Vojna prinútila veľké množstvo Ukrajincov opustiť svoje domovy a pokúsiť sa žiť v zahraničí. Od júna tohto roku do Európy prišiel takmer 5 miliónov ukrajinských občanov. Toto číslo je však dosť premenlivé: niekto sa predsa len rozhodne vrátiť domov a pre niekoho sa, naopak, vojna ešte viac priblíži.
OSN hovorí, že je veľa Ukrajincov, ktorí sa vrátili domov, ale zistili, že ich domy sú vážne poškodené a bolo ťažké nájsť si prácu. Nezostávalo im teda nič iné, len ísť znova.
Kto nás opustil?
Sú Ukrajinci, ktorí sú nútení organizovať si svoj „dlhodobý“ život v zahraničí: hľadať škôlky pre mladšie deti, posielať staršie do škôl a hľadať si prácu. Počas totálnej invázie bolo evakuovaných 400 000 Ukrajincov nájdené prácu v Európe. Konkrétne viac ako 200-tisíc v Poľsku, takmer 100-tisíc v Česku a asi 20-tisíc v Taliansku. Títo ľudia predtým pracovali v Ukrajine, venovali sa rôznym oblastiam, boli zodpovední za rôzne aspekty života krajiny. V zahraničí sa však všetko mohlo zvrtnúť: niekto musel začať odznova, niekto mal to šťastie, že si našiel prácu vo svojom odbore alebo dokonca presťahoval svoje podnikanie.
„V skutočnosti pomerne veľké percento odišlo z IT sféry, ešte pred vojnou. Pretože táto oblasť bola pripravená vopred a pomerne veľa vývojárov skutočne odišlo. Nemôžem povedať, že toto percento je veľmi drastické, ale je dostatočné,“ hovorí zakladateľka náborovej spoločnosti HR studio a IT spoločnosti UnameIT Sofia Papirnyk.
Výkonný riaditeľ Ľvovského IT klastra Stepan Veselovskyi hovorí, že z Ukrajiny odišlo viac ako 50 000 predstaviteľov IT priemyslu. A podľa výskumu Odolnosť výskumu IT, skúsení pracovníci s partnerom alebo rodinou sú viac odhodlaní presťahovať sa do zahraničia. Najčastejšími faktormi, ktoré vyvolávajú migráciu, je strata bývania alebo práce.
S menším počtom učiteľov, inžinierov a výrobcov
Sofya Papirnyk, expertka v oblasti náboru, vysvetľuje, že mnohí špecialisti z iných oblastí odišli z Ukrajiny.
„Veľmi veľký problém je teraz aj vo vzdelávacích inštitúciách. Pretože veľa učiteľov juniorských tried odišlo. V školách je to skutočný problém. Môžem povedať, že aj v medicíne sú problémy, lebo takíto pracovníci odišli. To, čo bolo stabilné aj pred vojnou a v zásade to vojna ešte umocnila: toto je oblasť strojárstva,“ hovorí Sofia Papirnyk.
Naliehavú potrebu čoskoro pocítia ukrajinská produkcia – z rôznych oblastí. Napríklad stavbári, zvárači alebo aj krajčírky. Títo pracovníci výroby odišli ešte pred vojnou, ale už počas vojny bola aj vlna.
„Zaujímavý fakt, keď sa napríklad pozriete na celkové percento, kto odišiel, kam a koľko, ak sa bavíme o sfére výroby všeobecne, na západe Ukrajiny to bolo čiastočne kompenzované tým, že ľudia, ktorí prišiel z východu a stred naplnil potrebu. Keď dôjde k víťazstvu, mestá sa budú napríklad prestavovať, táto potreba akútne vznikne v strednej a východnej časti krajiny,“ dodáva Sofia.
Potrebuje Európa našich pracovníkov?
Áno, a tento trend bol viditeľné už pred vojnou. A vojna tento nedostatok ešte prehĺbila. Napríklad viac ako 40% poľských stavebných firiem sťažovať sa na nedostatok pracovníkov, ktorí zvyčajne prichádzali z Ukrajiny. Problémy v tejto oblasti stále pretrvávajú: väčšina mužov má teraz zakázané cestovať do zahraničia.
Zároveň Lotyšsko napr. zjednodušuje pracovné podmienky pre ukrajinských lekárov a v Českej republike vďaka veľkému počtu našich zamestnancov, poklesla Miera nezamestnanosti. Zamestnanie tam našlo už viac ako 97-tisíc evakuovaných Ukrajincov.
Ako privedieme ľudí späť?
Skrátka: koniec vojny, dobré platy a… marketing.
Sofiya Papirnyk vysvetľuje, že je potrebné, aby sa pracovníci vrátili z oblasti výroby: „Tu by v skutočnosti mala existovať všeobecná politika na štátnej úrovni, ktorá robí výrobu populárnou, obnovuje technické školy, vytvára centrá na školenie nových pracovníkov. Alebo zmeniť názory zamestnancov na oblasť výroby. Pretože o takejto práci je veľa stereotypov, a preto tam ľudia nechodia. Samotní podnikatelia sa musia stimulovať k zlepšovaniu pracovných podmienok a to všetko musí byť na úrovni marketingu. Jednoznačne môžeme povedať, že IT sektor veľa investuje do svojej zamestnávateľskej značky. Nemôžem ale povedať, že by rovnako investovali do značky výroby v Ukrajine.“
