55-ročný Volodymyr Kasatkin zo Slovianska bol kvôli vojne nútený evakuovať do Ľvova. Muž na novom mieste pokračoval v dobrovoľníckej činnosti, ktorú začal už skôr – otvoril si sociálnu jedáleň, ako aj minivýrobu makarónov – jeho výrobky si môže kúpiť každý, kto chce. Volodymyrove plány zahŕňajú vytvorenie inkluzívneho centra vo Ľvove, kde ľuďom, ktorí boli vysídlení vojnou, pomôže usadiť sa v nových podmienkach.
sme sa rozprávali s Volodymyrom Kasatkinom o živote po evakuácii a pomoci utečencom vo Ľvove.
Ako Ľvov stretol prisťahovalcov
Volodymyr Kasatkin je šéfom verejnej organizácie „Jednota cností“ zo Slovianska. V Slovjansku organizácia poskytla oblečenie rodinám s nízkymi príjmami s deťmi – za dva roky bolo oblečených vyše tisíc detí. Zorganizovali aj slovanskú jedáleň, kde sa zadarmo stravovali rodiny s malými deťmi. Keď sa podmienky pobytu v meste výrazne zhoršili, väčšina členov organizácie odišla do zahraničia a Volodymyr Kasatkin s manželkou a ďalšími dvoma členmi organizácie boli v máji evakuovaní do Ľvova.
V prvých dňoch mu pomohli usadiť sa kolegovia z ľvovského sociálneho prostredia, ktorých, ako poznamenáva Volodymyr, nikdy predtým osobne nevidel.
„Prišli sme so psom – pastierom. A toto je ďalšia úloha, je veľmi ťažké nájsť miesto na život, – hovorí Volodymyr Kasatkin. – Pomohol človek, ktorého som cez Zoom videl niekoľkokrát v živote v rámci programu Ukrajinskej vzdelávacej platformy „Budujeme Ukrajinu spolu“. Toto je môj kolega z mentoringového programu Andriy Kuzmak. Zavolal som mu so žiadosťou o pomoc pri hľadaní bývania. Prišiel na stanicu, priviedol ma a moju ženu k sebe domov do malého bytu, dal mi kľúče a povedal: žiť. A on sám odišiel bývať ku svojim krstným otcom. Takto ma stretli vo Ľvove.“
Volodymyr Kasatkin spolu s dobrovoľníkmi zo Slovianska pomáha vysídleným ľuďom vo Ľvove (foto na Facebooku)
Volodymyr ubezpečuje, že počas svojho pobytu vo Ľvove nestretol jediného zlého človeka, čo sa o internetovej komunite povedať nedá.
„Mám také pochopenie: ak ste osoba, všade vás privítajú ako osobu. Ak si drzý, dostaneš podľa toho, – je presvedčený muž. – Niekedy má človek dojem, že Ľvov je rozdelený na dve časti. Medzi tými, s ktorými komunikujem, som zatiaľ nestretol jediného zlého človeka. A ak idete na internet, je to ako u ostatných obyvateľov Ľvova.“
„Vybrali sme najzraniteľnejšiu kategóriu – deti a rodičia“
Vo Ľvove získal Volodymyr Kasatkin spolu so svojimi kolegami grant od medzinárodného fondu „Renaissance“ a prostredníctvom aukcie si prenajal priestory s rozlohou 88 m22 na ulici Berestyanii, 2 (konečná zastávka električky č. 6) a začiatkom júla tam otvorili sociálnu jedáleň. Inštitúcia pripravuje bezplatné obedy pre rodiny IDP s deťmi. Podľa Volodymyra Kasatkina je v súčasnosti denne nakŕmených asi 20 detí, no je si istý, že návštevnosť v budúcnosti porastie.
Ostatné kategórie imigrantov a všetci ochotní obyvatelia Ľvova môžu obedovať v jedálni za 50 UAH. To sú náklady na plnohodnotné trojchodové jedlo – domáce jedlo. Jedáleň je otvorená v pracovných dňoch od 12:00 do 14:00 okrem soboty a nedele.
Každý deň má približne 20 detí migrantov bezplatný obed v sociálnej jedálni (foto Volodymyr Kasatkin)
„Naša organizácia získala grant vo výške 330 000 UAH v rámci projektu fondu „Renesancia“. Do sociálnej jedálne smerovalo 33 000 UAH (10 %) z celkovej sumy. Zvyšok peňazí bol použitý na odoslanie humanitárnej pomoci zraniteľným ľuďom v Slovjansku,“ hovorí Volodymyr Kasatkin.
Vedľa jedálne bola upravená miestnosť na výrobu. S pomocou sponzorov bol zakúpený taliansky lis na výrobu makarónov, ktorý stál 140-tisíc hrivien. „Vyrábame remeselné cestoviny, bez farbív a iných prísad. Používame ich pre sociálnu jedáleň a predávame ich za 40 UAH/kg, hovorí Volodymyr Kasatkin. – Zloženie našich cestovín pozostáva len z dvoch ingrediencií: vajíčka a vysoko kvalitnej múky. Máme najlepšie rezance vo Ľvove. Pridá sa voda, ale potom sa odparí v sušičke.“
Domáce cestoviny slúžia pre potreby jedálne a kto chce, môže si ich kúpiť (foto Volodymyr Kasatkin)
Zákazníci sa zároveň môžu prísť pozrieť, ako sa miesi cesto na cestoviny, ako sa vyrába a hotové výrobky si aj kúpiť.
Volodymyr Kasatkin hovorí, že na začiatku nepriateľských akcií mnohé fondy aktívne pomáhali utečencom, kŕmili ľudí na železničných staniciach a na iných miestach, ale teraz bola väčšina programov obmedzená – financie sa minuli. Vysídlení ľudia však stále potrebujú pomoc.
„Vybrali sme najzraniteľnejšiu kategóriu – deti a rodičov. Je to ťažké pre každého, ale nie sme slnko – nemôžeme zahriať každého. Napríklad dôchodcovia IDP poberajú dôchodok a matka, ktorá prišla do Ľvova s dieťaťom, nemá možnosť zamestnať sa. Toto sú teraz najzraniteľnejšie kategórie. Preto od nás dostávajú jedlo zadarmo,“ hovorí Volodymyr Kasatkin.
V tej istej budove má pán Volodymyr samostatnú izbu, kde býva so svojou manželkou. Jeho najstarší syn slúži v Národnej garde a teraz je umiestnený neďaleko Slovianska a najmladší, ktorý má 19 rokov, odišiel do Poľska ešte pred vojnou.
Cieľom je centrum inkluzívneho dobrovoľníctva
Volodymyr Kasatkin plánuje pokračovať v pomoci vysídleným ľuďom vo Ľvove. „Snívame o zhromaždení rovnako zmýšľajúcich ľudí a vytvorení centra inkluzívneho dobrovoľníctva,“ hovorí muž. – Mnohí veria, že inklúzia je niečo, čo súvisí s postihnutím. To vôbec nie je pravda. Inklúzia je zapojenie. IDP je potrebné pritiahnuť a viesť tak, aby si navzájom pomáhali, zdieľali vedomosti a zručnosti, kto čo dokáže.“
Inkluzívne centrum má podľa plánu pomôcť vysídleným ľuďom prispôsobiť sa novým podmienkam. „Každý chápe, že táto vojna sa zajtra neskončí. Ľudia potrebujú nielen prežiť, ale aj žiť. A nikto nevie, ako žiť,“ dodáva pán Volodymyr.
Po skončení vojny sa Volodymyr Kasatkin plánuje vrátiť do rodného Slovianska, ktoré je teraz blízko frontovej línie a neustále trpí ruskými bombami a náletmi. „Úprimne povedané, Slovjansk nestál vedľa Ľvova. Je to ako dedina Vlasyuki, ako sa hovorí. Ale toto je moje rodné mesto, sú tam moji rodení ľudia. Vieš aké je to milé, keď idem po svojom meste a húf detí oblečených od nášho GO hovorí: „Mami, chodil tam môj dedko.“
