Nie je žiadnym tajomstvom, že Rusi aktívne vymýšľajú a využívajú rôzne mýty. Najmä o nás samých. V prvom rade ide o príbeh o „bratských národoch“, ktorými sa vojna „normalizuje“ na úroveň „rodinného sporu“. Je to tiež mýtus o nejakom zvláštnom poslaní, ktoré akoby zaraďovalo Rusko do kontextu západnej civilizácie, no zároveň ho stavia do protikladu s „chátrajúcim / liberálnym Západom“.
To je to, s čím žijeme roky a naučili sme sa to buď ignorovať, alebo automaticky odfiltrovať ako rušivé pozadie. Namiesto toho si menej všímame mýty, ktoré sprevádzajú ruskú politiku vo vzdialených regiónoch – v Ázii, Afrike, Južnej Amerike. A tam je všetko oveľa komplikovanejšie, ako by sme chceli.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron nedávno celkom úspešne a čo je dôležité, africkým novinárom výstižne vysvetlil svoj postoj k Rusku. Ktorá podľa neho vedie klasickú koloniálnu vojnu proti Ukrajine a je poslednou klasickou koloniálnou ríšou z minulosti. Takéto slová sú príkladom správnej informačnej politiky, keď hovoríte s partnerom v zrozumiteľných slovách a pojmoch.
No u nás je zvykom vysmievať sa francúzskemu prezidentovi pre dlhé telefonáty s Putinom, a tak jeho tézy akosi unikli ušiam Ukrajincov. A márne, pretože „odveký boj s Moskovčanmi“ nie je niečím, čo by Afriku zaujímalo. Afrika sa o vojny v Európe vôbec nezaujíma. Ale kolonializmus, vydieranie miestneho obyvateľstva, predátorské vykorisťovanie prírodných zdrojov nemôže pomôcť Afričanom znepokojiť. Rovnako ako Ukrajinci. Je správne hovoriť o obilí a potravinovej bezpečnosti, ale nie o jedinom chlebe. Veď Ukrajinci bojujú za slobodu, nie za obilie.
Afrika je však stále „polovica problémov“. Skutočné prekvapenie prišlo tam, kde sa to nečakalo, teda ako obvykle. Latinská Amerika, odkiaľ pochádza pápež František, kde má katolícka cirkev silný vplyv, sa ukázala byť prevažne „proruská“.
Môžete plakať nad niečiou hlúposťou, cynizmom, nad ruskými klamstvami a masívnou propagandou, ale to nič nezmení na tom, že Ukrajina väčšinou nie je podporovaná v Južnej Amerike. A nejde o to, že Rusi investujú peniaze do informácií, ale v Ukrajine žiadne nie sú. Problémy sú hlbšie a stálo by za to sa o nich najskôr porozprávať a uvedomiť si ich. Je potrebné pripraviť mýty, rozobrať ich vplyv, prísť s protiargumentmi.
Latinská Amerika je katolicizmus, chladný postoj k USA a popularita ľavicovej ideológie. Takéto sú objektívne okolnosti, ktoré určuje ekonomika. Namiesto toho je Rusko pre obyvateľov Južnej Ameriky tradičné kresťanstvo, aj keď trochu iné. Toto je dedička ZSSR so všetkým „priateľstvom národov“, bojom proti „hegemónii USA“, „pomocou priateľským národom“ atď. To je mýtus a funguje to.
Vieme, aký je pravdivý. Ale neurobili sme dosť na to, aby sme sa o tieto poznatky podelili so svetom. Pretože ak by to urobili, Latinská Amerika by si bola vedomá toho, že moderné ruské pravoslávie má rovnaký vzťah ku kresťanstvu ako novinári Medvedčuk k slobode prejavu. Že ZSSR nebol „socialistický raj“, ale putinovské Rusko vybudovalo systém vydierania takej úrovne, že v porovnaní s ním blednú aj staré karikatúry „vykorisťujúcich kapitalistov“.
V Latinskej Amerike nevedia, že najjednoduchší spôsob náboru ruských vojakov je cez hypotéky, pôžičky a dlhy. Čo si „za socializmu“ nemožno predstaviť.
Ukrajinci radi spomínajú, koľko pamätníkov Tarasa Ševčenka bolo postavených vo svete. Vie však svet, že Ševčenko nie je len „národný prorok“, ale aj sociálny? Čo je človek vykúpený z otroctva? Že sa Ruské impérium správalo k ukrajinským domorodcom o nič lepšie ako Španielske impérium k domorodcom moderného Peru?
Vedia v Latinskej Amerike, že ukrajinskí katolíci (najmä milióny katolíkov východného obradu) trpia agresiou Moskvy? Moskva, ktorá vztýčila zástavu pravoslávia vlastného, špecifického vzoru. Nie je to ospravedlnenie na rozhovor? Nie je to argument cítiť solidaritu s Ukrajinou?
Ukrajina by sa mohla „priblížiť“ obyvateľom Latinskej Ameriky, ak by o nej hovorili ako o krajine, ktorej prírodné zdroje, pozemky a lesy boli roky vykorisťované kolonizátormi.
Skrátka, ak hovoríme o socializme a antikolonializme, určite ide viac o Ukrajinu ako o Rusko. Mohli by sme sa baviť aj o katolicizme, ale zdá sa, že to v boji proti marxizmu vzdalo.
Nie však o odvekom boji ukrajinského ľudu s Rusmi. Jednoducho preto, že v Afrike či Latinskej Amerike to nikoho nezaujíma. Cudzincom to nič nehovorí.
