8. novembra 1923 vypukol v nemeckom Mníchove pivný puč (Bierkeller-Putsch). No, kde inde sa koná pivná akcia, ak nie v hlavnom meste Bavorska. Politickú časť povstania viedol Adolf Hitler. A vodcom ozbrojených militantov bol Hermann Göring. Pučistom sa podarilo chytiť niektoré štátne orgány, policajné stanice, zatknúť mnohých predstaviteľov úradov. Hitler oznámil vytvorenie novej vlády vedenej sám.
Ale ako sa hovorí, hudba nehrala dlho. Nasledujúci deň prišla armáda, aby posilnila políciu, ktorá veľmi rýchlo dala veci do poriadku v meste. Vodcovia pučistov, ktorým sa podarilo prežiť, boli zatknutí.
Z tohto historického precedensu by stálo za to dospieť k záveru, že niečo podobné v Nemecku je odsúdené na neúspech. Ale nie, aj teraz sú v slávnej krajine Goetheho a Hegela ľudia, ktorí túžia zvolať: „Možno pavtarit!“ A odkiaľ to práve vzali?
Takže 99 rokov po Hitlerovom pivnom puči sa v krajine pripravovalo nové krajne pravicové povstanie. Jeho iniciátormi boli aktivisti takzvaného hnutia „Reichsbürgers“ (Reichsbürger), t. j. „občania ríše“.
To sa dozvedelo z tlačovej správy nemeckej spolkovej prokuratúry, ktorá bola zverejnená v stredu 7. decembra ráno. Hovorí sa v ňom, že v celom Nemecku sa uskutočnila veľkolepá operácia, aby sa zabránilo štátnemu prevratu. Zapojilo sa do nej asi tritisíc príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní. Počas operácie sa uskutočnili prehliadky vo viac ako 130 domoch, bytoch a kanceláriách v jedenástich federálnych krajinách. Najmenej 25 osôb bolo zadržaných pre podozrenie z príslušnosti k pravicovému extrémistickému prostrediu.
Podľa prokuratúry plánovali „Reichsbürgers“ zvrhnúť ústavné orgány v krajine, zmocniť sa Spolkového snemu, vládneho domu, kancelárie kancelára a zatknúť najvyšších úradníkov. „Od dnešného rána prebieha rozsiahla protiteroristická operácia. Spolková prokuratúra vykonáva vyšetrovacie kroky proti teroristickej sieti spomedzi „Reichsbürgers“. Existuje podozrenie, že na ústavné orgány bol naplánovaný ozbrojený útok,“ uviedol nemecký minister spravodlivosti Marco Bushman.
Vrátime sa k zadržaným osobám a ich zlým úmyslom. A predtým sa pokúsme zistiť: kto sú títo „Reichsbürgers“ a s čím sa jedia? Je známe, že ide o cisárske hnutie, ktorého priaznivci neuznávajú Spolkovú republiku Nemecko, ale považujú sa za občanov „Nemeckej ríše“. Vyrábajú alternatívne preukazy totožnosti a vodičské preukazy zaniknutej ríše. Ich vodcom je akýsi „princ Heinrich XIII“ zo šľachtickej rodiny Royssesovcov.
Hnutie vzniklo v 1980. rokoch. Hoci sa dostal do šošoviek nemeckých špeciálnych služieb, úrady mu dlho neublížili, pretože takúto potrebu nevideli. Na uzavretom stretnutí v súkromných bytoch pre „Nemeckú ríšu“ v období pred rokom 1938 sú niektorí excentrici. Je dobré, že sa už nenárokujú aspoň sudety a Rakúsko.
Preto úrady považovali „Reichsbürgers“ za nevinné a chaotické hnutie okrajov bez organizačnej štruktúry. V roku 2015 sa hovorilo, že podľa hrubých odhadov je v Nemecku len niekoľko stoviek podporovateľov tohto hnutia. Hlavne v Brandenbursku, Meklenbursku-Predpomoransku a Bavorsku. Podľa Spolkového úradu na ochranu ústavy je typickým „Reichsbürgerom“ starší muž, predstaviteľ nižších sociálnych vrstiev, ktorého vplyv na spoločnosť je minimálny.
Udalosti posledných rokov však prinútili príslušníkov orgánov činných v trestnom konaní, aby prehodnotili svoj ľahkomyseľný postoj. „Občania ríše“ sa zrazu nestali vôbec tak nevinnými ako predtým a ich počet sa neuveriteľne zvýšil. Ukázalo sa, že bunky organizácie už existujú v mnohých federálnych krajinách. Nie všetci priaznivci hnutia „mestských šialencov“, medzi nimi je veľa predstaviteľov strednej triedy a dokonca aj rôznych zložiek vlády, bývalých a súčasných vojenských mužov a policajtov. Napríklad medzi tými, ktorí boli zadržaní počas spomínanej razie 7. decembra, je súčasná sudkyňa a bývalá poslankyňa Spolkového snemu zo strany „Alternatíva pre Nemecko“ Birgit Malzac-Winkemannová.
A názory „Reichsbürgers“ sa stali úplne nevinnými, mnohí z nich sú teraz vytrvalými xenofóbmi, antisemitmi, rasistami a samozrejme revanšistami. A čo je najdôležitejšie – zástancovia násilnej zmeny ústavného poriadku. Podľa Spolkového úradu na ochranu ústavy je v Nemecku už asi 21 tisíc stúpencov „ríšskeho bürgerizmu“.
Zaujímavý detail: od politických okrajov až po nebezpečných povstalcov, „Reichsbürgers“ sa za posledné desaťročie obrátili. To znamená, že práve vtedy, keď Rusko začalo realizovať svoje revanšistické plány na obnovu buď ZSSR, ktorého kolaps ruský vodca Vladimír Putin považuje za „najväčšiu geopolitickú katastrofu dvadsiateho storočia“, alebo Ruskoríše za vlády Romanovcov.
Dostali sa ruské uši z Pivného puču-2.0? Priebeh. V prvom rade venujme pozornosť zatknutej sudkyni Birgit Malzacovej-Winkemanovej. A čo je najdôležitejšie – o jej straníckej príslušnosti. Vďaka bohu, že podľa výsledkov posledných parlamentných volieb na jeseň 2021 sa xenofóbna strana „Alternatíva pre Nemecko“ už nedostala do Spolkového snemu. A potom by to stále držalo veľa ciest v kolesách protiruského a proukrajinského rozhodnutia nemeckého parlamentu po invázii v plnom rozsahu.
Skutočnosť, že „alternatíva“ je prokremeľská, je nepochybná. Nakoniec to samotní členovia strany neskrývajú. Vedúci predstavitelia strany naraz cestovali na anektovaný Krym aj na okupovaný Donbas a boli pozorovateľmi na tamojších pseudoreferendách. Vždy aktívne obhajujú pozíciu partnerstva s Ruskom, rušia z neho sankcie atď. Dostávajú „alternatívy“ finančné prostriedky z Kremľa? Osobne o tom nemám ani najmenšie pochybnosti.
Existujú však ešte jasnejšie dôkazy o väzbách medzi „občanmi ríše“ a Kremľom: medzi 25 zatknutými 7. decembra bol občan Ruskej federácie istý Vitalij B. Ako naznačujú vyšetrovacie orgány, pomohla vodcovi združenia – princovi Heinrichovi XIII. – nadviazať kontakt s ruskými orgánmi. Podľa vyšetrovania, s pomocou tohto Vitalija B., vedúci predstavitelia hnutia kontaktovali napríklad ruský konzulát v Lipsku.
Tu je zaujímavý detail: predstavitelia hnutia sa domnievajú, že Nemecko je stále pod okupáciou západných spojencov, to znamená Spojených štátov, Veľkej Británie a Francúzska. Zároveň nepovažujú Rusko za okupanta, napriek tomu, že to bola ona, kto ukradol kúsok nemeckého územia, konkrétne Kaliningradu (predtým Königsberg) a Kaliningradskej oblasti na brehu Baltského mora.
„Reichsbürgers“ majú navyše silnú úctu k Putinovi a dokonca plánovali, že sa po úspešnom puči a vytvorení prechodnej nemeckej vlády stane hlavným sprostredkovateľom s víťaznými krajinami v druhej svetovej vojne o budúcej štruktúre Nemecka a jeho mieste v globálnom zosúladení síl.
Jeden zo skeptických čitateľov pravdepodobne zvolá a prečíta si toto miesto: „No, to všetko nie je vážne, povstalci nemali šancu.“ Možno áno, ak neberiete do úvahy jeden faktor – Kremeľ. Opäť táto „ruka Kremľa“? No, koľko môžete urobiť, aký druh paranoje? Nie je to tak?
Kedysi mnohí Nemci považovali paranoju za varovnú knihu prominentného nemeckého kremeľského novinára Borisa Reitschustera „Putinova skrytá vojna“ (Putins verdeckter Krieg). Autor v ňom objasňuje najmä nemeckému čitateľovi a európskemu vo všeobecnosti, že hybridná vojna Kremľa sa v žiadnom prípade neobmedzuje len na Ukrajinu. Nie je obmedzená na územie bývalého ZSSR, ktoré boli západní politici takmer pripravení uznať za „prioritnú zónu ruských záujmov“.
„Hybridná vojna sa v Európe už dlho vedie, ‚malí zelení muži‘ sú tu už dlho,“ varoval Boris Reitschuster vo svojej knihe a nazval hlavné jednotky tejto armády. A hlavná pozornosť bola venovaná skutočným bojovým jednotkám, ktoré, ak vôbec niečo, môžu usporiadať silné a v prípade potreby ozbrojené akcie. Hovoríme o celej sieti klubov bojových umení pod zaujímavým názvom „System“, ktorý pôsobí v Nemecku. „V športových školách, kde sa vyučujú bojové techniky z ruky do ruky, spravidla trénujú bežní športovci. Ale za tým všetkým sú zamestnanci ruskej vojenskej spravodajskej služby GRU a špeciálnej jednotky vzdušných síl. Agenti Kremľa, vojaci elitných jednotiek vo výslužbe s licenciou na ‚tichú‘ vraždu,“ povedal Reitschuster.
Teraz si na chvíľu predstavme, že Putinov bojový „systém“ sa pripája k nepokojom vyvolaným „Reichsbürgers“ v Nemecku. Situácia by vtedy vyzerala oveľa nebezpečnejšia. Okrem toho by sa výpočet Kremľa uskutočnil na nespokojnosti nemeckej spoločnosti s rastúcimi cenami účtov za energie, benzínu atď. Je nepravdepodobné, že by to nakoniec viedlo k zvrhnutiu súčasnej nemeckej vlády, ale základy demokracie by otriasli dôvodmi. Krehká sociálna rovnováha, ktorá spočíva na dôvere v štátne orgány, by bola narušená a s ňou aj hospodárska stabilita. A nerovnováha nemeckého hospodárskeho systému by viedla k „dominovému efektu“ v celej Európskej únii. Týmto spôsobom by bolo možné výrazne oslabiť schopnosti našich spojencov poskytovať Ukrajine vojenskú a finančnú pomoc. Nie je to to, čo chce Putin?
P. S. Mimochodom, o Borisovi Reitschusterovi a ruskej stope. Počas pandémie covidu novinár nečakane (aspoň pre mňa) zaujal postoj proti očkovaniu. Nie, Reitschuster nebrúsil rôzne nezmysly v štýle Ostapa Stakhiva o škodlivých účinkoch vakcíny. Ide len o to, že ako príkladný demokrat nemohol akceptovať násilnú metódu vynútenia očkovania. Preto podľa príspevkov príslušných médií na FacebookuExistovalo veľa priaznivých recenzií, počet sledovateľov Anti-Vaxxer rástol míľovými krokmi. Ale až do jedného bodu. Až kým novinár uprostred rastúceho napätia na rusko-ukrajinskej hranici nespomenul svoje predchádzajúce novinárske preferencie a nezverejnil tvrdý príspevok proti Putinovi. Čo sa tu ešte len začína. „Ale ako môžeš? Ale nerozumiete Rusku, je to pre mier! Rusi majú širokú dušu, nikdy na nikoho neútočili,“ nenávideli novozískaní nasledovníci.
Takže zrazu existovalo priame spojenie medzi antivaxermi a Kremľom. Poznáme ho najmä na príklade chersonského spolupracovníka Kirilla Stremousova. A mimochodom, „Reichsbürgers“ v časoch hnutia proti očkovaniu sa ukázali byť jeho najaktívnejšími adeptmi.
