Tento týždeň sa v Bukurešti opäť konal samit Severoatlantickej aliancie ako pred 14 rokmi. A opäť, jednou z hlavných tém bola Ukrajina, avšak v trochu inom aspekte ako vtedy. A čo je najdôležitejšie: rozhodnutia boli iné.
Pre nás, Ukrajincov, je tento samit v apríli 2008 stále nezahojenou kolektívnou psychologickou traumou. Ako vrchol nenaplnených nádejí, samit zrady, samit, ktorý neodvrátil katastrofu, necítil hroziace nebezpečenstvo. V tom čase Ukrajina dúfala, že jej Aliancia poskytne akčný plán členstva (MAP) vedľa Gruzínska. Francúzsko a Nemecko sa však dôrazne postavili proti tomu. Aj keď aj Maďarsko bolo v tom čase stále na strane Ukrajiny.
Až toto leto, na vrchole rusko-ukrajinskej vojny, vtedajšia nemecká kancelárka Angela Merkelová vysvetlila svoju tvrdohlavosť. Vysvetlila, ale nečinila pokánie. „Nemohli sme povedať: dobre, zajtra ju vezmeme do NATO. Ukrajina nebola krajinou, akú poznáme teraz. Bola to veľmi rozdelená Ukrajina… existovali dokonca rozdiely medzi reformnými silami – Tymošenkovou a Juščenkom. To znamená, že nebola v krajine s posilnenou demokraciou,“ povedala Merkelová.
Zároveň pripustila, že sa tiež bojí reakcie šéfa Kremľa Vladimíra Putina. „Bol som si celkom istý, že Putin nedovolí, aby sa to stalo tak ľahko. Z jeho pohľadu by to bolo vyhlásenie vojny,“ povedala.
Mimochodom, práve na okraji tohto samitu Putin najprv vyjadril územné nároky na Ukrajinu, navyše spochybnil jej existenciu ako štátu. Stalo sa tak počas jeho stretnutia s vtedajším americkým prezidentom Georgeom W. Bushom. Takéto škandalózne Putinovo vyhlásenie sa dostalo do tlače: „Chápeš, George, že Ukrajina nie je ani štát! Čo je Ukrajina? Časť jej území tvorí východná Európa a časť a významná, ktorú sme darovali!“
Čo sa stalo za menej ako šesť mesiacov, si pamätáme: inváziu ruských vojsk do Gruzínska. A o šesť rokov neskôr – okupácia a anexia Krymu, vojna na Donbase. O 14 rokov neskôr – rozsiahla invázia na Ukrajinu. A to všetko preto, že Ukrajina a Gruzínsko zablokovali cestu do NATO.
Obnovilo sa teda NATO tentoraz na druhom summite v Bukurešti? Skôr áno ako nie. Je zrejmé, že tentoraz bola hlavnou témou programu vojenská pomoc Ukrajine v jej odpore voči ruskému agresorovi. Spojenci jasne vyjadrili svoje stanovisko: žiadne nejednoznačnosti, žiadne eufemizmy, žiadne náznaky, všetko je čo najjasnejšie.
„Zišli sme sa v Bukurešti pri pobreží Čierneho mora v čase, keď invázia, ktorú Rusko pokračuje v Ukrajine, ohrozuje euroatlantický mier, bezpečnosť a prosperitu. Rusko nesie plnú zodpovednosť za túto vojnu, očividné porušenie medzinárodného práva a zásad Charty OSN. Ruská agresia vrátane neustálych a bezprávnych útokov na ukrajinskú civilnú a energetickú infraštruktúru pripravuje milióny Ukrajincov o základné humanitárne služby. Poškodzuje celosvetové dodávky potravín a predstavuje nebezpečenstvo pre najzraniteľnejšie krajiny a národy sveta. Neprijateľné kroky Ruska vrátane hybridných akcií, energetického vydierania a nezodpovednej jadrovej rétoriky podkopávajú medzinárodný poriadok založený na pravidlách,“ začína záverečné vyhlásenie samitu.
Aké rozhodnutia boli prijaté v súvislosti s Ukrajinou? Po prvé, pokračovať v poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine bez toho, aby sa znížil jej objem. To znamená, že žiadna únava z Ukrajiny, žiadny tlak na Kyjev, aby ho prinútil rokovať a zastaviť nepriateľské akcie, niet pochýb o potrebe konfrontovať Rusko ako skutočné zosobnenie univerzálneho zla.
Aliancia zároveň opäť vyhlásila, že „nie je bojovníkom“, a preto je pripravená brániť iba územia členských štátov v prípade agresie proti nim. Ukrajina sa však bude brániť len vtedy, ak konečne dosiahne plné členstvo. Kedy sa to stane?
„Ak sa Ukrajina usiluje o vstup do NATO, naša pozícia zostáva nezmenená. Dvere NATO sú otvorené. Dokazujeme to nedávnym prijatím Čiernej Hory (2017) napriek protestom Ruska. To dokazuje, že Rusko nemá právo veta. O otázkach členstva rozhoduje 30 spojencov a krajina s vysokoškolským vzdelaním a nikto iný. Rozhodnutie o členstve Ukrajiny bolo prijaté. Zároveň sa teraz hlavný dôraz kladie na podporu Ukrajiny, aby sa zabezpečilo, že prezident Putin nevyhrá, ale porazí Ukrajinu ako suverénny štát v Európe. Toto je hlavné zameranie našej Aliancie a hlavné zameranie nášho partnerstva,“ povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Ako vidíme, v jeho vyhlásení boli vyhliadky na vstup Ukrajiny do Aliancie už oveľa jasnejšie ako predtým. Je tu takmer jedno posolstvo: keď sa vojna skončí naším víťazstvom, budeme prijatí.
A aby ozbrojené sily zvíťazili, zúfalo potrebujú vojenské vybavenie z krajín NATO. Na samita NATO nebolo otvorene formulované o tom, aké zbrane Ukrajina dostane v blízkej budúcnosti. Možno je to tak, pretože zbrane, ako peniaze, milujú ticho. Zo zákulisných rozhovorov sa ukázalo, že západní spojenci sú pripravení poskytnúť nám: systémy rušenia dronov, nové systémy protivzdušnej obrany, palivo, generátory, zdravotnícke potreby, zimné uniformy atď. Zatiaľ nehovoríme o lietadlách a tankoch (alebo je to stále otázne, ale veľmi tiché?).
Vo vzduchu visel aj návrh lotyšského ministra zahraničných vecí Edgarsa Rinkēvičsa umožniť Ukrajine zaútočiť na ciele v hlbinách ruského územia, a tým poskytnúť ozbrojeným silám primerané prostriedky na zničenie. „Musíme umožniť Ukrajincom, aby používali zbrane na ničenie raketometov alebo letísk,“ povedal na okraj samitu v Bukurešti. Väčšina vodcov západných štátov sa však stále obáva takéhoto vývoja udalostí, ktoré by podľa ich názoru mohli viesť k eskalácii alebo dokonca k riešeniu jadrového konfliktu. Aj keď je ťažké nepochopiť, že bez zničenia objektov pomenovaných lotyšským ministrom nebude možné zastaviť teroristické akcie Ruska proti pokojným ukrajinským mestám.
Toto všetko však možno opäť prediskutovať a prijať dôverne, čo je v zásade lepšie, aby Rusi prekvapili priamo na bojisku.
Existujú napríklad informácie, že o otázke presunu modernizovaných stíhačiek MiG-29 z poľského arzenálu do ukrajinského letectva sa teraz diskutuje a s najväčšou pravdepodobnosťou sa vyrieši pozitívne. Tieto informácie zdieľal americký admirál vo výslužbe James Stavridis, bývalý veliteľ spojeneckých síl v Európe. A tento prípad bojovníkov z Poľska prebieha od začiatku marca. Potom Varšava ponúkla, že prenesie tri desiatky svojich bojových lietadiel na Ukrajinu. Washington spočiatku súhlasil, ale o deň neskôr dramaticky zmenili svoju pozíciu. Len nedávno americkí novinári zistili, že pozícia Pentagonu sa zmenila po neoficiálnych kontaktoch s Čínskou ľudovou oslobodzovacou armádou. Strany sa údajne tajne dohodli, že Spojené štáty odmietnu ponuku Poľska na bojovníkov za Ukrajinu a pekinskí generáli urobia všetko pre to, aby v blízkej budúcnosti zabránili jadrovej hrozbe zo strany Ruska.
Existuje však nádej, že teraz sa tento presun lietadiel na Ukrajinu zrealizuje. Okrem toho, podľa admirála Jamesa Stavridisa, Ukrajina bude schopná získať nielen modernizované sovietske MiGy, ale aj americké F-16. „Vedúci predstavitelia hlavných miest NATO tiež prehodnocujú myšlienku, ktorú opustili na začiatku vojny: poskytnúť buď stíhačky MiG-29 sovietskej éry (Poliaci ponúkli, že ich prenesú Ukrajincom), alebo dokonca prebytok amerických F-16, ľahko naučiteľného viacúčelového bojovníka. Bez takýchto opatrení bude letecká vojna naďalej prínosom pre Putina,“ napísal admirál vo výslužbe vo svojom článku pre Bloomberg. Je tiež celkom optimistický, pokiaľ ide o šance Ukrajiny získať také vysokovýkonné systémy protivzdušnej obrany, ako je Železná kupola (spoločne vyvinutá Spojenými štátmi a Izraelom) a v blízkej budúcnosti. Vlastenec.
Preto môžeme s istotou povedať, že druhý samit NATO v Bukurešti bol pre Ukrajinu oveľa úspešnejší ako prvý.
