Americký prezident Joe Biden sa ešte na začiatku vojny vyjadril, že hoci nie je právnik, akcie Rusov na území Ukrajiny podľa neho svedčia o genocíde, keďže sú zamerané na zničenie identity tzv. národa. Už samotné vyjadrenia prezidenta Ruska Vladimíra Putina svedčia o túžbe zničiť ukrajinský národ, ako aj opakované vyjadrenia ďalších ruských politikov a publicistov, ktorí zdôrazňovali, že ukrajinský národ neexistuje, ale len Rusi žijúci v obe krajiny. Podľa tvorcu konceptu genocídy Raphaela Lemkina, rodáka z Ľvova, o spáchaní tohto najzávažnejšieho zločinu proti ľudskosti svedčí nie počet obetí, ale skôr úmysel.
„Podľa Raphaela Lemkina môžete spáchať genocídu bez toho, aby ste zabili jediného človeka,“ hovorí Liora Bilska, profesorka práva na Tel Avivskej univerzite a šéfka Centra pre ľudské práva. Minerva. – Ak odoberieme skupine ľudí všetky archívy, históriu a jazyk, tak nezostane nič, čo by sa dalo odovzdať ďalším generáciám. Z Lemkinovho pohľadu ide o genocídu.“
Podľa izraelskej judikatúry má prístup Bidena a ďalších lídrov západných demokracií k zločinom, ktoré spáchali Rusi v Ukrajine, a najmä ich označovanie za genocídu, ironický charakter.
„Biden nemal na mysli masové vraždenie, fyzické či biologické ničenie národa,“ zdôrazňuje profesor Bílska. – Iba pokus o zničenie Ukrajiny ako kultúrneho a politického celku. Vymazanie samostatného jazyka, ktorý odlišuje Ukrajincov od Rusov“.
Túto kultúrnu interpretáciu genocídy však Spojené štáty a mnohé ďalšie západné krajiny odmietli. Raphael Lemkin začal pracovať na koncepte genocídy, keď uviedol, že neexistuje žiadna právna kategória, ktorá by definovala nový typ zločinu spáchaného nacistickým režimom v prvej polovici minulého storočia. Poznamenal, že vražda je definovaná bez ohľadu na to, či ide o stovky, tisíce alebo milióny obetí. Medzinárodné právo definuje aj vojnové zločiny, rabovanie, znásilňovanie atď. Na druhej strane neexistovala koncepcia, ktorá by pochopila všeobecnú myšlienku pokusu zabiť milióny ľudí a tiež úplne vymazať skupinu ľudí. V centre jeho úvah o úplnom zničení skupiny ľudí boli zároveň také nehmotné prvky ako jazyk, kultúra, univerzity a predstavitelia intelektuálnej elity.
„Dlho sme tomu hovorili ‚kultúrna genocída‘, ale pre Lemkina to bolo jadrom konceptu genocídy,“ hovorí Izraelčan. – Bidenove slová boli ironické, pretože to boli Američania, Austrálčania a ďalšie krajiny s koloniálnou minulosťou alebo tie, ktoré násilne asimilovali menšiny, ktorí sa postavili proti zavedeniu pojmu „kultúrna genocída“ do Dohovoru OSN o predchádzaní zločinu genocídy. v roku 1948. Ich predstavitelia tvrdili, že genocídu páchajú len totalitné štáty. Demokratické štáty nikdy nič také nerobia a pojem „kultúrna genocída“ by túto právnu kategóriu nadmerne rozšíril. Preto nebol zahrnutý do dohovoru,“ zdôrazňuje prof. Bielska
Univerzálna myšlienka
Pri vytváraní konceptu genocídy Lemkin vynaložil veľa úsilia na vytvorenie univerzálnej kategórie. Nebol to predsa len profesor, ktorý celý život trávil za stolom a dumal nad tým, čo v kódexoch chýba. Bol to utečenec z Poľska, ktorý počas svojho úteku zozbieral dekréty a zákony zo všetkých krajín okupovaných nacistami, presvedčený, že genocída môže mať aj podobu viac ako masového vyvražďovania, ktoré postihlo židovský národ a jeho rodinu (prišiel o 50 príbuzných). Veril, že genocída môže byť program zameraný na rôzne úrovne proti rôznym národom, a preto hovoril o ekonomickej, kultúrnej a politickej genocíde.
Krátko po druhej svetovej vojne židovské organizácie hovorili o „zločinoch proti židovskému ľudu“, zatiaľ čo Lemkin nesúhlasil s takýmto obmedzeným vyhlásením. Zdôraznil, že došlo ku genocíde, ktorá sa fyzicky dotkla predovšetkým Židov, ale niečo podobné zažili aj iné národy. Veril, že pojem „genocída“ nemožno obmedziť na holokaust, pretože takéto zločiny budú ľudstvo naďalej sprevádzať.
„V Izraeli sme vyrástli na myšlienke prechodu od holokaustu k oživeniu,“ hovorí Liora Bilska. – Ak sa pozrieme na holokaust z pohľadu kultúrnej genocídy, uvidíme, že jazykom vraždy bol jidiš – jazyk väčšiny židovských obetí, jazyk miest, odkiaľ tieto obete pochádzali. Sú komunity a miesta, kde dochádza k určitému oživeniu, no jidiš ako živý jazyk, jazyk kultúry a histórie zanikol s genocídou. To ukazuje, že Lemkinova intuícia hľadať podstatu konceptu genocídy tam bola správna.“
V článku „Prvá genocída: Antisemitizmus a univerzalizmus v myšlienkach Raphaela Lemkina“ (Prvá genocída: Antisemitizmus a univerzalizmus v myšlienkach Raphaela Lemkina), publikované na jar 2022, Prof. James Loeffler, historik z University of Virginia, uviedol, že Lemkin vo svojej autobiografii vytvoril univerzálny, apolitický obraz práve preto, aby podporil predstavu genocídy a konvencie proti nej. Z tohto dôvodu Lemkin veľmi jasne skrýval svoje vlastné skúsenosti a skúsenosti svojej rodiny s holokaustom, jeho sionizmom a židovskou tradíciou, ktoré formovali jeho svetonázor. Vďaka tejto aktivite dosiahol taký úspech, že pojem genocída bol desaťročia spájaný s univerzálnym myslením a doktrína genocídy bola oddelená od učenia holokaustu.
Myšlienka je dôležitejšia ako kedykoľvek predtým
Liora Bilska verí, že prítomnosť Lemkinových myšlienok v medzinárodnom práve časom narastá. Na desaťročia boli jeho myšlienky v štúdiách genocídy prakticky zabudnuté. Profesorka z Tel Avivu spomína na vlastné prekvapenie, keď si pri práci so študentmi v Poľsku uvedomila, že takmer nikto z nich nepočul o Lemkinovi.
Jedným z dôvodov počiatočného zabudnutia bolo napätie a rozpory v období studenej vojny. Práve vtedy sa krajiny, právnici a skupiny ľudí z východnej Európy prvýkrát pokúsili definovať a postaviť sa proti zločinom spáchaným počas druhej svetovej vojny. Podľa Izraelčanky je jedným z najzaujímavejších miest v tejto súvislosti Poľsko a Najvyšší národný tribunál, ktorý bol vytvorený vo februári 1946, aby stíhal a trestal „nacistov-hitlerovských zločincov a zradcov poľského ľudu“. Za dva roky tribunál uskutočnil sedem mimoriadne dôležitých procesov proti nemeckým nacistickým zločincom. Okrem iných boli na lavicu obžalovaných posadení Amon Goeth, kat z Płaszówa, zobrazený v slávnom filme „Schindlerov zoznam“ a Rudolf Goes, veliteľ tábora Auschwitz-Birkenau.
V lete 1946 sa ako prvý obžalovaný postavil pred Najvyšší národný tribunál, ktorý vtedy sídlil v aule Poznaňskej univerzity, Arthur Greiser, ríšsky guvernér regiónu Warta. Proces sa konal v rovnakom čase ako Norimberský proces, kde boli súdení hlavní zločinci Tretej ríše.
„V Norimbergu bola uznaná nová právna kategória, teda zločiny proti ľudskosti, a obžaloba použila pojem genocída len na opis udalostí, a nie ako samostatnú obžalobu alebo ako samostatnú právnu kategóriu,“ poznamenáva Bielska. „Zároveň poľská prokuratúra rozhodla, že na základe prvého procesu proti nacistickým zločincom, konkrétne proti Arturovi Greiserovi, by sa mala uplatniť koncepcia nového zločinu definovaná Lemkinom.“
Prokurátori v Poznani obvinili Greisera z genocídy v najširšom zmysle slova, keďže ho chceli súdiť ako guvernéra zodpovedného za súdny systém, a teda za zločiny proti etnickým Poliakom aj Židom. Preto sudcovia považovali genocídu nielen za masovú vraždu, ale aj za kultúrnu genocídu, vedúcu k germanizácii a depolonizácii.
„Vraždy môžu byť vykonané s použitím mačety a sekery,“ poznamenáva izraelský expert. – Komunitu a jej kultúru nemožno zničiť bez množstva zákonov a nariadení, ktoré rozdeľujú ľudí, zakazujú používanie jazyka, vytvárajú univerzity pre jednu skupinu, ale nie pre druhú. „Úloha súdnictva pri poskytovaní platformy pre genocídu bola jadrom procesu s Greiserom, ktorý vediem.“
Rozsudok bol vynesený 9. júla 1946 a konečné rozhodnutie bolo nasledovné:
„Arthur Greiser musí byť uznaný vinným zo všetkých zločinov a priestupkov, ktoré sú mu obvinené, s výhradou, že Arthur Greiser osobne nespáchal vraždy, ublíženie na zdraví ani krutosť. Za vyššie uvedené zločiny odsúdiť Arthura Greisera na trest smrti, tiež ho navždy zbaviť verejných a občianskych práv a skonfiškovať celý jeho majetok; oslobodí ho od platenia súdnych trov a súdnych poplatkov. Fyzické dôkazy by mali zostať v spise.“
Sudca Boleslav Berut nevyhovel žiadosti o milosť od samotného zločinca a od pápeža Pia XII. Rozsudok bol vykonaný na svahoch citadely v Poznani a bola to posledná verejná poprava v Poľsku.
Koncept inflácie
V súčasnosti má veľký význam pojem genocída, ktorého príkladom je jeho využitie v kontexte ruskej agresie proti Ukrajine. Zároveň dochádza k určitej inflácii tohto pojmu v dôsledku napätia medzi jeho používaním v oblasti medzinárodného práva a politiky.
Genocída je uznaná ako právna kategória v medzinárodnom práve, čoho príkladom je Rímsky štatút z roku 1998, ktorým sa zriaďuje Medzinárodný trestný súd v Haagu, hoci výraz, ktorý sa tam používa, nie je taký široký, ako ho definoval Lemkin, a nezahŕňa kultúrnu genocídu. Na túto tému sa vyjadril prof. Bielska poznamenáva, že genocída sa v priebehu rokov stala najzávažnejším zločinom medzinárodného práva a v dôsledku toho sa skupiny obetí snažia dokázať, že nešlo len o masaker, pogrom či masovú vraždu, ale o genocídu.
Je tiež potrebné pripomenúť, že genocída nie je zločin, ktorý by sa dal trestať viac ako zločiny proti ľudskosti alebo čokoľvek iné. Takáto mierka neexistuje. Navyše genocídu je veľmi ťažké dokázať, pretože je založená na úmysle zničiť. Mimoriadnu politickú obľubu si zároveň získali pokusy považovať genocídu za to najhoršie, čo sa môže skupine ľudí stať.
„V politickom kontexte vidíme, že pomocou konceptu genocídy sa skupiny, ktoré boli v iných kontextoch marginalizované, snažia definovať samy seba,“ poznamenáva prof. Bielska – Ide o etnické, náboženské, ale nie politické alebo kultúrne skupiny. Tento mechanizmus sa používa s nádejou, že použitie konceptu genocídy pritiahne pozornosť svetovej verejnej mienky. Myslím si, že to zapadá do modernej koncepčnej inflácie a presvedčenia, že ak niečo nie je definované ako najhoršie, vôbec sa to nepočíta.“
Preklad z poľštiny
Text vyšiel v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúci koniec rokovaní, Ukrajina – útek pred výberom, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, Opovrhovaný, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom , Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na galejách, Polostrov strachu, Ukrajina bola vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Mali by sme diskutovať o histórii, Minsk bezvýchodisková situácia
Pôvodný názov článku: Rusko a Ukrajina môžu robiť hazardné hry. O winie nie wielze liczba ofiar
