Drahí ľudia!
V týchto dňoch oslavujú Vianoce milióny ľudí v Ukrajine a vo svete. Narodenie Syna Božieho dalo ľuďom nádej na spásu, vieru vo víťazstvo dobra a milosrdenstva.
Bohužiaľ, tento rok majú pre nás všetky sviatky horkú pachuť. A tradičného ducha Vianoc môžeme cítiť inak. Večera pri rodinnom stole nemôže byť tak chutná a teplá. V jeho blízkosti môžu byť prázdne stoličky. A nie tak svetlé môžu byť naše domovy a ulice. A vianočné zvony nie je počuť tak hlasno a nadšene – prostredníctvom sirén leteckého poplachu alebo – čo je ešte horšie – výstrelov a výbuchov. A to všetko spolu môže predstavovať veľkú hrozbu. To je skľúčenosť. Vo vyšších mocnostiach a ich moci, v dobrom a spravodlivosti sveta. Strata nádeje. Strata lásky. Stratiť sa…
Ale nie je to to, čo chce zlo a temnota, ktoré stáli proti nám, vo svojej podstate?
Staviame sa proti nim už viac ako 300 dní a osem rokov. A dovolíme im dosiahnuť to, čo chcú?
V tejto bitke máme ďalšiu silnú a účinnú zbraň. Kladivo a meč nášho ducha a vedomia. Božia múdrosť. Odvaha a odvaha. Cnosti, ktoré nás predurčujú k tomu, aby sme konali dobrý skutok a prekonali zlo.
Hlavným činom odvahy je vytrvalosť a napriek všetkému dotiahnutie vašej práce do konca. Naša cesta osvetľuje pravdu. Poznáme ju. Chránime ho. Naša pravda je boj za slobodu. Sloboda má vysokú cenu. Ale otroctvo je ešte vyššie.
Sme osvietení vierou a trpezlivosťou. Trpezlivosť a viera. Sú to dvojité sily. Ako sa hovorilo, „kto vlastní sám seba, je lepší ako dobyvateľ mesta.“ Vydržať neznamená vyrovnať sa s okolnosťami. Trpezlivosť zaisťuje, že do našej mysle nenecháme žiadne pochybnosti ani strach. Toto je viera v silu človeka.
Zlo nemá žiadnu zbraň silnejšiu ako brnenie, ktoré nám Boh dal. Zlo sa rozbije o toto brnenie ako kamenná stena. Videli sme to viackrát. Vydržali sme na začiatku vojny, odolávali sme útokom, hrozbám, jadrovému vydieraniu, teroru, raketovým útokom. Vydržme túto zimu. Pretože vieme, za čo bojujeme.
Kráčame vpred cez tŕne ku hviezdam a vieme, čo nás čaká na konci cesty. Boh je spravodlivý sudca, ktorý odmeňuje dobro a trestá zlo. Na ktorej strane sme, je zrejmé. Kto je kto v tejto bitke, je zrejmé. Existuje na to najmenej sedem dôkazov – sú známe: „… oči sú hrdé, jazyk je falošný, ruky prelievajú krv nevinných, mozog, ktorý vytvára zlé vzory, nohy, ktoré rýchlo bežia k darebákom, činy, ktoré zasievajú nezhody, srdcia plné nenávisti.“ Sme proti tomu všetkému. A je vzorom pre ostatných. Verní, teda tí, ktorí skutočne veria, musia byť svetlom pre zvyšok sveta. Viac ako 300 dní Ukrajinci sa o to usilujú, dokazujú to, slúžia ako príklad pre ostatných. Nie sme spravodliví, nie sme svätí, ale určite súťažíme o dobro a bojujeme za svetlo. S vierou v biblické proroctvo: „Nech každé údolie stúpa, každá hora a kopec padnú, nech sa stane strmým za rovinou a pohoriami za údolím. Ľudia, ktorí kráčajú v temnote, uvidia Veľké svetlo a nad tými, ktorí sedia na okraji tieňa smrti, bude nad nimi svietiť Svetlo! Lebo dieťa sa nám narodilo, bol nám daný Syn Boží.“
Veríme, že slzy budú nahradené radosťou, príde nádej na zúfalstvo a smrť bude porazená životom.
videozáznam z kancelárie prezidenta
Milí Ukrajinci!
Dnes a všetky nadchádzajúce zimné prázdniny stretávame v ťažkých podmienkach. Niekto dnes uvidí prvú hviezdu na oblohe nad Bachmutom, Rubižným, Kreminnou. Pozdĺž tisícov kilometrov frontovej línie. Niekto – na diaľnici, na ceste z ukrajinsko-poľskej hranice do Chersonu alebo Záporožia. Niekto to uvidí cez otvory strechy, roztrhané guľkami, svojho vlastného domu. Niekto bude oslavovať sviatok v domovoch iných ľudí, ale nie v cudzích ľuďoch – Ukrajincoch, ktorí chránili Ukrajincov. V Zakarpatsku, Bukovine, Ľvove, Frankivsku a mnohých ďalších regiónoch. Niekto bude počuť „Shchedryk“ v inom jazyku – vo Varšave, Berlíne, Londýne, New Yorku, Toronte a v mnohých ďalších mestách a krajinách. A niekto sa stretne tieto Vianoce v zajatí, ale nech si pamätá, že kráčame po týchto našich ľuďoch, vrátime slobodu všetkým Ukrajincom.
Bez ohľadu na to, kde sa nachádzame, dnes budeme spolu. A spoločne sa pozrieme na večernú oblohu. A spolu si pripomenieme ráno 24. februára. Pripomeňme si, koľko ich prešlo. Pripomeňme si „Azovstal“, Irpin, Bucha, Kramatorsk, Zmiyiny, Chornobaivka, Izyum, Kherson. Vyslovíme želanie. Jeden za všetkých. A budeme cítiť radosť. Jeden za všetkých. A pochopíme pravdu. Jeden za všetkých. Skutočnosť, že žiadne kamikadze drony nie sú schopné uhasiť vianočnú hviezdu. Jeho žiarenie uvidíme aj v podzemí, v bombovom kryte. Naplníme svoje srdcia teplom a svetlom. Nie sú schopní zraniť žiadne „dýky“. Zlomia sa proti nášmu oceľovému duchu. A náš boj bude pokračovať neustále. Neohrozujú ho plánované ani núdzové výpadky. A nikdy sa nebudeme cítiť vzácniv statočnosti a nezničiteľnosti.
Zažili sme veľa trpkých správ a zaslúžili sme si dobrú správu. Budeme spievať koledy – veselo ako nikdy predtým – aby bol zvuk generátora hlasnejší. Budeme počuť hlasy a gratulácie príbuzných – v našich dušiach, aj keď komunikácia a internet ľahnú. A dokonca aj v čírej tme sa ocitneme v pevnom objatí. A ak nie je teplo, budeme sa dlho maznať, aby sme sa navzájom zahriali.
Oslávime naše sviatky! Ako vždy. Budeme sa usmievať a radovať sa. Ako vždy. Je tu len jeden rozdiel: nebudeme čakať na zázrak, pretože si ho vytvoríme sami.
Kristus sa narodil! Poďme ho osláviť!
