„90-minútový telefonický rozhovor s #Putinom: Rusko musí stiahnuť svoje jednotky z #Ukrajiny a uznať svoju suverenitu a územnú celistvosť. Inak si diplomatické riešenie nemožno predstaviť,“ objavila sa táto správa v utorok 13. septembra večer na oficiálnej stránke Twitter Nemecký spolkový kancelár Olaf Scholz. Objavilo sa to pár minút po konverzácii spomínanej v samotnom tweete. Celkom symbolické sú rozhovory, ktorých obsah a tón jasne charakterizujú novú geopolitickú situáciu. Situácia, tvorená predovšetkým brilantnou ofenzívou Ozbrojených síl Ukrajiny v Charkovskej oblasti.
V predchádzajúcom článku už naša publikácia hovorila o tom, ako mala charkovská ofenzíva radikálny dopad na politickú situáciu na samotnej Ukrajine, v Rusku a v západnom svete. Tento telefonický rozhovor, v ktorom nemecká kancelárka skutočne dala šéfovi Kremľa ultimátum, možno považovať za prejav týchto zmien. S vysokou pravdepodobnosťou možno predpokladať, že Scholz nehovoril s Putinom len v mene svojom, ale aj v mene všetkých západných spojencov, čo sa týkalo predchádzajúcej dohody o stanoviskách. Inými slovami, ruský prezident skutočne počul ultimátum Západu v telefóne.
Olaf Scholz od mája nekomunikuje s Vladimirom Putinom. Očividne sa doteraz nebolo o čom baviť. Teraz, po úspechoch ukrajinskej armády, sa očividne objavila téma na rozhovor. A nielen rozprávať, ale aj požadovať a to dokonca v najvyššej forme. Čo presne teda Olaf Scholz požadoval?
Ako nahlásené Hovorca nemeckej vlády Steffen Gebeschreit, nemecká kancelárka vyzvala ruského lídra, aby čo najskôr dosiahol diplomatické urovnanie vo vojne proti Ukrajine, pričom poukázal na vážnosť situácie na fronte a dôsledky ruskej invázie. Šéf nemeckej vlády zároveň deklaroval potrebu prímeria, úplného (!) stiahnutia ruských vojsk z územia Ukrajiny, ako aj dodržania jej územnej celistvosti a suverenity.
„Spolková kancelárka zdôraznila, že ďalšie kroky Ruska týkajúce sa anexie (Ukrajiny, – red.) nezostanú bez odozvy a nebudú za žiadnych okolností uznané,“ píše sa vo vyhlásení Gebestreita.
Okrem toho Scholz upozornil Putina na potrebu zaručiť bezpečnosť v Záporožskej JE. Ruskej strane tiež nariadil, aby so zajatými bojovníkmi zaobchádzala „v súlade s požiadavkami medzinárodného humanitárneho práva, najmä Ženevských konvencií, a aby zabezpečila neobmedzený prístup pre Medzinárodný výbor Červeného kríža“.
Čo na to Putin odpovedal? Uchýlil sa k svojej obvyklej taktike: pripísať vlastnú vinu na ukrajinskú stranu. Ruský vodca bol zrejme veľmi znepokojený, a preto nad hodnovernosťou svojich obvinení príliš nepremýšľal. Vo svojich klamstvách sa absolútne nezdržal.
Podľa oficiálneho vyhlásenia Kremľa o tomto telefonickom rozhovore o tom hovoril Putin. „Na flagrantné porušovanie medzinárodného humanitárneho práva ukrajinskou stranou, sústavné ostreľovanie miest Donbasu, v dôsledku ktorého dochádza k zabíjaniu civilistov a úmyselnému poškodzovaniu civilnej infraštruktúry, upozornil kancelárku najmä Vladimír Putin. Prezident Ruska podrobne hovoril o opatreniach na zabezpečenie fyzickej ochrany ZNPP, ktoré sa prijímajú v koordinácii s MAAE, ktorá je vystavená neustálym raketovým útokom z Ukrajiny, čo vytvára reálne riziká rozsiahlej katastrofy,“ Informoval o tom web Kremľa. A to, ako každý vie, je úplne nepravdivé. Nejde len o to, že neodpovedá: v skutočnosti je všetko presne naopak.
Predpokladám, že nemeckú kancelárku najviac rozosmialo vyhlásenie nemeckej kancelárky o dodávkach energetických zdrojov. „Putin pri opise situácie v európskom energetickom sektore zdôraznil, že Rusko bolo a zostáva spoľahlivým dodávateľom energetických zdrojov a plní všetky svoje zmluvné záväzky,“ uvádza sa v tlačovej správe Kremľa.
Je jasné, že Putin by s podmienkami ultimáta nesúhlasil. Ale nemá toľko východov. Politik Scholz v žiadnom prípade nemá sklony k dobrodružným vyhláseniam, nikdy by nevyslovoval vyhlásenia, nieto ešte ultimáta, ak by nebol úplne presvedčený o ich vhodnosti.
V tejto súvislosti stoja za zmienku nové informácie súvisiace s udalosťami v predvečer totálnej invázie Ruska na Ukrajinu vo februári tohto roku. Zverejnila to tlačová agentúra v stredu 14. februára Reuters s výzvou svojim trom zdrojom blízkym ruským vládnym kruhom. Ide o dohody, ktoré dosiahli predstavitelia ukrajinského vedenia pri rokovaniach so zástupcom šéfa administratívy prezidenta Ruska Dmitrijom Kozakom. Pripomenieme, že práve Putin ho splnomocnil dohliadať takpovediac na ukrajinské smerovanie.
Áno, podľa správy ReutersKozákovi sa skutočne podarilo uzavrieť dočasnú dohodu s Kyjevom, ktorá by úplne uspokojila skoršie požiadavky Kremľa. V prvom rade išlo o odmietnutie Ukrajiny vstúpiť do NATO. Podľa zdrojov Kozak ubezpečil Putina, že verí, že dohoda, ktorú dosiahol, ušetrí Rusko od potreby začať rozsiahlu inváziu na Ukrajinu. Kozák teda odporučil svojmu šéfovi, aby dohodu prijal.
Pripomenieme, že pred inváziou Putin opakovane tvrdil, že NATO a jeho vojenská infraštruktúra sa blížia k ruským hraniciam, prijímajú nových členov z východnej Európy a teraz sa Aliancia pripravuje na vynesenie Ukrajiny na svoju obežnú dráhu. Podľa šéfa Kremľa to predstavuje pre Rusko „existenčnú hrozbu“.
Takže podľa Kozáka bola takáto hrozba diplomaticky odstránená. Putin však, keď mu predložili Kozákovu dohodu, dal jasne najavo, že už nie je spokojný s dohodnutými ústupkami. Už chcel oveľa viac, najmä anexiu ukrajinských území. Takže dohoda bola porušená.
Táto situácia veľmi pripomína rokovania pred slávnou bitkou pri Poitiers – jednou z prominentných epizód 100-ročnej vojny medzi Anglickom a Francúzskom. Potom Francúzsko a jeho spojenci zhromaždili niekoľkotisícovú armádu pod vedením Jána II. Dobrého. Viac ako strojnásobil veľkosť anglických intervenčných zborov pod vedením princa Edwarda (prezývaného Čierny princ kvôli farbe jeho brnenia). Francúzi niekoľkokrát vyslali poslancov k Britom, aby požadovali kapituláciu. Briti, uvedomujúc si svoju zdanlivo beznádejnú situáciu, v zásade súhlasili. Potom drzí Francúzi opakovane predkladali tvrdšie požiadavky. Čierny princ to nakoniec nevydržal a vyhlásil, že bude bojovať, aj keby zomrel, ale nebude robiť ústupky. Ako bitka skončila, je známe: úplná porážka Francúzov a zajatie Jeana II. Dobrého.
