Zaujímavá perspektíva pre Rusko na medzinárodnej scéne sa otvára po incidentoch na plynovodoch Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Podľa mnohých západných odborníkov je poškodenie plynovodu, ktorý prechádza dnom Baltského mora, výsledkom sabotáže. A s najväčšou pravdepodobnosťou to spáchali samotní Rusi.
Na prvý pohľad táto verzia vyzerá úplne absurdne. Ako mohol Kremeľ vydať príkaz vyhodiť do vzduchu plynovod, ktorý je stále považovaný za takmer hlavné priemyselné duchovné dieťa Vladimíra Putina? Rusko tieto obvinenia odmieta a snaží sa zvaliť vinu na Spojené štáty. Ruskí propagandisti pripomínajú slová amerického prezidenta Joea Bidena, ktoré odzneli pred ruskou inváziou na Ukrajinu v plnom rozsahu.
„Ak Rusko napadne, čo bude znamenať prekročenie hranice Ukrajiny tankami a vojskami, Nord Stream 2 už nebude existovať,“ povedal Biden počas spoločnej tlačovej konferencie s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom vo Washingtone. Aby som to zhrnul, začiatkom februára prišiel šéf nemeckej vlády na návštevu Spojených štátov, aby vyriešil otázku plynovodu Gazprom. A stranám sa údajne podarilo dosiahnuť dohodu, podľa ktorej Američania nebudú zasahovať do fungovania Nord Stream 2. S určitou výhradou, ktorú vyjadril Biden.
Jeden z novinárov na spomínanej tlačovej konferencii sa pokúsil presne objasniť, ako chce americký prezident zasahovať do práce plynovodu. Biden odpovedal: „Sľubujem, že to dokážeme.“
Teraz v Rusku tieto slová pochopil šéf Bieleho domu. „Biden je povinný odpovedať na otázku, či Spojené štáty splnili svoju hrozbu,“ povedala Maria Zacharovová, odporná oficiálna hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí.
Biely dom, ministerstvo zahraničných vecí a Pentagón dali jasne najavo, že Spojené štáty nie sú do incidentu zapojené. A v myslení ľudí by tieto uistenia nemali byť na pochybách. Američania by sa museli úplne zblázniť, aby počas vojny riskovali dobré vzťahy s európskymi partnermi a páchali také agresívne akcie v zóne osobitných hospodárskych záujmov Dánska, ktoré sú namierené proti energetickej bezpečnosti Nemecka a ďalších krajín Európskej únie. Koniec koncov, prečo? Koniec koncov, Nord Stream 2 nefungoval a samotné Rusko sabotovalo prácu Nord Stream 1.
Ešte absurdnejšie sú obvinenia z úst ruských vodcov, že Ukrajina je zapojená do sabotáže. Bohužiaľ, naša krajina nemá kapacity ani prostriedky na uskutočnenie takejto operácie v Baltskom mori. A okrem toho sa teraz naše vojenské a špeciálne služby zameriavajú na úplne inú záležitosť a nemali by možnosť nechať sa rozptyľovať úplne sekundárnymi projektmi.
Vráťme sa teda k „ruskej verzii“ a pokúsme sa odpovedať na otázku: prečo samotné Rusko potrebuje túto sabotáž? A má tu priamy prínos súvisiaci s neplnením zmluvy o dodávke plynu do Európy. Poradkyňa ministra energetiky Ukrajiny Lana Zerkal v komentári pre Rádio Svoboda tak vysvetlil ruský záujem: „Toto je teroristický čin, ktorý Rusi spáchali úmyselne. Existuje názor, s ktorým sa stotožňujem s tým, že oprava týchto plynovodov bude stáť Rusov menej ako platenie pokút za nedostatočné dodávky plynu európskym spotrebiteľom. Aby sa vyhli týmto pokutám, Rusi by mohli bezpečne ísť vyhodiť do vzduchu tieto potrubia. Koniec koncov, ak oprava plynovodov po ich výbuchu bude stáť Rusov milióny dolárov, potom výška pokút za zlyhania zmluvy je miliardy.
Ak sa teda vyšetrovaniu, ktoré teraz organizuje Euroúnia (a pravdepodobne mu v tejto veci pomôžu Spojené štáty), podarí dokázať zapojenie Kremľa, potom Rusko konečne a navždy stratí šancu stať sa energetickým partnerom západných štátov. Je prekvapujúce, že Moskva nestratila takúto šancu začiatkom invázie na Ukrajinu. Faktom však zostáva, že mnohé európske krajiny (a to nie je len o Maďarsku) nechceli vypovedať zmluvy s Ruskom o dodávkach ropy a plynu. Niektorí obhajovali len dočasné pozastavenie zmlúv. Rovnako ako vojna skončí, bude možné opäť viesť s Rusmi všetko po starom. Ale Rusko, ktoré vyhadzuje do vzduchu svoje vlastné plynovody len preto, aby poškodilo Západ za podporu Ukrajiny, je úplne iná realita.
Rusko už mnoho rokov vytvára na medzinárodnej scéne obraz stabilného energetického partnera, partnera v oblasti bezpečnosti, nešírenia jadrových zbraní atď. Pripomeňme, že až donedávna západní vrcholní politici, ktorí diskutovali o téme osídľovania na Blízkom východe, v Perzskom zálive, Latinskej Amerike atď., Tvrdili, že bez Moskvy nie je možné vyrovnať sa s tým. Raz všetci zatvárali oči pred skutočnosťou, že samotní Rusi podnecovali konflikt, aby ponúkli svoje služby na jeho urovnanie. Washington napríklad videl Rusko ako určitú protiváhu Číny. Európska únia je protiváhou Číny a do istej miery aj Spojených štátov (najmä keď bol prezidentom Donald Trump). Teraz už sa celá táto bezpečnostná štruktúra zrútila na kúsky.
Aspoň od 24. februára by to malo byť svetu jasné: Putin vzlietol z cievok. Z nejakého dôvodu však s ním dlho panikárili. Európski lídri ho zavolali, snažili sa ho presvedčiť, presvedčiť, presvedčiť ho, aby rokoval. Niektorí dokonca prišli do Moskvy. To znamená, že Putin bol dlho považovaný za pripraveného na pakt. A tieto ilúzie západných politikov šikovne použil.
Práve teraz, po mnohých faktoch masových vojnových zločinov, po pseudoreferendách, mobilizácii, jadrových hrozbách sa postoje k Rusku a jeho vodcovi radikálne zmenili. Okrem toho sa zmenila nielen na Západe, ale aj na východe, ako to ukázal posledný samit Šanghajskej organizácie pre spoluprácu. A nie je to len a nie tak, že v Samarkande boli požiadavky, aby Putin čo najskôr ukončil vojnu. Vedúci predstavitelia Číny, Indie a Turecka preukázali nadradenosť voči svojim ruským náprotivkom. Dali jasne najavo, že sa s ním už nechcú zaoberať. Navyše, ak západní politici pohŕdajú Putinom kvôli jeho agresii, potom východní – pretože sa stal porazeným. Svojimi nešikovnými, zle koncipovanými činmi v Ukrajine preukázal svoju absolútnu nekompetentnosť, platobnú neschopnosť ako vodca krajiny, ktorá tvrdí, že je superveľmocou. Takže práve teraz Putin upadá do tesného kruhu izolácie. Rovnako ako rohová krysa môže byť stále nebezpečná, ale jej koniec je bližšie.
