Analytici z Amerického inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sú presvedčení, že ruská politická elita môže naďalej organizovať takzvané „jadrové hry“, aby povzbudila Spojené štáty a ich spojencov, aby vyvíjali tlak na Ukrajinu, ale nebude schopná prinútiť Kyjev rokovať. Toto je uvedené v Správa ISW.
Podľa analytikov Kremeľ vyostril svoju jadrovú rétoriku po ruských vojenských zlyhaniach v Charkovskej oblasti a počas ukrajinských protiofenzív v Lymáne a na severe Chersonskej oblasti začiatkom októbra. Moskva pravdepodobne pokračovala vo svojich zle zahalených jadrových hrozbách, aby odvrátila pozornosť od svojich vojenských a mobilizačných problémov a zastrašila západných partnerov Ukrajiny.
„Putin a kľúčoví predstavitelia Kremľa spomínali použitie jadrových zbraní častejšie počas Putinovho prejavu o anexii 30. septembra a počas októbra, pravdepodobne preto, aby prinútili Ukrajinu začať rozhovory a znížili podporu Západu pre Kyjev,“ uvádza sa vo vyhlásení.
Analytici sa domnievajú, že Putinova rétorika počas tohto prejavu a počas celého októbra bola v súlade s jeho predchádzajúcimi jadrovými hrozbami a nespôsobila v ukrajinskej vláde taký strach, aký Kremeľ pravdepodobne zamýšľal.
Kľúčoví predstavitelia Kremľa však koncom októbra a začiatkom novembra začali kolektívne znižovať svoju rétoriku o používaní jadrových zbraní.
Vladimír Putin 27. októbra povedal, že Rusko nemusí použiť jadrové zbrane proti Ukrajine, a tvrdil, že Rusko nikdy nediskutovalo o možnosti použitia jadrových zbraní, len naznačilo vyhlásenia vodcov západných krajín.
Podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev podobne čoraz viac zľahčuje vrúcnu jadrovú rétoriku, ktorú používal počas októbra, a teraz sa zameriava na presadzovanie jednoty Ruska vo vojne v Ukrajine.
Zmeny v rétorike Kremľa naznačujú, že vysoké vojenské velenie Ruska a spojenci Kremľa si pravdepodobne do určitej miery uvedomujú obrovské náklady na malé operačné výhody, ktoré by Rusku vznikli za použitie jadrových zbraní proti Ukrajine alebo NATO.
Vedúci Hlavného riaditeľstva vojenskej spravodajskej služby (DIU) Ukrajiny Kirill Budanov 24. októbra zase uviedol, že jadrová hrozba Ruska zostáva na rovnakej úrovni ako pred začiatkom vojny.
Analytici poukazujú na to, že ruské orgány môžu v budúcnosti viesť rétorický jadrový boj a snažiť sa povzbudiť Spojené štáty a ich spojencov, aby vyvíjali tlak na Ukrajinu, aby začala rokovania. Moskva však nebude schopná priamo prinútiť Kyjev, aby rokoval s jadrovými hrozbami. Jadrové hrozby zo strany Kremľa nedokázali podkopať politickú a verejnú vôľu Ukrajiny naďalej odolávať ruskej invázii.
„Ukrajina a jej medzinárodní podporovatelia dali jasne najavo, že nebudú súhlasiť s rokovaniami na strelnici a nevzdajú sa zvrchovaného práva Ukrajiny na svoje územia,“ uviedla ISW.
V správe sa tiež uvádza, že Kremeľ pravdepodobne súkromne objasnil svoju „jadrovú politiku“ s cieľom deeskalovať vzťahy so Spojenými štátmi a ich spojencami.
Pripomenúť. Predtým sa uvádzalo, že ruský jadrový úder zmení priebeh vojny proti Ukrajine v plnom rozsahu a s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobí „fyzickú reakciu“ spojencov Kyjeva a – potenciálne – Severoatlantickej aliancie.
