Koncom októbra nemecký spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier predniesol hlavný prejav, v ktorom po prvýkrát tvrdo a jednoznačne odsúdil Rusko a nazval ho „svetovým zlom“. Ruské činy opísal ako „brutálnu vojnu o dobytie“. „Ruský prezident vo svojej cisárskej posadnutosti porušil medzinárodné právo, dopustil sa zaberania pôdy, spochybňoval hranice. Ruský útok je útokom na všetky ponaučenia, ktoré si svet vzal z dvoch svetových vojen,“ povedal.
Pre nás, Ukrajincov, je to dosť významné vyhlásenie. Koniec koncov, Berlín dlho vysvetľoval svoju zdržanlivosť v otázke protiruských sankcií, odsúdenie agresívnych akcií Kremľa alebo vojenskej pomoci Ukrajine jeho vinou Rusom za zločiny druhej svetovej vojny. Nemecký prezident teraz dal jasne najavo, že tento argument už nefunguje. Môžete tiež zabudnúť na sentiment voči Gorbačovovej perestrojke, ktorú Nemci tak ospravedlnili. Putin nakoniec zničil všetky mierové výboje Michaila Sergejeviča.
„Keď sa pozrieme na moderné Rusko, nie je priestor pre staré sny. Putin velí armáde útočníkov a Ukrajinci bránia svoju krajinu, ktorú vybudovali od získania nezávislosti pred tridsiatimi rokmi. Ruská vojna o dobytie zničila Gorbačovov sen o „spoločnom európskom dome“… Teraz, keď sa pozrieme na Rusko, nie je priestor na romantiku. Naše krajiny sa dnes navzájom konfrontujú,“ povedal Steinmeier.
Preto by mal Berlín podľa nemeckého prezidenta uvaliť na Rusko najprísnejšie sankcie a zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine.
„Áno, sankcie sú drahé, a to aj pre nás. Ale aká by bola alternatíva? Je vám ľahostajné sledovať tento zločinecký útok? Len sa správajte, akoby sa nič nestalo… Je v našom záujme, aby sme sa zbavili závislosti od režimu, ktorý posiela tanky proti susednému štátu a využíva energiu ako zbraň. Je v našom záujme, aby sme sa chránili a znižovali svoju zraniteľnosť,“ povedal.
Neuveriteľne. Koniec koncov, je to ten istý Frank-Walter Steinmeier, ktorého vzorec hanebného zmierenia s Ruskom naraz získal pejoratívny zvuk pre ukrajinské ucho. Dá sa predpokladať, že zhoršenie protiruskej pozície nemeckého prezidenta uľahčila jeho návšteva Kyjeva a sedenie v bombovom kryte počas ruských raketových útokov.
Pozícia vládnucej nemeckej elity sa tak stáva radikálnejšou. Prezident, spolkový kancelár Olaf Scholz, ako aj ministerka zahraničných vecí Annalena Berboková jasne a jednoznačne hovoria o ruskej agresii, potrebe sprísniť sankcie a pomoci Ukrajine až do jej úplného víťazstva.
A táto tendencia radikalizovať pozíciu vládneho politika úplne disonuje so súčasnými spoločenskými trendmi v Nemecku. Dôkazom toho sú dva nedávne prieskumy verejnej mienky.
Napríklad výsledky prieskumu zverejnené 3. novembra Deutschlandtrend, ktoré vedie sociologický ústav Infratest dimap na objednávku mediálnej spoločnosti Ard, svedčia o tom, že čoraz viac nemeckých občanov je za „zintenzívnenie diplomatického úsilia Berlína“ zameraného na ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine. 55 % Nemcov zastáva názor, že nemecká vláda nevyvíja dostatočné úsilie na diplomatické vyriešenie rusko-ukrajinského konfliktu. To znamená, že počet nespokojných s činnosťou nemeckej vlády v tomto smere sa v porovnaní s júnom zvýšil o 14%. 31% Nemcov považuje za dostatočné diplomatické úsilie Nemecka (-12% v porovnaní s júnom). A 4 % sú si istí, že Berlín to vo svojej diplomacii prehnal (-4 %).
Nuž, zdalo by sa, že v diplomacii je zlá vec a dokonca zameraná na mier, najmä na našej rodnej Ukrajine? Akoby nič. Ak si nemyslíte na otázku: čo to konkrétne znamená? Ako možno toto úsilie realizovať v praxi? Veľmi jednoduché: tlak na Kyjev. A ako je možné tento tlak realizovať? Ešte jednoduchšie: znížením finančnej a vojenskej pomoci, bez ktorej bude pre Ukrajincov mimoriadne ťažké odolať nepriateľskej invázii.
A to nie je to najhoršie z toho, čo nám odhalili výsledky sociologického výskumu. Dozvedeli sme sa od nich, že Nemci strácajú dôveru v Ukrajincov. A čo je ešte horšie: zároveň začínajú viac dôverovať Rusom. Napríklad v porovnaní s marcom klesol počet respondentov, ktorí považujú Ukrajinu za dôveryhodného nemeckého partnera, o 14 %, pričom dosiahol 47 %. A teraz každý desiaty Nemec dôveruje Rusku, čo je o 4% viac ako v marci.
Čo spôsobilo túto zmenu? Podľa odborníkov tu vedúcu úlohu zohral strach z Nemcov pred nadmernými nákladmi. Na pozadí vojny v Nemecku rastú ceny, predovšetkým pre energetické potreby. Preto 66 % respondentov (+9 % v porovnaní so začiatkom októbra) pociťuje veľké alebo veľmi veľké obavy dôvod, prečo im chýbajú finančné prostriedky na zaplatenie účtov. Dá sa predpokladať, že priemerný Nemec sa postupne presviedča, že, hovoria, Rusi nie sú takí zlí, aj keď len preto, aby dali lacnejší plyn.
Ruská propaganda zároveň aktívne pracuje, ktorá ešte nestratila svoje kanály vplyvu na mysle Nemcov a občanov iných európskych krajín. A jasne o tom svedčia výsledky ďalšieho prieskumu verejnej mienky, ktorý nedávno uskutočnilo neziskové Centrum pre monitorovanie, analýzu a stratégiu (Cemas). Z čítania zverejnených údajov cítite, že vlasy na hlave stoja na konci. Napríklad 40 % Nemcov úplne alebo čiastočne súhlasilo s tvrdením, že ruská vojna o dobytie bola nespornou reakciou Ruska na provokáciu NATO. To je o jedenásť percent viac ako v apríli.
Alebo iné číslo: 44% respondentov si je úplne alebo čiastočne istých, že Putin prijíma opatrenia proti „svetovej elite“, ktorá „tajne ťahá za nitky“. To je o 12 % viac ako v apríli.
35% plne súhlasilo s tým, že Ukrajina „historicky nemala mať územné nároky“, pretože „v skutočnosti bola súčasťou Ruska“. V apríli to bolo 26 %.
A ďalšie dva body zapôsobili najviac. 33% Nemcov úplne alebo čiastočne verí ruským bájkam, že Ukrajina na žiadosť Spojených štátov vyrába biologické zbrane vo svojich tajných laboratóriách. V apríli bolo len 21% takýchto „gullibles“.
Ďalších 24% Nemcov verí, že vojna bola „nevyhnutná“ „na odstránenie fašistickej vlády v Ukrajine“. V apríli to bolo 15 %.
Rusko už roky buduje propagandistický naratív, ktorý „fašisti vládnu v Ukrajine“. Túto tézu vytrvalo a masívne propagovala. A nejako „veriaci“ nie sú vôbec zmätení skutočnosťou, že hlavou „fašistického štátu“ je Žid. Táto volebná podpora strán, ktoré možno považovať za krajne pravicové, je taká slabá, že im nedáva žiadnu parlamentnú perspektívu. Mimochodom, na rozdiel od toho istého Nemecka alebo mnohých ďalších krajín západnej Európy. Že v Ukrajine sa konajú slobodné voľby a je zabezpečená zmena moci atď.
My, Ukrajinci, si vo svetle týchto sociologických štúdií musíme uvedomiť, akú ťažkú hru musia hrať západní politici (dokonca aj tí, ktorí s nami úprimne sympatizujú), aby nám pomohli a tlačili na Rusko sankciami a nemuseli čeliť nespokojnosti verejnosti. Potom, keď sa sám Steinmeier vzdal hanebného vzorca svojho mena, obyčajní Nemci sa ho snažia vyzdvihnúť.
