„V ruskom systéme protiraketovej obrany S-400, ktorý kúpili Irán a Turecko, je medzera, ktorú možno prekonať. Podrobnosti neskôr“, – presne toto je posolstvo na poznámke ukrytej v obálke knihy, ktorá ukončila poslednú, ôsmu sériu amerického televízneho seriálu „Motherland“ (Vlasť). Nótu poslal jej šéfovi agent CIA Kerry Matheson, ktorému sa podarilo úspešne infiltrovať do prostredia najvyššieho ruského vojenského vedenia.
Koľko poburujúcich výkrikov a sarkastických príspevkov bolo na ruských verejných miestach. Povedal, čo je to za hlupáka, naša S-400 je predsa neporaziteľná, ako všetky ruské zbrane, ktoré sú „analagavnet“. Nakoniec ruskí patrioti vyniesli verdikt série – lož od prvej do poslednej série.
Skutočnosť, že Rusi boli takí hrdí na silu ruských zbraní, absolútne neprekvapuje. Je prekvapujúce, že aj v krajinách západného sveta analytici a publicisti podporovali tento mýtus a vzbuzovali u svojich krajanov strach. Koľko článkov vyšlo v predchádzajúcich rokoch v európskych a amerických publikáciách o najnovších ruských lietadlách a raketách, o schopnosti ruskej armády ľahko dobyť pobaltské štáty, o arktickom vojenskom potenciáli atď. Aj nedávne pokračovanie kultového filmu o amerických vojenských pilotoch s Tomom Cruisom v hlavnej úlohe Top Gun: Maverick je o niektorých neporaziteľných ruských stíhačkách piatej generácie, proti ktorým F-18 nemá šancu.
Ak by Vladimir Putin nedal rozkaz na vykonanie „špeciálnej vojenskej operácie“, ak by Rusko nezačalo rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, s najväčšou pravdepodobnosťou by bola táto ilúzia ruskej neporaziteľnosti živená na Západe. deň.
Svet však bol svedkom toho, ako Obranné sily Ukrajiny úspešne odrazili ruský nápor, v prvých dňoch ofenzívy spálili množstvo ruskej techniky a zneškodnili tisíce útočníkov. A dokonca aj „nezraniteľný“ systém protivzdušnej obrany S-400 úspešne zlikvidovali ukrajinskí vojaci. A tie isté „neporaziteľné ruské stíhačky piatej generácie“ Su-35.
Takto bol vyvrátený prvý ruský mýtus. Pamätáte si, že kedysi ruská televízia používala také veselé vlastenecké video s infografikou a multiplatformami, ktoré hovorilo o tom, ako statočná ruská armáda za pár hodín dobyla susedné štáty a za pár dní celú Európu.
V skutočnosti ruská armáda nebola schopná spustiť bleskovú vojnu v Ukrajine. Ale možno je pravdivý druhý mýtus, že Rusko je schopné vyhrať dlhotrvajúcu vojnu. Veď už dlhé roky sa pripravuje na expanziu, zásobená tisíckami obrnených vozidiel, delostreleckých zariadení, lietadiel, miliónov munície a rakiet. Medzitým má Ukrajina relatívne malé zdroje. Pripomeňme si, ako jeden po druhom v Ukrajine vzbĺkli sklady s muníciou.
Ruské jednotky vďaka zdanlivo nevyčerpateľným zásobám munície zinscenovali ohnivé búrky, útočili na ukrajinské pozície, zrovnali celé mestá so zemou a v konečnom dôsledku prinútili ukrajinských vojakov k ústupu.
Ale ako viete, iba priestor, čas a hlúposť sú v tomto svete neobmedzené. „Nekonečné“ zásoby ruského BC sa ukázali byť veľmi rovnomerne vyčerpávajúce, najmä po takom intenzívnom používaní. Vypočítali to investigatívni novinári z publikácie The Insiderpočas vysokej intenzity nepriateľských akcií rusko-ukrajinskej vojny vystrelili Rusi každý deň 40 000 až 60 000 nábojov všetkých typov, v dňoch relatívneho pokoja až 24 000 za deň.
Podľa vojenských analytikov ruské obranné podniky od 90. rokov 20. storočia každoročne vyrábajú 1,6 – 1,7 milióna nábojov všetkých typov. Zdá sa teda, že za posledné desaťročie sa Rusku podarilo vytvoriť zásoby ničoho. Kriticky veľká časť ruského BC nemohla byť použitá na bitky s relatívne nízkou intenzitou v Sýrii alebo Líbyi.
Úplne iná bola ale situácia s vojnou v Ukrajine, kde museli Rusi na vyššie popísaný spôsob útočných operácií použiť asi milión nábojov mesačne.
Podľa výpočtov novinárov The Insider, za pol roka agresie proti Ukrajine muselo Rusko minúť minimálne 7 miliónov nábojov. A to aj bez zohľadnenia ničenia frontových skladov presným zásahom rakiet z MLRS HIMARS. Preto už ruská armáda začína pociťovať hlad po granátoch a do konca tohto roka sa to stane jednoducho neznesiteľné. Aj Rusku dochádzajú rakety, ktorými tak veľkoryso bombardovalo pokojné ukrajinské mestá.
Nie je teda prekvapujúce, že Moskva požiadala KĽDR o predaj veľkých sérií nábojov a rakiet krátkeho doletu. Informovala o tom publikácia The New York Timess odvolaním sa na americkú spravodajskú službu. A tiež, pripomeňme vám, že Putin nedávno odletel do Teheránu, aby požiadal tamojších ajatolláhov o nejaké vojenské drony, keďže ich vlastných je kriticky nedostatok.
Ak by ste pred pár mesiacmi povedali Rusovi, že Moskva bude žobrať o zbrane z Pchjongjangu a Teheránu, vysmial by sa vám do tváre a vyhlásil: „To sa nedá, pretože sa proti tomu nikdy nebude bojovať!“. A ukazuje sa, že môže. Môže Rusko dať zbrane svetovým vyvrheľom? Ukazuje sa, že druhý mýtus o nevyčerpateľnosti ruských zbraní sa ukázal ako bublina. Ukazuje sa, že ruský obranný priemysel nie je taký všemocný, ako sa doteraz verilo. A na pozadí zavedených tvrdých sankcií celkovo preukázala svoju úplnú bezmocnosť. A čoskoro sa Rusko ocitne bez nábojov, delostrelectva a obrnených vozidiel.
Nedávne úspechy ukrajinských ozbrojených síl na fronte boli toho jasným dôkazom. Postupne, ale isto, vyhýbajúc sa zbytočným obetiam a ničeniu, tie naše napredujú v mnohých oblastiach. Ukrajinskí vojaci majú vďaka západnej vojenskej podpore modernú vysoko presnú techniku, pomocou ktorej postupne obrusujú bojovú silu Rusov.
Čím ďalej, tým viac svet verí v naše víťazstvo. A nikdy sme o tom nepochybovali.
