Ukrajinu a svet čaká veľká reforma. Predchádzajúca osada zomiera pod údermi nevyhlásených anexií, vojen a všelijakých „dealerov“ mocných tohto sveta. Medzinárodný bezpečnostný systém sa rozpadol kvôli opakovanému brutálnemu porušovaniu medzinárodného práva zo strany Ruska, oslabovaniu nadnárodných inštitúcií a korupcii svetových elít. OSN je podvod a Bezpečnostná rada OSN je paralyzovaný mrzák s polovičným životom. Rozdiel medzi politickými stranami, ktoré zabezpečovali demokratické mechanizmy prostredníctvom systému dvoch strán, sa znížil na minimum. Ukázalo sa, že vnútrostranícky rozkol s následným zjednotením so zodpovedajúcim fragmentom konkurenčnej strany je nevyhnutný. Veľké krajiny preto rozhodne čaká reforma zabehnutého politického systému. Svet je tehotný zmenami a je dôležité urobiť všetko pre to, aby nedošlo k potratu. Hlavná vec je, že je dostatok vôle a potenciálu prekonať odpor starého systému a vybudovať nový.
Škrupina oligarchického systému v Ukrajine, ktorého hubový dom je v Rusku, praskla, ale stále je silná a schopná odolávať dôležitým zmenám. Rusko ešte nestratilo možnosť konať prostredníctvom svojich agentov vplyvu v ukrajinskom štáte. Takýmito agentmi vplyvu boli a sú oligarchovia, ktorí svoje majetky zveľadili vďaka pochybným obchodom s predajom ruských nosičov energie na Západ. Maržou z takéhoto sprostredkovania boli peniaze použité na podplácanie najvyšších štátnych predstaviteľov, celé frakcie Najvyššej rady, strany, spravodajské publikácie, novinárov, rôznych aktivistov a dokonca aj morálne autority. Tieto krvavé prostriedky neustále viedli Ukrajinu buď k pohlteniu Ruskom, alebo ku krvavej ničivej vojne.
Zmeny v mediálnom priestore
Škoda, že ani horúca fáza vojny, ktorej cieľom bolo totálne zničenie Ukrajiny Ruskom, mnohých Ukrajincov úplne nevytriezvela. Mnohí z nich, možno si to úplne neuvedomujú, naďalej slúžia oligarchii a zároveň pracujú pre krajinu agresora. Uvedomiť si to nám bráni viacero vecí. Novinári, publicisti, politológovia, analytici a odborníci niekde hlboko v duši vedia pochopiť, že len od oligarchov v ich službách môžu dostať také šialené peniaze. Nechcú si ani myslieť, že nie sú platení za svoj talent, nie za inteligenciu, ale za ochotu vyjadrovať zákazníkove želané príbehy, nehanebne klamať a zavádzať. Nechcú ani počuť, že kanály hlboko dotované oligarchami nie sú o spravodajskej televízii. Že to vôbec nie je o médiách. V skutočnosti je to príležitosť na bezprecedentný vplyv na vládu a politiku. Preto stačí predstierať cudnosť a klamať, akoby to bola svetová prax.
Sú, samozrejme, „ideologickí“ hlupáci, ktorí si uvedomujúc svoju intelektuálnu slabosť, snažia sa držať kôpky údajne na princípe zhody názorov a jednoty myšlienok. V skutočnosti sa obávajú, že zostanú nezamestnaní pre ich nízku kvalifikáciu a nedostatok stabilných morálnych a etických princípov. Vďaka nevyberanosti sa im podarilo slúžiť takmer vo všetkých oligarchických médiách. A nielen oligarchický. Celá armáda novinárov pracovala na nepriateľských proruských kanáloch a publikáciách, ktoré drzo propagovali ruskú agendu. V praxi to znamenalo, že pracovali na zničení ukrajinského štátu. Hovoríme o kanáloch Medvedčuk, Firtash a Lyovochkin.
Ďalšia časť pôsobila na takzvanom národno-vlasteneckom fronte, zahalená do národnej rétoriky a historických hrdinov, získavala vo voľbách hlasy pre svojich straníckych mecenášov a presadzovala ich k moci. Poslaním týchto „patriotov“ bolo vyťažiť čo najviac volebných hlasov pre svojich straníckych donorov. Namiesto informovania a objasňovania denne a často len ako sekerou búchali do hláv divákov a poslucháčov neskutočné nezmysly. Boli to oni, kto obťažoval tých, ktorí sa odvážili upozorniť na pretvárku ich aktivít. A najhoršie je, že napodobňujúc ruské propagandistické médiá si osvojili svoj štýl klamstva. Výsledkom je, že televízne kanály slúžiace svojim majiteľom sa zmenili na nie škaredé hlásne trúby na podnecovanie nepriateľstva a rozdelenia v spoločnosti a poskytovanie munície pre nepriateľskú protiukrajinskú propagandu. Takže napríklad program „Veľký Ľvov hovorí“ sa stal príkladom lumpenizácie ukrajinského mediálneho prostredia.
Zo všetkého môžeme usúdiť, že všetci títo propagandisti, ktorí pracujú na metódach Skabeeva, ktorí pracovali na oligarchických a „straníckych“ kanáloch, sa s tým len tak nezmieria. Budú priamo a skryto bojovať proti zavádzaniu novej mediálnej legislatívy. Práve z ich strany treba očakávať masívny odpor voči zmenám. Aj keď zmeny sú nevyhnutné. Už teraz je jasné, ako sa Rynat Achmetov, aby sa nedostal pod vplyv zákona o deoligarchizácii, „zbavuje“ svojho mocného mediálneho impéria. Brutálne a bezcitne sa lúči s tými, ktorí mu s vierou a pravdou slúžili. Môže si to dovoliť, pretože im zaplatil práve za ich službu, nie za prácu.
O ďalší osud nezamestnaných médií a intelektuálneho personálu oligarchov a miestnych kniežat by sme sa preto nemali obávať. Je tiež zrejmé, že takéto zmeny nemajú nič spoločné s obmedzovaním slobody prejavu a kolapsom demokracie v krajine. Skôr naopak, je to šanca na očistu a formovanie nových nezávislých médií. Staré, nekompromisné kanály tiež dostanú nový dych. Aj keď personál z oligarchickej mediálnej služby by nemal zostať mimo dohľadu, pretože je vyškolený na rýchle nájdenie štedrých zamestnávateľov. Pretože stará harmonika bude opäť hrať starú melódiu.
V politike
Vojna zmenila politické pole Ukrajiny jednou ranou, no za hroznú cenu. Zmenili sa aj hlavné dominanty. Keď Rusko je jednoznačne nepriateľ, ktorého treba za každú cenu poraziť a zničiť. Tu už nejde o politickú voľbu, ale o ďalšiu existenciu štátu a ľudí. Preto by mali zmiznúť tie strany a politici, ktorí sa nezameriavali len na Rusko, ale využívajúc sfalšovanú históriu a spoliehali sa na mocný ruský zdroj, mali by zaniknúť. Postup takéhoto zmiznutia môže byť rôznorodý: od zákazu a trestu odňatia slobody až po vyšetrovanie hospodárskych trestných činov a vrátenie ukradnutého majetku obyvateľom Ukrajiny.
Títo včera dosť silní a vplyvní politici majú málo priestoru na manévrovanie. Utekajú, premenujú sa, skryjú sa. Spravidla ide o záchranu seba a obete. Lyovochkin, Rabinovyč, Surkis, Shufrych, Kiva a desiatky ďalších vplyvných politikov bez prekážok utiekli z krajiny. Všemocný Ljovočkin, ktorý ešte donedávna svoje peniaze používal na podporu opozičných lídrov a financovanie televíznych kanálov, sa snaží stať obyčajným futbalovým fanúšikom, ktorý cestuje na futbalové zápasy do zahraničia a vôbec ho nezaujíma, že je aktívnym poslancom ľudu. v Ukrajine sa neobjavuje ani jeho sestra-zástupkyňa. Bratia Surkisovci šikovne prekračujú štátnu hranicu, zbierajú kufre peňazí a zbierky drahých hodiniek. Skrývajú sa, pretože chápu, že navždy stratili svojich jadrových voličov.
Predtým boli pre nich proruskí voliči skutočným záchranným kolesom a spoľahlivým odrazovým mostíkom pre ofenzívu. Vďaka čomu sa ľahko dostali do najvyššej moci a Rusku sa takmer bez prekážok podarilo anektovať Krym. Ukázalo sa, že je ťažšie dobyť Donbas. A ukrajinský východ a juh je úplne nemožný. Politici z OPZZ Putinovi vo všetkom otvorene pomáhali. A získaný benefit uspokojil obe strany. Teraz Rusko ničilo, pálilo a ničilo nielen východné mestá a dediny, ale zabilo vždy prítomnú orientáciu na Moskvu. Putin sa ukázal ako taký silný „ukrajinizátor“, že celé desaťročia presviedčal Ukrajincov, že nemôžu mať spoločnú budúcnosť s Rusmi.
Bez ohľadu na rodinnú históriu, komunikačný jazyk a nedávne politické sympatie sa ľudia stali presvedčenými vlastencami Ukrajiny. Aby neboli zabití, aby ochránili svoje deti, milióny ľudí boli nútené opustiť svoje rodné miesta, opustiť Mariupol a Charkov, presťahovať sa do vnútrozemia krajiny alebo odísť ďaleko do zahraničia. Ďalšia časť, a nesmieme na nich zabudnúť, „počkala“ na Rusov a rozpustila sa v pustatinách nekonečného Mordoru. Ostatní všetci spolu nezištne a hrdinsky bránia svoju rodnú krajinu pred nepriateľom. Putin takto doslova zničil svoju základňu na východe Ukrajiny. A zároveň hlavná základňa OPZZ. Preto je potrebné dostať do povedomia Ukrajincov, že Putina k sebe nezavolali „východniari“. Tí, ktorí Putinovi zavolali a sľúbili mu privítanie s kvetmi, majú konkrétne mená a tituly. Žiaľ, títo priatelia Putina sú stále v postavení ľudových poslancov, oligarchov a majiteľov obrovských médií. To je všetko, pretože jednoduché preformátovanie nestačí.
Pozrime sa kriticky na parlament Ukrajiny. Predstavte si, medzi súčasnými poslancami Najvyššej rady sú politici Jurij Bojko a Vadym Rabinovyč, ktorí donedávna lietali na pokyn k Putinovi. Realizovali plány a nápady ruských špeciálnych služieb. Zúčastnili sa špeciálneho vývoja zameraného na likvidáciu ukrajinského štátu. Brzdili sa reformy a pohyb Ukrajiny do EÚ a NATO.
Medzi nimi sú dôstojníci aktívnej zálohy ruských špeciálnych služieb. Ako napríklad Andrij Derkach, ktorý je na americkom sankčnom zozname zaradený ako ruský agent. Čo vyvolalo medzinárodné škandály, ktoré majú vyvolať hádku medzi Ukrajinou a Amerikou a dostať ju do medzinárodnej izolácie. A všetci títo politici, ak to tak môžem povedať, sú dodnes ľudovými poslancami. Môžu mať prístup k tajným informáciám, zachovávajú si štatút poslanca ľudu so širokými možnosťami. Dostávajú plat, aj keď utiekli od prvého dňa vojny a sú v zahraničí.
Je jasné, že počas horúcej fázy vojny nedôjde k znovuzvoleniu. Ale nemôžete predstierať, že problém neexistuje. Že jednoduché premenovanie frakcie zakázanej súdom OPZHA vyčerpá problém. Že „správne“ hlasovanie poslancov z oligarchických skupín z nich odstráni otázku, komu slúžia a koho záujmy majú v parlamente hájiť. Premenovanie frakcií a jednoduché preformátovanie VR nestačí. Je potrebné okamžite rozhodnúť o dočasnom pozastavení výkonu funkcie tých poslancov, ktorí boli úzko spojení s Ruskom alebo odišli do zahraničia a nevrátili sa. Je potrebné začať s dôkladným vyšetrovaním väzieb medzi proruskými politikmi a ich kolegami z ukrajinskej mocenskej vertikály. Napríklad za dlhodobým pobytom Iľju Kyvu v ukrajinskej politike stojí vysoká záštita bývalého ministra vnútra. Prečo sa teda bývalého ministra nespýtať, prečo bol preňho tento primitívny hlupák taký cenný? Musíme okamžite začať identifikovať sieť ruských agentov v Najvyššej rade, vláde, ministerstve vnútra, súdoch, špeciálnych službách, prokuratúre, podnikateľskom prostredí a médiách. A tu sa nezaobídete bez kozmetických opatrení. Preto by parlament a doslova celá legislatíva nemali prejsť len preformátovaním, ale radikálnou reformou. Za celé roky svojej existencie sa oligarchickému systému podarilo vytvoriť taký legislatívny základ, že bez jeho zásadnej reformy by Ukrajina nemala počítať s výraznými zmenami. Aj po porážke ruského nepriateľa.
Každý, kto sa čo i len trochu zaujíma o politiku vie, že existujú jednotliví poslanci a celé skupiny poslancov volení z vôle a na úkor oligarchov. Títo ľudia nikdy nedovolia úplné reformy v Ukrajine. Zničia protikorupčné a reformné zákony na nepoznanie. A cez svoje mediálne hlásne trúby budú môcť aj naďalej presviedčať spoločnosť, že sú posvätnými strážcami ukrajinskej štátnosti. Ich pravú podstatu síce mnohí poznajú, no z rôznych dôvodov sa proti nim nemá kto postaviť so spoločným frontom. Aby nedošlo k plytvaniu preliatou krvou hrdinov, je potrebné tento kód brať čo najvážnejšie. Teraz je najvyšší čas nielen na veľké preformátovanie, ale aj na úspešné zásadné zmeny.
PS Miešanie starého balíčka nič nespraví. A ak v nej zostanú vypadnuté karty, urobia každú novú hru neférovou a neférovou. Staré pokazené víno stačí naliať do nových mechov.
