Vojna v Ukrajine zmenila nálady verejnosti v Nórsku a na Islande. Proti ruskej invázii sa tam zorganizovalo mnoho demonštrácií. Vo verejnej diskusii v oboch krajinách prevláda názor, že by sa mali usilovať o integráciu do Európskej únie. Otázka členstva sa stala dôležitejšou ako kedykoľvek predtým.
Najsilnejšiu podporu členstva v EÚ zaznamenali mladí Nóri a Islanďania. Podľa vodcu organizácie mladých nórskych konzervatívcov Unge Høyre Oli Svennebi, spolupráca v oblasti klímy a energetiky v budúcnosti povedie k členstvu krajiny v Európskej únii. Okrem toho medzi mladými ľuďmi už eurospoločenstvo nie je spojené len s obchodným partnerstvom, ale s organizáciou, ktorá podporuje mier a demokratické princípy, ktoré nie sú v rozpore so všeobecnými zásadami nórskej politiky. Pre zrelých a starších ľudí v oboch krajinách je EÚ organizáciou, ktorá môže nepriaznivo ovplyvniť obohatenie štátu. Ďalším problémom je rybolov, ktorý je jedným z najdôležitejších odvetví hospodárstva Nórov a Islanďanov.
Nórsky plyn ako určujúci faktor
V roku 1994 sa v Nórsku konalo referendum o pristúpení. 47,8 % voličov podporilo pristúpenie krajiny fjordu k EÚ, 52,2 % proti. Dôvodom tohto výsledku bolo podpísanie Dohody o Európskom hospodárskom priestore (EHP) 2. mája 1992 (dohoda nadobudla platnosť 1. januára 1994, osem mesiacov pred referendom). V dokumente sa stanovil voľný pohyb osôb, priemyselných výrobkov, služieb a jednotné pravidlá hospodárskej súťaže medzi krajinami Európskej únie a Európskym združením voľného obchodu (EZVO) pri zachovaní vnútroštátnej kontroly nad zdrojmi energie. Nórsko si ponechalo právo zachovať systém obmedzení nadobúdania poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Nórsko vo všeobecnosti vníma Dohodu o EHP pozitívne, hoci jej oponenti sa domnievajú, že táto forma spolupráce medzi EÚ a Nórskom začína vyčerpávať jeho schopnosti a je potrebné ju zmeniť.
V rámci EHP by Nórsko chcelo získať väčšiu slobodu v regionálnej politike, ochrane životného prostredia alebo verejnej doprave. V októbri 2022 bola organizácia vytvorená NOREXIT, v ktorom sa domnieva, že dohoda oslabuje nórsku vládu, a preto sa zasadzuje za urýchlené vystúpenie z Európskeho hospodárskeho priestoru a budovanie obchodných vzťahov s EÚ na základe dohody o voľnom obchode z roku 1973, ktorou sa upravujú vzťahy s krajinami Spoločenstva prostredníctvom dvojstranných dohôd. Podľa vodcu NOREXIT Thor od Pattera Ekrola, Dohoda o EHP je hrozbou pre nórsku demokraciu.
Pozície politických skupín v Nórsku sa líšia. V krajine fjordov vládnuca Labouristická strana nezaujala k tejto otázke jasný postoj a ponechala priestor na diskusiu, rovnako ako Strana zelených. V nórskom parlamente Storting dominujú odporcovia pristúpenia Nórska k EÚ. Iba dve sily otvorene obhajujú členstvo – Konzervatívna strana a Liberálna strana, ktoré teraz vedú prieskumy verejnej mienky. Ďalších päť politických síl je proti členstvu a svoje stanovisko vysvetľuje najmä ochranou nórskeho rybolovu a prírodných zdrojov.
Vedúci organizácie Nei till EU (Nie do EÚ) Roy Pedersen zdôrazňuje, že Nórsko je krajina bohatá na ropu a plyn a vstup do EÚ znamená situáciu, v ktorej bude potrebné oveľa viac zdieľať zdroje s inými krajinami. A pre občanov je prioritou aj ochrana nórskych rýb, poľnohospodárstva, ropy a nórskej koruny.
Až donedávna sa Nórsko považovalo za menšieho hráča v integrovanej Európe, ale od februára 2022 sa jeho význam pre EÚ výrazne zvýšil, pretože sa stalo najdôležitejším článkom na ceste k nezávislosti kontinentu od ruských surovín. Ursula von der Leyenová to uznala 23. februára, deň pred inváziou: „Sme odhodlaní stať sa nezávislými od dodávok plynu z Ruska. Nórsko je spoľahlivým dodávateľom plynu, v prípade potreby sa na vás môžeme vždy spoľahnúť. […] Chceme sa spoliehať na Nórsko a jeho obnoviteľné zdroje energie, nie na ruský plyn.“ Nórsko má šancu stať sa novou energetickou provinciou, ktorá dokáže uspokojiť rastúce potreby európskych spotrebiteľov.
Islandské kamenné bankové maľby
Vládnuca koalícia (zložená z Progresívnej strany, Strany nezávislosti a Strany zelenej-Lívie) na Islande je jednomyseľná, pokiaľ ide o jej prístup k členstvu v EÚ: túto cestu veľmi nepodporuje. Po ruskej invázii na Ukrajinu opozícia posilnila svoju proeurópsku pozíciu. Za posledných šesť mesiacov bolo v prejavoch jej vedúcich predstaviteľov počuť čoraz viac relevantných vyhlásení. Vedúci predstavitelia sociálnych demokratov, Pirátskej strany a Reformnej strany vyzývajú na národné referendum o pristúpení Islandu k EÚ. Predsedníčka vlády Catherine Jacobsdottirová je proti tomu a tvrdí, že zotrvanie v európskom hospodárstvezóna a EZVO majú viac výhod ako oficiálne pristúpenie k Európskej únii.
Island prvýkrát začal prístupové rokovania v roku 2011 po tom, čo sa prihlásil o dva roky skôr, keď Island viedol proeurópska vláda, ktorá bojovala s krízou v krajine. Strana za nezávislosť a Progresívna strana, dve stredopravé a euroskeptické strany, ktoré vyhrali všeobecné voľby na Islande v apríli 2013, sa však rozhodli usporiadať referendum o členstve, takže rokovania s Európskou úniou sa zastavili. Po dvoch rokoch vlády oznámili stiahnutie kandidatúry Islandu bez referenda.
V roku 2008 Islanďanov tvrdo zasiahla finančná kríza. Islanďanom bolo zakázané vyberať peniaze z bankových účtov a ceny dovážaného tovaru sa zdvojnásobili. Náhla devalvácia koruny a zvýšenie úrokových sadzieb, ktoré viedli k prudkému nárastu splátok úverov, predstavovali pre spoločnosť veľkú záťaž. Islanďania vložili svoje nádeje do Európskej únie a verili, že ako členský štát bude pre nich ľahšie prežiť ťažké časy. Ozývali sa aj hlasy o pripravenosti zmeniť menu z islandskej koruny na euro. Keď 7. októbra 2008 vláda získala bankrot Landsbankinn, zdedil a svoju dcérsku online spoločnosť Icesave, kde si svoje úspory ponechalo mnoho holandských a britských zákazníkov. Island nebol schopný vrátiť vklady, takže Holandsko a Spojené kráľovstvo prevzali platby v rámci dohody. Začali sa vyhrážať Islandu, že zablokuje členstvo, ak jeho vláda nesplatí úrokové dlhy.
Zákon o splácaní dlhov vyvolal na Islande početné protesty. Dve jeho verzie boli zablokované v referendách v rokoch 2010 a 2011. V roku 2013 sa Island pokúsil vrátiť peniaze súdu Európskeho združenia voľného obchodu, ale bezvýsledne. Vďaka týmto udalostiam začala Európska únia združovať Islanďanov s bankármi. Preto po mnoho rokov existoval negatívny názor na spoločenstvo a diskusia o členstve ustúpila do úzadia.
Prieskum uskutočnený spoločnosťou Gallup 9. marca 2022 vykázala rekordne vysokú podporu členstva Islanďanov v EÚ (47 %). Okrem toho sociálni demokrati, progresívci a „piráti“ spoločne pripravili návrh uznesenia parlamentu o usporiadaní referenda o obnovení rokovaní. Zmena postoja a porušenie tejto otázky však bude možná až po voľbách v roku 2025. Nie je známe, či dovtedy opozičné strany aj verejnosť podporia členstvo Islandu v Európskej únii.
Island by mal šancu vstúpiť do EÚ rýchlo, dokonca aj do dvoch až troch rokov. Už je súčasťou schengenského priestoru, jeho právny systém je veľmi blízky požiadavkám EÚ a krajina zjavne zaplatí do spoločnej pokladnice EÚ viac, ako si z nej vezme. Pre Islanďanov by však bolo veľmi ťažké prijať pravidlo spoločnej rybárskej politiky EÚ. Island uloví približne 2 milióny ton rýb ročne; Predstavuje takmer tri štvrtiny jej vývozu. Po vstupe do EÚ bude musieť nielen zdieľať rybolov s ostatnými krajinami EÚ, ale aj dodržiavať rozhodnutia EÚ o ročných obmedzeniach výlovu, ktorých účelom je chrániť populácie pred vyčerpaním.
Rovnováha ziskov a nákladov
Pre Nórsko a Island prináša členstvo v Európskej únii mnoho výhod a nevýhod. Z pohľadu spoločenstva by rozšírenie štruktúr týchto dvoch severských krajín, atraktívnych z hľadiska surovín a cestovného ruchu, prinieslo veľké výhody. Súčasná situácia na medzinárodnej scéne je pre Európsku úniu priaznivá, pretože prebiehajúca vojna v Ukrajine posilňuje túžbu po európskej integrácii medzi susednými krajinami.
Nóri zároveň nie sú ochotní deliť sa o rybolov a prírodné zdroje v prospech chudobnejších členských štátov EÚ. Ak spoločnosti Nórska a Islandu začnú vnímať výhody politík, ktoré eú presadzuje, a budú s ňou robiť kompromisy v otázkach dôležitých pre obe krajiny, mohlo by to byť podnetom na rozhodnutie o členstve.
Preklad z poľštiny
Text bol publikovaný v rámci projektu spolupráce medzi nás a poľský časopis Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúce ukončenie rokovaní, Ukrajina je únikom z voľby, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, Pohŕdal, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom, Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na kuchyniach, Polostrov strachu, Ukrajina vynájdená na východe, Nový starý objav, A muselo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Či diskutovať o histórii, Minská slepá ulička
Pôvodný názov článku: Młodzi mieszkańcy Norwegii i Islandii chcą być w Unii Europejskiej
