Text začnem varovaním: Neodporúčam čítať knihu ruského výsadkára ani sledovať jeho rozhovory, aj keď ich berú „opozičné“ ruské kanály. A teraz sa pokúsim vysvetliť svoj názor.
Minulý týždeň a cez víkend sa jedným z hrdinov ukrajinských sociálnych sietí stal ruský výsadkár Pavel Filatyev, ktorý zabíjal Ukrajincov. A slovo hrdina tu píšem bez úvodzoviek, pretože takto ho prezentuje väčšina sociálnych médií, od kanálov Telegram až po známych YouTuberov. Toto nie je sarkazmus ani preháňanie.
Z vraha sa stala hviezda. A ak ho niektorí vojenskí experti čítali a počúvali, interpretovali údaje, aby pochopili správanie okupačných síl a podstatu rozkazov, ktoré boli vydané, potom väčšina čitateľov a poslucháčov vysiela Filatievove myšlienky len kvôli humbuku.
A ak aj mal niekto za cieľ ukázať, čo sa deje v Ruženskej armáde, cez vystrihnutie jeho citátov, tak vlastne ponúkol ľuďom pozrieť si jeho rozhovor celý. A väčšina Ukrajincov sa o existencii tohto vojaka určite nedozvedela z ruských stránok alebo kanálov YouTube, ale od našich „správnych“ blogerov a autorov kanálov Telegram. Teraz, keď YouTube ponúkne, že si s ním pozrie video, ľudia si ho pozrú, pretože budú vedieť, kto to je, a zapnú si ho s očakávaním, že „budú počúvať, ako je to v ruskej armáde zlé“, ale… Všetko, čo hovorí, už dávno vieme. Zároveň vysiela ruskú propagandu a „ukrajinskú zradu“.
Zapisujem si tézy, ktoré sa mi naskytnú, keď si najbližšie prečítam alebo vypočujem „vzácny rozhovor ruského vojaka“:
– Filatiev neodstúpil z armády (aspoň takéto informácie nie sú nikde viditeľné). Ale slobodne poskytuje rozhovory vľavo a vpravo. A z nejakého dôvodu to v jeho prípade bezpečnostným zložkám a armáde nevadí, aspoň sa nebránia jeho verejným prejavom. Hoci by ho pokojne mohli, ak nie vyhodiť do koša, aspoň zavrieť niekde v časti bez internetu.
– Existujú desiatky, ak nie stovky príbehov a materiálov o tom, ako sú ruskí prebehlíci bití, zneužívaní a tlačení. Čo je na tomto špeciálne? Prečo nie je pod tlakom? Prečo nezavrieť?
– Počas služby sa parašutistovi podarilo napísať knihu. Kniha! Čo je to za službu, aj v ruskej armáde, že je čas a príležitosť písať knihy?
– Citujme Filatjeva: „zajatého Ukrajinca zbili, ale ospravedlnili sa“, „nášmu zajatcovi odrezali pohlavné orgány.“ Humánna ruská armáda je ďalšou tézou z propagandy.
– 50% ruských vojakov nechce bojovať, ale sú rukojemníkmi vlastenectva, odvahy, povinnosti voči ľuďom. Robí obete ruských vojakov, ktorí trpia nie menej ako Ukrajinci.
– Je potrebné stiahnuť jednotky, ale podpísať mier. Aj sem sa vkráda téza o mierovej zmluve, ktorú tak veľmi chce Putin.
– Za vojnu môže aj ukrajinský ľud. Klasika od propagandistov.
– Filatiev nezabudne spomenúť NATO, „možno vojnu s nimi.“
– Vo svojej knihe hovorí, že za všetko môžu vodcovia krajín a ľudia za to nemôžu, sú to bratia.
– Jeho kniha sa volá „ZOV“. Používal symboly vojny, ktorú vraj odsudzuje.
– Zo zverejnených úryvkov knihy a videa je možné usúdiť, že na vine je len vojenské vedenie. O politickom vedení Ruskej federácie hovorí len veľmi málo, či už okrajovo alebo zovšeobecňujúco. To všetko mi pripomína začiatok propagandistickej prípravy Rusov na nový spôsob vojny, nové prístupy, rozhodnutia a prepúšťanie zo svojich pozícií Šojgua, Gerasimova a ďalších, ktorí nezvládli úlohy.
A tu je jeho hlavná téza, ktorá sa vkradla do nášho mediálneho poľa a bude sa stále zrýchľovať:
– Zrada a kapitulácia juhu Ukrajiny! Isthmus na Kryme mohol byť zablokovaný, hovorí výsadkár. A, čuduj sa, my mu veríme. Nemý obyčajný výsadkár z krajiny agresora.
Hrdina Ukrajiny Andrij Kovaľčuk riadi obranu južnej Ukrajiny. Je to on, kto rozhoduje a dáva rozkazy jednotkám. Bol veliteľom 80. brigády Ozbrojených síl Ruska a zástupcom veliteľa vojsk Ozbrojených síl Ruska. Nepoznám jediného človeka, ktorý by pochyboval o jeho oddanosti Ukrajine a vlastenectve. Ale u nás sa ako dôkaz vlastizrady používa téza okupanta!
Záver je veľmi jednoduchý: prestaňte liezť do zadku ruskej propagande a hľadať med. Prestaňte si myslieť, že ste najmúdrejší a dokážete rozpoznať a filtrovať propagáciu ruskej propagandy v ukrajinskom informačnom priestore. Ak ste v Ruskej federácii videli niečo, čo v našom info poli ešte nebolo, pripomínam, že autocenzúra nie je vždy zlá.
