Myslím, že by nebolo prehnané povedať, že stabilizácia situácie na frontoch rusko-ukrajinskej vojny priviedla mnohých Ukrajincov do stavu apatie. Veď sme tak dúfali, že predchádzajúce optimistické správy o „bavlne“ na Kryme, o zničení Antonivského a Kachovského mosta pomocou tzv. HIMARS, zničenie nepriateľských skladísk so zbraňami, palivovými základňami a veliteľskými stanovišťami rovnakými reaktívnymi systémami salvovej paľby zabezpečí kvalitatívny skok vo vojne. Totiž, silná protiofenzíva s oslobodením Chersonu prinajmenšom.
Silné útočné akcie však zatiaľ nevidno. Gaučoví stratégovia sú rozhorčení: samozrejme, ale všetky dôvody na ofenzívu (podľa ich názoru) sú poskytnuté. Už je vraj čas presunúť sa cez Cherson na Krym, kde už všetci so strachom čakajú na príchod ozbrojených síl.
V skutočnosti by bola ofenzíva nateraz neprimerane predčasná. Ešte sme nesformovali bojovú päsť, aby sme prelomili silnú ostrú obranu Rusov.
Je tu však aj dobrá správa, ktorá by mala Ukrajincov budúci rok rozveseliť. A pochádzajú zo zahraničia. Jednou z takýchto optimistických správ je článok v renomovaných amerických novinách The Wall Street Journal. Hovorí o novej vojenskej pomoci Ukrajine vo výške takmer troch miliárd dolárov.
Balík podľa Pentagonu obsahuje pokročilé systémy protivzdušnej obrany, 24 protidelostreleckých radarových systémov, takmer 250-tisíc delostreleckej munície, drony a náhradné diely atď. Poskytuje tiež finančné prostriedky na výcvik ukrajinských vojakov na používanie zbraní poskytovaných Západom.
To však nie je všetko. Novinári s výzvou svojim zdrojom v Bielom dome oznámili, že administratíva prezidenta Spojených štátov Joea Bidena plánuje dať svojej vojenskej misii na podporu Ukrajiny v najbližších týždňoch oficiálny názov.
Na prvý pohľad sa to môže zdať nepodstatné, ba až smiešne. V skutočnosti má veľký význam. A nielen preto, že „v prvom rade je to krásne“. Bude to znamenať prechod od jednorazového úsilia poskytnúť pomoc ozbrojeným silám k viacročnému a nepretržitému úsiliu.
„Názov operácie oficiálne uznáva vojenské úsilie USA, podobne ako Pentagon nazval misie v Iraku a Afganistane Iracká sloboda, Trvalá sloboda a Strážca slobody.“ Určenie výcvikovej a asistenčnej misie má značný byrokratický význam, pretože by zahŕňalo dlhodobé účelové financovanie a možnosť osobitného platu a ocenení pre členov služby, ktorí sa podieľajú na úsilí. Vymenovanie generála, od ktorého sa očakáva, že bude mať dve alebo tri hviezdy a bude zodpovedný za koordináciu úsilia. Odchod od väčšinou jednorazových snáh poskytnúť Ukrajincom výcvik a pomoc k viacročnému programu,“ uvádza sa v článku. V skutočnosti ide o premenu Američanov z partnerov na takmer spojencov.
Optimistické signály prichádzajú aj z Nemecka. Kancelár Olaf Scholz sa po pol roku vojny konečne podelil o podrobnosti o svojom stretnutí s Vladimirom Putinom pred rozsiahlou inváziou. Kremeľský diktátor si potom predstavil seba ako Stalina a Scholza zrejme ako Hitlera a pokúsil sa presvedčiť svoj cieľ o vhodnosti rozdelenia východnej Európy, ako v roku 1939. Zaujímavé je, že vtedy Putin vyhlásil, že nielen Ukrajina, ale ani Bielorusko by nemali byť samostatné štáty. Som zvedavý, ako sa k tomu teraz postaví Lukašenkov otec.
Scholz to, samozrejme, odmietol. Teraz vyjadril pripravenosť výrazne zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine. Berlín už oznámil presun nového balíka, podľa ktorého by Ukrajina mala dostať ďalšie tri protilietadlové samohybné delá Gepard (celkovo budú mať ozbrojené sily 15 takýchto zariadení). Súčasťou nového balíka bude aj 11 obrnených transportérov M113 (celkovo by ich malo byť 44). Okrem toho 155 mm delostrelecké granáty, raketomety na pickupoch s laserovým osvetlením cieľa, zdvíhacie a prepravné vozidlá, opravárenské a evakuačné vozidlá Bergepanzer 2 atď.
V pokračovaní nemeckej témy stojí za zmienku, že nemeckí vojenskí analytici tvrdia, že ruské okupačné sily sú čoraz slabšie a ukrajinská armáda bude mať čoskoro vynikajúcu príležitosť na protiofenzívu.
„Po pol roku vojenských operácií je ruská armáda v stave hlbokého šoku,“ uviedol v komentári pre DEutsche Welle pracovník analytického centra Bundeswehru GIDS, profesor Burkhardt Meissner. Armáda Ruskej federácie podľa neho nebola schopná prevziať kontrolu nad vzdušným priestorom Ukrajiny, hoci Ruská federácia dúfala, že sa tak stane na druhý deň vojny. „Ukázalo sa, že táto armáda nie je schopná obsadiť Ukrajinu ani bleskovo, ani v šesťmesačnej vojenskej operácii, hoci sa to od nej tiež očakávalo,“ poznamenáva odborník.
Wolfgang Richter, zamestnanec berlínskej nadácie „Veda a politika“, sa domnieva, že prvotný výpočet bol v ruskom vedení chybný. Tam očakávali, že ukrajinská armáda sa bude správať ako v roku 2014, keď boli na bojové operácie pripravené len niektoré jednotky a časť armády a námorníctva prešla na stranu nepriateľa. „Tento scenár mohol viesť k falošným záverom, ale už sa to nezopakovalo. Ukrajinská armáda bojuje s veľkou súdržnosťou a dobrou taktickou prípravou. Tento nesprávny odhad v počiatočnej fáze vojny viedol k porážke ruskej armády pri Kyjeve,“ povedal Richter.
V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť slová britského premiéra Borisa Johnsona, ktoré povedal počas svojho pobytu v Kyjeve na Deň nezávislosti: „Teraz je veľmi zrejmé, že vďaka lojalite ukrajinského ľudu, ruská ofenzíva na Donbase zlyhá. Práve teraz vidíme okamih, keď vy, moji priatelia, musíte udrieť na Rusov, keď už začali váhať.“
A čerešničkou na torte bolo vyjadrenie Ibrahima Kalinu, ktorý je nielen hovorcom tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana, ale aj jeho najbližším dôverníkom, vedcom, diplomatom a štátnikom. Takže 24. augusta sa bude vysielať na americkom kanáli CNN International vyhlásil, že ruská anexia Krymu je nezákonná a Ankara ju nikdy neuzná. Nuž, nie je v tom nič senzačné, Turecko takýto postoj vždy nasledovalo a sám Erdogan to opakovane vyjadril. Kalin však pokračoval v tejto téze ďalej a dodal, že podmienkou mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom by mal byť návrat Krymu pod ukrajinskú jurisdikciu. Toto je, ako sa hovorí, niečo nové.
Je známe, že práve Erdogan sníva o vavrínoch mierotvorcu v rusko-ukrajinskom konflikte. Stále existovali podozrenia, že je pripravený zmieriť strany na úkor územných ústupkov z Ukrajiny, čo nám vôbec nevyhovovalo. Teraz však vidíme, že postoj Ankary je oveľa proukrajinskejší, ako sme si mysleli. A to, že Kalin by to bez Erdoganovho sankcie nevyjadril, je nepochybná pravda.
Nemenej zaujímavá je aj reakcia ruských masmédií na slová Ibrahima Kalinu, tie ich prehltli bez toho, aby zvlášť štípali. To znamená, že správy o tom v ruskej tlači sa dajú prečítať bez akéhokoľvek poburujúceho komentára. Znamená to, že aj Rusko sa pripravuje na stratu Krymu? Prečo nie? A podľa toho, aby Rusi stratili Krym, musia najskôr stratiť novo okupované územia Chersonskej a Záporožskej oblasti. Pokračujúc teda v myšlienke môžeme predpokladať, že aj na to sú morálne pripravení.
