Po zločinnom útoku Ruskej federácie na Ukrajinu len úplne ľahostajní nevyjadrili skutočnosť, že svet bude v dôsledku tejto vojny iný. Je zrejmé, že niektoré z týchto zmien budú žiaduce a očakávané, zatiaľ čo iné budú smutné a nevyhnutné. Čo sa týka prvého, chcel by som dúfať, aj keď už existujú pochybnosti, že táto agresia konečne všetkým otvorí oči k podstate Ruska a umožní nám nazývať veci pravými menami.
Predtým obraz Ruska vo svete formovali platení lobisti, ale aj špinavé a zapáchajúce prúdy toxickej propagandy, ktoré prúdili z Moskvy. Ak sa svet nepohne z tejto schémy a neopraví kartu vo svojom vlastnom prehliadači s pravdivými informáciami o ruskej agresii proti Ukrajine a iných zločinoch, ktoré predtým spáchala, bude to znamenať, že ešte neboli vyvodené závery a potenciálne obete armády násilníkov a záškodníkov by sa mali pripraviť.
Keď sú masky vypnuté
Teraz bude ďalšia „bežná“ fráza, no 24. februára 2022 sa svet skutočne rozdelil na „pred“ a „po“. A nejde len o Ukrajincov, ktorí sa bránia ruskému votrelcovi, sú nútení zmeniť svoje bydlisko a trpia nepriateľským ostreľovaním. Ide o celý svet. Niektoré štáty podporujú Ukrajinu vojensky a finančne. Iní lepia blázna a bežia medzi kvapkami, snažiac sa vyhnúť tomu, aby na nich ďalšia nespadla. Niekto bude zajtra hladovať kvôli ruskej agresii. Zoznam ešte nie je úplný a je to len jedna strana mince.
Nemenej dôležité je, že kvôli vojne, ktorú začalo Rusko, bolo na stole veľa kariet, ktoré skutočne charakterizujú samotné Rusko. Tu sú hodnoty vo všeobecnosti, postoj k vojnovým zajatcom a vlastným občanom, fungovanie štátneho aparátu atď. Je na zainteresovanom pozorovateľovi, či túto informačnú paletu využije na vhodné závery, alebo či bude naďalej veriť v replikované rozprávky o moci a neporaziteľnosti, vysokých štandardoch a osobitnom civilizačnom poslaní Ruska, veľkosti jeho vedy a kultúry.
Ruská propaganda „spieva“ aj vtedy, keď realita naznačuje opak. V takýchto chvíľach je tento prúd obzvlášť hustý a jedovatý. Ich motivácia je jasná – Rusko prinieslo Ukrajine množstvo problémov, ktoré ho stavajú na hranicu medzi človekom a zvieraťom. Teraz sú ich neduhy – sociálne, politické, ekonomické a duševné – viditeľné pre celý svet. A bez ohľadu na to, ako sa moskovskí propagandisti snažia učesať špinavé vlasy vlastného národa, je čoraz jasnejšie, že ich hlasné výkriky niet čím podporiť. A zapáchajú.
Kráľ je nahý a páchne ropou, plynom a krvou
Rozhorčenie mysliacich ľudí, ktoré vyvolala iniciatíva francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona postarať sa o zachovanie tváre Vladimira Putina, je prirodzené. Je ťažké si predstaviť, čo mal francúzsky politik na mysli, keď vyslovil takúto absurditu. Toto tvrdenie zároveň poskytuje zaujímavú optiku, ak sa na to pozriete širšie. Napríklad čítať to v kontexte všetkých Rusov, ktorí, samozrejme, tiež nesú vinu za vojnu, alebo zvážiť to vo vzťahu k Rusom, ktorí napadli Ukrajinu, porušili suverenitu a územnú celistvosť, zobrali zbrane a zabili mierumilovní a nevinní ľudia občania cudzej krajiny. V oboch prípadoch sa o tváre vrahov a ich pasívnych komplicov nikto nestará, dokonca ani oni sami.
armády
Ruská armáda je druhá armáda na svete! Dokonca aj prvý, ak nie podľa kvality a víťazstiev v bitkách, ale podľa sledu vrážd a zneužívania civilistov, rabovania a krádeží, miery alkoholizmu a bombardovania spacích priestorov. Snáď najprofesionálnejšie sily tejto štruktúry, jej šokové jednotky, sú žoldnieri pochybného pôvodu a s nepochopiteľnou ideológiou, súkromné vojenské formácie, ktorých zverstvá boli svedkami sýrskej a teraz aj ukrajinskej krajiny. Čo tu povedať? Toto je tretí spôsob – okrádanie armády, kričanie o jej neporaziteľnosti a v praxi zakrývanie neschopnosti najatými násilníkmi.
Aj v Rusku radi hovoria o dôstojníckej cti a dôstojnosti. Opäť však aká je cena, keď nikto z ich dôstojníkov nemá vlastný názor a iba sa riadi trestnými príkazmi politického vedenia. Zároveň opakovať mantru, že bombardovať obytné štvrte, bojovať so ženami a deťmi je pre dôstojníka so cťou a dôstojnosťou normálne. Toto sú štandardy druhej armády sveta?!
Masa ľudí, po ktorej nonstop chodí naučená mačka
Ak armáda vášho štátu bezdôvodne zaútočí na suseda, ktorý má horší ekonomický a vojenský potenciál, vymaže stovky osád z povrchu zeme a nemilosrdne zabije bezbranných obyvateľov, ľudský občan civilizovanej krajiny by si mal vypestovať odpor k svojej armáde a pohŕdanie politickým vedením. Je to tak v Rusku? Nit! Schválenie, ticho, pokus sadnúť si a zázračná fráza: „sme jednoduchí ľudia, nemáme vplyv.“
Nešťastných 150 miliónov občanov teda kráča v rade naznačeným smerom a ticho a pokorne prikyvuje do rytmu politiky starého debila, ktorý sa rozhodol, že svet mu niečo dlhuje. Je toto tá vlastná cesta, ktorou kráča moderné Rusko? Ak áno, tak to nie je len popretie demokracie, ale aj ľudskosti – potom Rusi nie sú len zbavení volebného práva, ale „vláda“ im nedovolí byť ľudskými bytosťami vo všeobecne akceptovanom zmysle – so zodpovedajúcimi príležitosťami a povinnosťami. Atraktívny model spoločnosti! Nie však pre ľudí.
Skvelá kultúra, ktorej dlhý nos podopiera oblohu
No jediná nádej v tejto situácii je pre elitu! Veď Rusi sú nositeľmi Nobelovej ceny, majú solídne zastúpenie v akademických komunitách a v médiách na Západe… Nie? Ani tu nie? Elity sú zbavené vplyvu na spoločnosť, temní ľudia nepočúvajú spisovateľov, skladateľov ani profesorov. Tí druhí sú naopak závislí od biznisu alebo nedajbože od štátu.
Áno, kde sú tie elity, so „skvelou“ kultúrou, do životodarnej televízie! Ako jediný môže všetko povedať, vyložiť na police, atomizovať myšlienky a zombifikovať vedomie a navyše – vysvetliť, ako správne využiť prijaté „informácie“ o biolaboratóriách. Prevahou televízie nad myslením Rusov sa však všetko nekončí. Skúste tam nájsť elitára, živého alebo mŕtveho, ktorý nie je imperialista. Niežeby to bola maličkosť, ale nech rozpráva o svojej vízii budúcnosti Ruska mimo imperialistického diskurzu.
Akcia a dôsledok
Ukrajinská poetka Lina Kostenko to povedala dobre: každý národ, aj ten ukrajinský, má choroby. Je normálne, keď sa tento národ, akokoľvek metaforicky, snaží diagnostikovať a liečiť svoje choroby. S väčším či menším úspechom, ale presne týmto smerom sa Ukrajina v posledných rokoch uberá.
Potom k nám prišlo Rusko, ktorého choroba je „nevyliečiteľná“. Ako ukazuje zločinecká agresia Ruskej federácie proti Ukrajine, táto choroba nie je jediná. O to horšie, že namiesto riešenia vlastných problémov Rusi vtrhli na Ukrajinu a zhadzujúc svoje plášte ich ukazujú celému svetu. Ide teda o príbeh o ich vlastnej bezmocnosti, o konštatovaní nedostatku vnútornej jednoty, bezcennosti politických elít a úplnej umelosti ich politického organizmu, ktorý sa ešte ako štát nezhmotnil. Svet sa dá dlho presviedčať, ale nevyčerpateľné prírodné zdroje, ktorých predajom sa plnia vrecká úzkej kategórii politikov a oligarchov, bezpečnostných zložiek, nerobia pestrú masu organizovanej komunity. Keď sa minú peniaze, tento organizmus sa rozpadne. Možno práve takýto scenár je odpoveďou, pretože Rusko v súčasnom stave len neustále terorizuje svojich susedov a je hrozbou pre vlastných občanov.
