz by muž chcel vziať svoju rodinu na Ukrajinu, ale on sám tu stále nemá právne postavenie.
Žiadosť o doklady o pobyte, ale bol odmietnutý
Andriy podpísal zmluvu s 24. brigádou na tri roky, z ktorých slúžil asi 2,5 roka. V júni minulého roka bol nútený odstúpiť zo služby kvôli zraneniam. Podstúpil štyri operácie, z ktorých tri boli na čreve, ďalšia na kolene. Hovorí, že zranenie kolena je otrimal 2. marca v Popasne a 22. mája bol operovaný v nemocnici vo Ľvove. „Všetko od zdvíhania závažia – dokonca vzali to, čo ľudské telo nemohlo urobiť,“ hovorí bývalý vojak a svoje diagnózy potvrdzuje certifikátmi od vojenských lekárskych komisií.
S cieľom legalizovať svoj pobyt v Ukrajine Rus počas služby požiadal migračnú službu o vypracovanie dokumentov o pobyte. Po prepustení zo služby sa znovu prihlásil do migračnej služby, ako aj na komisára Verchovnej rady a prezidenta Ukrajiny. Všade, kde dostal odhlásenie alebo odmietnutie.
„Podmienkou pre prijatie takejto kategórie osôb k ukrajinskému občianstvu je nepretržitý legálny pobyt na území Ukrajiny počas posledných troch rokov odo dňa nadobudnutia platnosti zmluvy o vojenskej službe v ozbrojených silách Ukrajiny,“ vysvetlila mu migračná služba v Ľvovskej oblasti. Podobná požiadavka je aj v právnych predpisoch týkajúca sa vydania povolenia na prechodný pobyt.
„Dnes nemáte právne dôvody na získanie imigračného povolenia v Ukrajine a získanie povolenia na prechodný alebo trvalý pobyt,“ uvádza sa v odpovedi hlavného riaditeľstva Štátnej migračnej služby, ktorú dostal bývalý bojovník ozbrojených síl Ukrajiny.
„Trvá to tri roky a ja mám 2,5 roka služby,“ poznamenáva Andrii. „Ale nikto neberie do úvahy, že som skončil zo zdravotných dôvodov.“
„Nebál sa zomrieť za náš štát“
Bývalí kolegovia hovoria o Andrijovi dobre a veria, že si zaslúži dostať dokumenty na pobyt v Ukrajine.
„Slúžil mi dva roky, pomáhal, bojoval s nami. Dobrý človek, nemôžem o ňom povedať nič zlé,“ hovorí Andriy Myroniuk, bývalý veliteľ 24. brigády. – Hoci je Rus, veľmi pomohol – opravil vybavenie, priniesol jedlo a vytiahol zranených chlapcov. Nerozumiem, prečo mu nebolo udelené občianstvo.“
Bývalý veliteľ 24. brigády Sergej Postupalský verí v to isté. „Je Rus, bojoval ako každý človek so svojimi ‚muchami‘. Ale ako vojak bol normálny, vykonával svoje povinnosti. Ako osoba, ktorá obhajovala našu Ukrajinu, som si istý, že stojí za to udeliť povolenie na pobyt. Ak to vezmete ľudsky, kam by mal teraz ísť – k orkom alebo ako?!“, pýta sa bývalý veliteľ rétoricky.
Schvaľuje Andreja a lekára 24. brigády Natáliu Osiikovú. „V roku 2021 som s ním bol v rovnakej pozícii sedem mesiacov a nemôžem o ňom povedať nič zlé. Nemal žiadne ‚lety‘, nezneužíval alkohol, nikdy ho nevidel opitého,“ hovorí žena. Hovorí, že s ním dokonca diskutovala o možnosti registrácie fiktívneho manželstva, ak by mu to pomohlo získať občianstvo, ale napriek tomu takúto myšlienku odmietla.
„Sme Ukrajinci humánni. Človek z iného štátu sa nebál zomrieť za náš štát, to už veľa hovorí,“ povedala Natalia Osiik.
„Teraz som bezdomovec“
Bývalá armáda ozbrojených síl Ukrajiny v skutočnosti zostáva v Ukrajine nelegálne, chápe, že za Putinovho režimu nemá žiadnu cestu späť do Ruska. „Teraz som zradca Ruska. Ako môžem ísť do Ruska?! Možno ma nezastrelia, ale porazia ma, budú zmrzačení, môžu ma poslať bojovať proti Ukrajine. Tam je to možné,“ pokračuje Rus v rozhovore.
Riaditeľ jednej z dedín v Javorivskej oblasti ho usadil v starej chatrči. Tam je Rus žijúci spolu s mačkou. Hovorí, že chce získať doklady o pobyte a získať prácu. „Nikto oficiálne neberie prácu – Rus, tak čo to je. Tak to je. Neustále sa za to ospravedlňujem, ak chcete, môžem pokľaknúť. Ale teraz som bezdomovec,“ hovorí.
Muž hovorí, že bol ošetrený a v októbri 2022 dokonca chcel pokračovať v službe v ozbrojených silách Ukrajiny, ale bol odmietnutý vojenský registračný a náborový úrad Javoriv: „Povedali – majme pas Ukrajiny.“ Andrew tiež zvažoval možnosť služby v légii. „Sloboda Ruska“ – oficiálna jednotka ozbrojených síl Ukrajiny, ktorú tvoria Rusi. V decembri tam poslal svoj dotazník. Dlho som nedostal odpoveď, ale druhý deň som dostal pozvanie na pohovor.
Teraz príležitostne pomáha dobrovoľníkom prepravovať humanitárnu pomoc nákladnými autami na východ. Počas jednej z ciest bol zadržaný na kontrolnom stanovišti prostredníctvom ruského pasu, odvezený na políciu, SBU, kontrarozviedku – skontrolovaný, prepustený. Boli to dobrovoľníci, s ktorými Andriy udržiava vzťahy, ktorí sa obrátili na novinárov so žiadosťou o zverejnenie tohto príbehu, aby mu pomohli.
bola nám zaslaná žiadosť o informácie na hlavné oddelenie Štátnej migračnej služby Ľvovského regiónu so žiadosťou o vyjadrenie k ďalšiemu osudu bývalého vojaka ozbrojených síl Ukrajiny a k spôsobu jeho legálneho pobytu v Ukrajine.
P.S. Keď bol materiál pripravený na zverejnenie, dostali sme odpoveď od migračnej služby regiónu Ľvov. Potvrdili, že v súčasnosti spomínaný bývalý bojovník ozbrojených síl Ukrajiny nemá právo na získanie povolenia na prechodný alebo trvalý pobyt, pretože slúžil v ozbrojených silách Ukrajiny menej ako tri roky. Migračná služba zároveň poznamenala, že možnou možnosťou pre neho je požiadať o ochranu v Ukrajine (získať postavenie utečenca alebo osobu, ktorá potrebuje dodatočnú ochranu). Pri tejto príležitosti už bol objasnený.
