„Ideš do Berlína na dlhú dobu?“
– Som na PPJ.
– Chceli ste povedať o trvalom pobyte?
– Nie, je to na PPJ – „pokiaľ je Putin nažive“.
Takýto dialóg medzi dvoma ruskými emigrantmi citoval v rozhovore jeden z mojich kolegov novinárov z Nemecka. V Rusku sa ich „nenavrátilci“ znovu objavili, ako v dňoch Sovietskeho zväzu. Ľudia, ktorí vedia, že keď sa vrátia do Ruska, riskujú, že pôjdu do väzenia, napríklad v článku o kompromitácii armády. Na to stačí nazvať vojnu vojnou. Alebo, božechráň, vystúpiť proti vojne, ktorú Rusko údajne nevedie, podľa oficiálnej kremeľskej verzie, pretože vedie „SVO“ („špeciálna vojenská operácia“). A obviňovať ruské orgány z rozpútania vojny je už zločinom na úrovni vlastizrady.
Najznámejší ruský opozičný líder Alexej Navaľný si bol akosi istý, že Putinov režim sa ho neodváži hodiť za mreže. Tak sa vrátil z Nemecka do svojej vlasti. A režim sa dokonca veľmi smial a zasadil ho do kolónie na dlhú dobu, aspoň do PPJ.
Ale kedy zomrie? Kremeľská medicína je schopná dlhodobo podporovať ruského vodcu, ak nie v aktívnom stave, tak aspoň v živom stave. Nedávno však zazvonil optimistický zvonček. Šéf obrannej spravodajskej služby Ukrajiny Kyrylo Budanov poskytol rozhovor americkému televíznemu kanálu Správy ABC, v ktorom hovoril najmä o Putinovej vážnej chorobe.
„Je chorý už veľmi dlho. Som si istý, že má rakovinu. Myslím, že zomrie veľmi rýchlo. Dúfam, že veľmi skoro… Vieme to len – od ľudí, zo zdrojov,“ ubezpečil šéf ukrajinskej spravodajskej služby.
Ďalšie vyhlásenie o blížiacej sa Putinovej smrti urobil v novej knihe ruský spisovateľ a tiež emigrantský „nevracajúci sa“ – Boris Akunin, teda Grigoriy Chkhartyshvili. Naša publikácia už spomenula, že jeho čerstvý príbeh „Diablov právnik“ bol nedávno publikovaný. Predpoveď príbehu, zároveň varovanie pred príbehom.
Autor neuvádza ani meno, ani meno ruského diktátora. V knihe je prezentovaný ako „národný vodca“. Všeobecne platí, že autor v príbehu priamo menuje iba jednu postavu – Evgeniy Prigozhin. Mnohí obžalovaní dostávajú mená, ktoré sa dajú ľahko spojiť so skutočnými ľuďmi, napríklad propagandista Rudolf Solovejčik, televízny moderátor Vladimír Runner, televízny producent Ernest Kostantinov, hovorkyňa Zahra Marieva, bývalý prezident Vedmedev atď.
Už spomínaný Alexej Navaľný v príbehu sa stal Mandelným. Tu sa číta náznak Nelsona Mandelu, pretože v príbehu Mandelny sa po odpykaní stal novým ruským prezidentom.
Mandelnyho však čoskoro porazil skúsenejší, a čo je najdôležitejšie, oveľa zákernejší politik zo starej kremeľskej gardy – Vladislav Sergejevič Chomyachenko, bývalý námestník tajomníka prezidentskej kancelárie. Koho prototyp sa berie ako základ? Je to skôr kolektívny obraz. Obsahuje trochu (alebo možno nie trochu) od Vladislava Surkova, trochu od Vladimíra Medinského, od Dmitrija Kozaka a ďalších v rozsahu verných „pobočníkov jeho excelencie“.
Autor spája predsedníctvo Mandelnyho s obnovením demokratickej cesty s návratom k civilizovanému svetu. Slobodná tlač, verejné organizácie začali opäť pracovať, v krajine sa konajú spravodlivé a spravodlivé voľby. Vďaka týmto demokratickým voľbám sa k moci vracia ten istý iniciátor najkrvavejších krokov predchádzajúcej ruskej vlády Khomyachenko.
Ako sa mu to podarilo – nebudem úplne pokazený, pretože niekto si bude chcieť prečítať „Prekliaty právnik“. Tu je len citát z Khomyachenkovho vyhlásenia adresovaného západnému svetu:
„Moja pochodeň je červené tlačidlo. Áno, rakety nevzlietnu, ale jadrové náboje explodujú. Vietor rozšíri žiarenie na všetky strany sveta. Amerika sa do Ameriky pravdepodobne nedostane, ale stará Európa sa skončila. My zomrieme, ale aj vy. Zachránil som svet pred jadrovou katastrofou, ale ak to bude potrebné, zničím ho.“
Prečo som citoval tento konkrétny úryvok? Pretože práve v ňom je obsiahnuté varovanie Barisa Akunina. Jeho podstata spočíva v tom, že nie je možné ponechať Rusku žiadnu šancu na obnovenie moci. Musíme raz a navždy zastaviť tieto smiešne reči o „zachovaní Putinovej tváre“. Po prvé, medzinárodné progresívne spoločenstvo musí zabezpečiť úplné a presvedčivé víťazstvo nad Ruskom. Potom musia byť všetci ruskí vodcovia zapojení do vypuknutia vojny odovzdaní medzinárodnému tribunálu, do Haagu, Norimbergu, Štrasburgu – bez ohľadu na to, či sa uskutoční spravodlivý, ale prísny proces. Je potrebné raz a navždy chytiť jeho smrtiace žihadlo v Rusku, to znamená vykonať jeho úplnú denuklearizáciu. Ďalej nadviazať medzinárodnú kontrolu nad svojimi bezpečnostnými silami a obranným komplexom. Tu je nemožné nesúhlasiť s Budanovom, ktorý vo vyššie uvedenom rozhovore povedal: „Teroristická krajina, ktorá je vimAhs jadrový páčidlo na každého a ohrozuje každého, nie je režim, ktorý má etické alebo politické právo kontrolovať zbrane hromadného ničenia.“ Ak sa to všetko nestane, Rusko sa skôr či neskôr vydá na cestu pomsty. A nedávna história Ruskej federácie je toho jasným dôkazom.
V príbehu Barisa Akunina „Národný vodca“ zomrel nečakanou, ale prirodzenou smrťou, bol zajatý úderom priamo počas nudnej, mnohohodinovej priamky. V očakávaní víťazstva by sme však nemali dúfať v prozreteľnosť. Musíte vyhrať bez ohľadu na to, či je Putin živý alebo mŕtvy. Pretože, ako rusko-americký historik a publicista Jurij Felshtinsky správne poznamenal, „Rusko má 200 Putinov, ktorí čakajú na nahradenie súčasného.“ Takže nám to robí naše.
