Mnohí politici a spravodajské služby rôznych krajín sveta hovorili o možnosti ruského útoku na Ukrajinu. Mnoho Ukrajincov neverilo vo vierolomnosť nášho východného suseda a jeho lídra. Boli však aj takí, ktorí cítili, že dôjde k invázii. Taký bol aj Mykola Hryshko, ktorý už pred rozsiahlou vojnou vedel, že Rusko zaútočí.
Mykola Hryshko pochádza z Charkovskej oblasti. V úprimnom rozhovore pre Channel 24 v rámci projektu „vaše“ hovoril o tom, ako sa pripravoval na vojnu a čo robil, keď začala. So súhlasom redakcie tento príbeh pretláčame.
***
Muž žije v Charkove od svojich 15 rokov. Tam vyrastal, prežil mladosť a formoval si tam svoje povedomie. Práve v Charkove sa úplne náhodou naučil hrať na banduru a k nástroju sa dostal takmer zadarmo. Jedného dňa k nemu pristúpil muž a spýtal sa ho, či nepotrebuje banduru. Mykola Hryshko vie hrať na flaute, a tak ho zaujala bandura. Muž rozdal zaprášenú banduru s hrdzavými strunami len za 50 hrivien. Aby sa Mykola naučil hrať na nový nástroj, musel chodiť na hodiny, ale to sa nestávalo problémom.
„Cítil som, že vojna čoskoro začne“
Je ťažké uveriť, ale Mykola Hryshko mal pred vojnou zvláštny pocit. Vedel, že to začne. Navyše sa na ňu dokonca začal pripravovať. Veľmi mu to však nepomohlo.
Ako sa pre vás začala vojna? Pamätáš sichýba ti to ráno?
Pamätám si dobre, pretože som cítil, že sa to už začína. Zavolal som svojej lekárke a varoval som ju, že začne totálna invázia. Kúpili si píšťalky na vysielanie podmienených signálov, ak by nebola komunikácia. Manžel doktorky však neveril. Kúpil som si síce píšťalku, ale vlastne som ju nepotreboval – spojenie tam bolo. Všetko sa to stalo 23. februára. A 24…
A 24. februára niektorých Ukrajincov zobudili príbuzní a priatelia s výzvami, že Rusko začalo vojnu proti Ukrajine. Ďalšiu časť prebudili výbuchy v ich mestách. Potom sa pod paľbu dostali mestá od Luhanska po Žytomyr. Výbuchy bolo počuť takmer v každom regionálnom centre našej krajiny.
A potom hovor: zavolal doktor a povedal, že vojna začala. Bol som účastníkom udalostí v Československu a hovorím: „Predstav si: Česi spali, dobrú noc. A ráno sa zobudili – v uliciach Prahy už boli tanky. A tu sme len 80 kilometrov od ruských hraníc.“ Tank prejde po diaľnici v priemere 60 kilometrov. Ako dlho trvá dostať sa tam? Možno sa nezobudíme skôr, ako budeme mať v uliciach tanky.
No stále tu bola určitá nádej, že možno toto (o plnej invázii, – kanál 24) nebude. Ale duša cítila. Ešte pred zavolaním lekára som cítil – už hrmilo. Uvedomil som si, že začala vojna. Volanie som nepočul, ale keď mi doktor povedal, že je vojna, povedal som: „Už viem.“ Takto sa pre nás začala vojna.
„Ostreľovali nás tanky, bombardovali lietadlá, explodovali vákuové bomby“: o prvých dňoch vojny
V ktorom okrese ste bývali? Lietali tam ruské granáty?
Teraz sa nazýva Industrial. Ach, letelo, a ako letelo, priamo do nášho domu. Tretina nášho domu bola zničená, všetko zhorelo. Predstavte si, že byty zhoreli, ibaže zostali panvice. Krídlo, kde bývam, bolo zakryté paralelným domom a na zadnej strane stromy nedovoľovali lietať projektilom. Boli sme ostreľovaní tankami, bombardovaní lietadlami. Neďaleko nás vybuchli dve vákuové bomby. Niekde 26. alebo 27. februára nebola voda, plyn, osvetlenie. Dom bol v plameňoch. Ale keď došlo k delostreleckému ostreľovaniu, rozhodli sme sa odtiaľ utiecť.
„Myslel som, že budem v Teroborone, ale našiel som úkryt vo Ľvove.“
Od samého začiatku som si myslel, že budem v Teroborone. Chlapcom dokonca povedal: vy ste dole, ak príde rad na mňa, som na treťom poschodí.
Hovoríte, že ste sa po ostreľovaní rozhodli odísť. Kam si išiel?
Najprv som sa presťahoval do dediny, ale nakoniec som sa rozhodol ísť do Ľvova.
Ako sa to stalo?
Zrazu som sa tak rozhodol, rýchlo som sa zhromaždil – a na Južnú stanicu. Okamžite som tam vzal lístok, prespal noc – som vo Ľvove. Mal som sen – toto je Ľvov, také ukrajinské mesto, ľudia, bandura.
Mykola Gryshko našiel úkryt v „Tvoi Opora“ vo Ľvove. Útulok, ktorý organizuje charitatívna nadácia „Tvoya Opora“ spolu s partnermi, sa od začiatku rozsiahlej invázie stal druhým domovom pre stovky Ukrajincov. Útulok veľmi potrebuje podporu, pretože v súčasnosti je v ňom vyše 100 Ukrajincov prevažne z Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Mykolajivskej oblasti. Vo všeobecnosti je však kapacita útulku do 180 osôb a pravidelne evakuačný vlak priváža ďalších ľudí, ktorí nemôžu zostať doma alebo o domov úplne prišli.
Útulok môžete podporiť tým odkaz. Kontaktné číslo: (+38) 096-312-87-08 (Viber, WhatsApp, Telegram). Dostupnosť voľných miest si prosím overte telefonicky. Útulok je otvorený 24 hodín denne, no check-in je možný denne od 6:30 do 21:30.
Ako sa vám páči Ľvov? Cítite sa tu ako doma?
Stále to skúmam, rozmýšľam, rozprávam sa s ľuďmi. Stretávam tu veľa krajanov. Občas ma niečím prekvapí. Mám tu dobrý život. Páči sa mi tu, pretože je blízko centra a pamätníka Ševčenka.
V rodnom Charkove sa muž tiež rád veľa prechádzal. Pamätá si, ako sa pred vojnou rád prechádzal v záhrade pomenovanej po Tarasovi Ševčenkovi.
„Priťahuje ma to“: Pán Mykola sníva o návrate do Charkova
Mykola Hryshko bol vo Ľvove dobre prijatý. Doma je však doma.
Som veľmi spätý s Charkovom. Cestoval som po celom západe a bol som v Zakarpatsku, Ternopile, na juhu a na Kryme.
„Spravodlivosť je na našej strane, tak vyhráme“
Myslíte si, že Ukrajina vyhrá túto vojnu?
Inak to ani nemôže byť. Spravodlivosť je na našej strane, nikomu sme nič zlé neurobili.
S týmto sa nedá nesúhlasiť. Na našej strane nie je len spravodlivosť, ale aj pravda a celý svet. Okrem toho za nás bojujú najlepší z najlepších ukrajinských synov a dcér. Sme pod spoľahlivou ochranou ozbrojených síl. Ukrajinci každý deň dokazujú, že sme neuveriteľný národ. Deti zbierajú peniaze pre armádu, ženy a muži sa dobrovoľne hlásia a úplne cudzí ľudia poskytujú útočisko tým, ktorí sa kvôli agresii teroristickej krajiny museli stať utečencami. Sme neporaziteľní, pretože sme na vlastnej pôde.
