Ukrajinské masmédiá tvrdohlavo píšu o protiofenzíve v Chersonskej oblasti. Aj keď som vo svojich predchádzajúcich príspevkoch opakovane poznamenal, že zatiaľ sa bavíme o protiofenzíve, nie vlastne o protiofenzíve. Spoločnosť očakáva rýchle víťazstvá a dá sa to pochopiť.
Je ťažšie porozumieť jednotlivcom, ktorí sa hrdo nazývajú vojenskými expertmi, ale nevedia vysvetliť rozdiel medzi protiofenzívou a protiofenzívou. A nie je rozdiel, či je rok 2022 alebo 1944.
V súčasnosti sa naša pozornosť sústreďuje najmä na pravý breh Dnepra. Čakáme na oslobodenie Chersonu a vyslanie člnov s Chersonskými melónmi po Dnepri.
Aj keď sme sa koncom minulého týždňa s víťaznými správami trochu prehupli do Doneckej a Luhanskej oblasti. V každom prípade, teraz je tu hra nervov, skúška výdrže strán, schopnosť rýchlo posúdiť situáciu na bojisku. A to sa netýka vás a mňa, ale iba vojenského velenia.
Každý videl aktívne akcie obranných síl na pravom brehu Dnepra, sú tam slávne úspechy. Všetko vďaka tomu, že v tomto smere máme strategickú iniciatívu už minimálne mesiac a pol.
Obranné sily sú však aktívne aj v smere Melitopol/Berďansk. A napriek o niečo menšej pozornosti je momentálne pre Rusov hlavnou úlohou obrana tohto smeru. Ako poznamenal známy vojenský expert Kostiantyn Mashovets, na udržanie pozemného koridoru z Ruska na Krym musia Rusi úplne obsadiť Záporožie a Doneck. V opačnom prípade bude táto chodba veľmi zraniteľná.
Obranné sily tiež v smere na Izyum vykonávajú bodové údery, čo okupačným silám spôsobuje hmatateľné problémy.
Ukrajinské obranné sily teda aktívne operujú v troch hlavných smeroch a Rusi musia momentálne uhádnuť, kde bude hlavný úder, aby tam poslali zálohu. Okrem toho zostáva nevyriešená úloha, ktorú si Kremeľ stanovil vstúpiť do 15. septembra na administratívnu hranicu Doneckej a Luhanskej oblasti. V súlade s tým majú značné rozptýlenie síl a zdrojov.
Nedávno to Obranné sily Rusom ešte viac sťažili. Prebrodili rieku Siverskyi Donets a vstúpili do dediny Ozerne. Súdiac podľa videa, ktoré zverejnili obrancovia, nikto tam nemienil zostať. Bola to skôr ukážka toho, čo dokážeme. Že na rýchle a bolestivé údery nepotrebujeme robiť pontónové prechody. Že aj pechota z TrO a strelecký prápor NSU dokážu zasadiť citeľný úder.
Teraz budú musieť Rusi posilniť obranu celého brehu rieky, zmeniť logistiku, zvýšiť počet ľudí na pozíciách, natiahnuť zálohy.
Zároveň kvôli aktívnemu pôsobeniu ukrajinských vojakov v Luhanskej oblasti sú Rusi nútení tam čiastočne zastaviť aktívne útočné akcie a začať zlepšovať obranu.
Preto sa úloha určiť, kde sa uskutoční ďalší veľký úder ukrajinských síl, stala ešte ťažšou. Pretože na to treba byť pripravený všade a na fronte s dĺžkou viac ako 1 300 km to nie je také jednoduché. Najmä pri presných zásahoch HIMARS Ruské sklady s muníciou spôsobili neskutočné problémy s logistikou. Hľadanie potenciálneho „veľkého problému (slona)“ je pre Rusov momentálne kľúčové.
Postupne zvyšujeme tlak, čím nútime nepriateľa pritiahnuť všetky dostupné zálohy a presne reagovať na naše akcie.
Máme strategickú iniciatívu. Toto je ďaleko od víťazstva. A jednoducho zachytenie iniciatívy vo väčšine oblastí frontu.
