Charkovská ofenzíva je z hľadiska vojenskej stratégie rozhodne jedinečný fenomén. Bezpochyby bude zaradená do učebníc pre výcvik budúcich veliteľov. Naša publikácia už analyzovala vojenské aspekty útočnej operácie v predchádzajúcom článku („Jedinečnosť operácie obranných síl. Tajomstvá úspechu charkovskej ofenzívy“). Nemenej dôležitý je však aj jeho politický význam.
Pre Ukrajincov je dôležitý predovšetkým úspech v Charkovskom regióne. A pre tých, ktorí hlboko verili vo víťazstvo, a pre tých, ktorí mali pochybnosti. „Rusko je príliš veľké, nahromadilo príliš veľa zbraní, vycvičilo silnú armádu, má neobmedzené zdroje, takže je ťažké si predstaviť, ako ho bude možné prekonať,“ – takto uvažoval druhý.
Takmer v reálnom čase sme sledovali, ako ruské okupačné sily ničili všetko, čo im stálo v ceste, metódou „údolia ohňa“. Delostrelectvo, obrnené vozidlá, letectvo nenechali z našich miest a obcí kameň na kameni. Našim vojakom nezostávalo nič iné, len sa stiahnuť na ešte prežívajúce územia. Chtiac-nechtiac nastal strach: s touto metódou by sa okupanti mohli dostať aspoň k Dnipro, ešte ďalej.
Áno, inšpirovali sme sa úspešnými operáciami Ozbrojených síl Ukrajiny, ako je likvidácia vlajkovej lode Čiernomorskej flotily, krížnika „Moskva“, ďalších vojnových lodí a člnov, ničenie skladov s pohonnými hmotami a muníciou, likvidácia vlajkovej lode Čiernomorskej flotily, krížnik „Moskva“, ďalšie vojnové lode a člny, likvidácia skladov s pohonnými hmotami a muníciou. zostrelenie ruských lietadiel našimi kolektívnymi „duchmi“. To všetko však na dôveru nestačilo.
Obávali sme sa aj toho, že deokupácia území, keď konečne príde, si vyžiada obrovské obete. Rovnako ako ruské velenie hádže na smrť „potravu pre delá“, pričom nevenuje pozornosť počtu obetí, aby splnil úlohu. Čo nás teda čaká, keď príde čas na náš útok? Budeme musieť obetovať tisíce životov našich chlapcov za oslobodenie Ukrajiny? Mám podozrenie, že mnohí ľudia si v hlave pretáčali tieto otázky, ktoré vyvolávali pochmúrne myšlienky.
Charkovská ofenzíva však nám aj svetu dokázala, že bojovať sa dá aj inak, nie ako Rusi. Bez rozloženia bojiska telami.
Pochopenie toho dalo ukrajinskej spoločnosti nový a ešte silnejší náboj nadšenia. Miera optimizmu v posledných dňoch stúpla na maximum.
Úspechy ukrajinskej armády nemali menší vplyv na ľudí, ktorí nemali to potešenie padnúť pod okupáciu. Pol roka v takýchto podmienkach nie každý psychicky vydrží. Pravdepodobne už mnohí z nich mali myšlienky, že možno „Rusko je tu navždy“, možno stojí za to sa dohodnúť a spolupracovať. Teraz sa tí, ktorí si dovolili pochybovať, ženú za takýmito kapitulnými myšlienkami ako besné psy.
Medzitým v ruskej spoločnosti prebiehajú diametrálne odlišné procesy. Rastie pesimizmus a neistota. Panika, ktorá vypukla v radoch ruských okupačných vojsk, sa vo vlnách šírila po území Ruska. Protivojnové a protivládne nálady rastú. Mestskí poslanci v Moskve a Petrohrade vydávajú vyhlásenia o zosadení Putina. A samotný šéf Kremľa vyzerá čoraz pochmúrnejšie. Trasú sa mu ruky, nohy a hlas. Jeho osoba vyvoláva čoraz menej strachu a rešpektu, čoraz viac znechutenia a pohŕdania. Medzi Rusmi narastajú pochybnosti: možno cár nie je skutočný?
Ťažko povedať, či môžeme v Rusku očakávať revolúciu alebo dokonca palácový prevrat. Isté je len to, že autorita a popularita centrálnej ruskej vlády neustále klesá. A ak sa moskovskí vládcovia rozhodnú zmobilizovať, potom budú pripravení na nepokoje. Preto o tom Putin tvrdohlavo nechce ani hovoriť, rovnako ako nazývať vojnu vojnou. On a jeho okolie, vedomí si zlého vývoja udalostí, sa čoraz viac prikláňajú k rokovaniam s Ukrajinou. Teraz si však Ukrajina môže stanoviť podmienky. A hlavnou z nich je úplná deokupácia.
Úspechy vojakov ozbrojených síl v Charkovskej oblasti mimoriadne pozitívne ovplyvnili spoločnosti a vlády západných krajín. Pre Ukrajinu je to pozitívne. Vezmime si napríklad Nemecko. Doteraz sme sa na ňu nikdy nesťažovali, na jej nešikovnosť vo veci vojenskej pomoci. Nemcov dokonca obvinili, že takmer úmyselne zdržiavali poskytovanie ťažkých zbraní. Niekedy boli tieto kritiky oprávnené, niekedy prehnané. Pretože Nemecko nám dalo zbrane, najmä tie slávne Panzerhaubitze 2000. Ale mohol som dať viac, oveľa viac. A dúfame, že teraz dáme. Ešte viac – sebavedomý.
Odkiaľ pochádza táto dôvera? Vychádza z najnovších prejavov popredných nemeckých politikov, vládnych predstaviteľov a odborníkov, ktorí ospevujú úspechy ozbrojených síl a dokonca sa snažia čo i len trochu podieľať na víťazstve.
„Všetci sme teraz svedkami toho, čo sa stane, keď armáda tak statočne bojuje a zároveň má podporu. Ukrajina dnes existuje len preto, že sa dokáže brániť vďaka svojej armáde,“ povedala nemecká ministerka obrany Christine Lambrechtová.
Hlavný vojenský stratég Nemecka, generál Eberghard Zorn, sa k charkovskej ofenzíve vyjadril: „Oni (ukrajinskí vojaci, pozn. red.) brilantne dokázali, že sú schopní konať aktívne, so zapojením všetkých dostupných síl a prostriedkov. Vrátane rušivých manévrov a náhlej zmeny zamerania, keď Ukrajinci boli rozptýlení na juhu a sústredení nakoniec na severe. Je to výsledok toho, že výcvik ukrajinských vojakov prebiehal tak, ako mal.“
Ako absurdne teraz vyzerajú listy nemeckých „intelektuálov“, ktorí vyzývali vládu Nemecka, aby Ukrajine neposkytovala zbrane, pretože by to len predĺžilo vojnu a Rusko by aj tak nebolo možné poraziť. Život dokázal, že všetko je práve naopak, že vyhrať sa bude dať a západné zbrane koniec vojny len urýchlia.
Charkovská ofenzíva vyvolala v nemeckej politickej komunite defilé vyhlásení o potrebe urýchleného zvýšenia vojenskej pomoci Ukrajine. Tanky, obrnené transportéry, obrnené transportéry už nie sú tabu. Ukrajine treba dať všetko, aby si upevnila svoj úspech a aby Nemci mohli povedať: „A my sme do toho zapletení.“ Vyjadrenia všetkých parlamentných strán – vládnej aj opozičnej, samozrejme okrem dvoch živených Kremľom – Alternatívy pre Nemecko a Ľavicovej strany.
Napríklad šéfka obranného výboru Bundestagu Marie-Agnes Strack-Zimmermann (Marie-Agnes Strack-Zimmermann), ktorá nedávno zastupuje Slobodnú demokratickú stranu, ktorá je súčasťou vládnej koalície uviedol: „Nemecko by malo okamžite prispieť k úspechu Ukrajiny a dodať obrnené vozidlá a bojové vozidlá pechoty Marder a tanky Leopard 2. Nemecko musí prevziať vedúcu úlohu v Európe v boji za demokraciu. A, samozrejme, teraz nie je čas na nerozhodnosť a váhanie.“
Na podporu Ukrajiny dodávkami nových zbraní vyzval aj šéf Výboru Bundestagu pre medzinárodné záležitosti Michael Roth. „V tejto novej fáze vojny Ukrajina potrebuje zbrane, ktoré jej umožnia oslobodiť územia okupované Ruskom a udržať ich pod kontrolou. Krajiny Západu, najmä USA, Nemecko, Francúzsko a Poľsko, musia rýchlo skoordinovať svoje úsilie a prispôsobiť svoje dodávky novej situácii. Ukrajina môže vyhrať túto vojnu ako slobodná demokratická krajina pri zachovaní svojej územnej celistvosti. To by nebolo možné bez dodávok moderných západných zbraní, najmä z Nemecka,“ – uviedol on.
Vyhlásenia o zámere zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine na pozadí úspechu útočnej operácie v Charkovskej oblasti zaznievajú aj z ďalších západných metropol. Ozbrojené sily preukázali, že sú schopné poraziť vychvaľovanú ruskú armádu, schopné viesť efektívne útočné operácie, oslobodzovať zajaté územia a v konečnom dôsledku sú schopné zvíťaziť. Kritici dodávok zbraní na Ukrajinu stratili posledné argumenty.
Táto operácia ozbrojených síl sa veľmi dobre zhodovala s ďalšou, už piatou medzinárodnou konferenciou vo formáte Ramstein, kde sa riešia otázky vojenskej pomoci Ukrajine. Minister obrany Ukrajiny Oleksij Reznikov, ktorý sa stretnutia zúčastnil, sa z neho vrátil plný optimizmu. Veď bolo dohodnuté, že pomoc Ukrajine sa pretransformuje z jednorazovej na trvalú a dlhodobú. A zbrane pre Ukrajinu nebudú pochádzať z armádnych skladov, ale budú sa vyrábať v továrňach obranného priemyslu západných krajín. Rozšíri sa aj systém výcviku ukrajinských vojakov vo výcvikových strediskách členských krajín NATO. Partnerské krajiny Ukrajiny sa zároveň ujali úlohy poskytnúť Ukrajine pokročilú protilietadlovú obranu. Navyše už nebude vychádzať zo starých sovietskych systémov PVO, ale z najnovších systémov, ako napr NASAMS a Iris-T.
A ubezpečenia západných lídrov, že budú podporovať Ukrajinu až do víťazstva, sa už nezdajú byť pokrytectvom. Koniec koncov, kontúry víťazstva sa črtajú čoraz zreteľnejšie.
