Tento týždeň sa vo svete udiali dve zaujímavé udalosti, ktoré priamo súvisia s vojnou Ruska proti Ukrajine a sú schopné určitým spôsobom ovplyvniť jej priebeh. Reč je o návšteve ruského prezidenta Vladimira Putina v Iráne a štvrtom stretnutí členských krajín podmienečnej protiputinovskej koalície vo formáte Rammstein, t.j. Kontaktná skupina pre obranu Ukrajiny.
Najprv o iránskej ceste šéfa Kremľa. Pre neho to bol okrem všetkého (a možno predovšetkým) ďalší pokus preraziť kruh medzinárodnej izolácie, ktorý sa okolo neho vytvoril. Veď v Teheráne sa Putin stretol nielen s iránskym prezidentom Ibrahimom Raisim, ale aj s prezidentom Turecka – Recepom Tayyipom Erdoganom.
Stretnutia sa ešte nezačali a mnohí novinári, ktorí sa venovali Putinovej návšteve Teheránu, upozorňovali na jeho zdravotné problémy. V prvom rade bolo jasne vidieť, ako Putin pri vystupovaní z lietadla takmer spadol a potom kríval, keď kráčal z uličky lietadla k autu veľvyslanectva. Po druhé, novinári poznamenali, že Putin nehýbe pravou rukou. Takže ani poriadne nepozdravil ľudí, ktorí ho stretli na letisku. Ale neprepadajme prílišnému optimizmu, pretože už dlho sa hovorí o tom, že Putin je jednou nohou v hrobe, no on sa ako upír zakaždým vráti k životu.
Je známe, že hlavnou témou rozhovorov medzi ruským hosťom a iránskym vedením boli drony. Napodiv, až doteraz sa Rusi chvastali svojimi vojenskými dronmi, rôznymi „orlanmi“, „orionmi“, „predsunutými“, „predsunutými“ atď. Tvrdili, že sú najlepší, „analagavnet“, a čo je najdôležitejšie – pre ukrajinské zbrane nedosiahnuteľné.
Ukázalo sa, že to, mierne povedané, nie je celkom pravda. Straty ruských dronov na fronte sú také kritické, že sám Putin musel ísť s „chelobitom“ do Teheránu žobrať o drony, ktoré sa tam vyrábajú. Je zrejmé, že hovoríme o dronoch typu Shahid. Či ich však Kremeľ prijme, je veľká otázka. Irán, bez ohľadu na to, sa snaží napraviť svoju pozíciu vyvrheľskej krajiny na medzinárodnej scéne, a preto sa neponáhľa so spoluprácou so štátom, ktorý sa nedávno stal rekordérom v počte sankcií naňho uvalených. Iránsky minister zahraničných vecí Hossein-Amir Abdollahian aspoň ubezpečil, že jeho krajina sa nechystá dodávať zbrane Rusku.
Teherán sa teda neponáhľa, aby sa stal spojencom Moskvy. Americké ministerstvo zahraničia navyše jednoznačne varovalo iránske úrady, že ak Rusom poskytnú drony, budú čeliť dodatočným sankciám.
Jeho stretnutie v Teheráne s Erdoganom nebolo pre Putina príliš úspešné. Začalo sa to tým, že ruský vodca musel čakať na svojho tureckého kolegu, nervózne sa hojdal a prešľapoval z nohy na nohu. Pripomeňme, že doteraz to bol Putin, kto si dovolil meškať na stretnutia a robil to zámerne, aby demonštroval svoju nadradenosť. No ani prejavená trpezlivosť nepomohla Putinovi strhnúť Erdogana na svoju stranu ani v sýrskej otázke, kde majú krajiny diametrálne odlišné záujmy, ani v ukrajinskej otázke, kde Ankara pôsobí ako moderátor pri riešení problému s ukrajinskými dodávkami obilia. Erdogan dal svojmu náprotivku jasne najavo, že mieni riešiť sýrsku otázku po svojom, bez toho, aby venoval osobitnú pozornosť záujmom Ruska v regióne. Čo sa týka ukrajinského obilia, turecký vodca opäť odporučil, aby Putin ustúpil a prestal blokovať námorné cesty.
Vo všeobecnosti diskusia o vývoze ukrajinského obilia nečakane odhaľuje čoraz viac zaujímavých detailov. Napríklad jednou z podmienok, ktoré Rusko predložilo, je prímerie na juhu Ukrajiny. Čo to naznačuje? V prvom rade o tom, že ruská vojenská mašinéria sa nikdy nevyčerpala. Rusko nielenže nie je schopné útočných akcií v Chersonskej a Záporožskej oblasti, ale skutočne sa bojí o svoje obranné schopnosti. Najmä na pozadí toho, ako ukrajinská armáda s pomocou americkej MLRS HIMARS metodicky jeden po druhom ničí ruské muničné sklady, veliteľské stanovištia, letecké základne, systémy protivzdušnej obrany atď. Na internete sa objavuje čoraz viac videí vystrašených ruských vojakov, ktorí sa sťažujú na súčasnú mimoriadne nešťastnú situáciu.
Je však Ukrajina schopná silnej protiofenzívnej operácie? Zatiaľ nie – nedostatok útočnej palebnej sily. Tento stav je možné napraviť aktívnejším a systematickejším zabezpečením našej armády vhodnou západnou vojenskou technikou. Práve o tomto probléme sa diskutovalo na „Ramstein-4“ 20. júla. Podarilo sa vám vyriešiť tento problém?
Minister obrany Oleksiy Reznikov naznačuje, že áno, hoci neprezrádza všetky detaily dosiahnutej dohody. „Podľa dohody s našimi kolegami udržiavame intrigy ohľadom levieho podielu súčasných a nových balíkov pomoci, ktoré zahŕňajú dodávky zbraní, streliva, výcvik našich vojakov a mnohé ďalšie. Najprv ich pocíti nepriateľ na bojisku. Pozitívnym signálom stretnutia sú nové povinnosti partnerov. Ktoré sa týkajú zeme, mora aj neba,“ – napísal je na svojej stránke na adrese Facebook.
Náznak je povzbudivý, najmä preto, že Reznikov prezradil jeden detail: „V ďalšom balíku pomoci z USA, ktorý sa plánuje oznámiť tento týždeň, budú okrem iného 4 systémy. M142 HIMARSktoré už ovplyvňujú priebeh nepriateľských akcií.“
„Ramstein-4“ bol zaujímavý najmä tým, že na ňom ukrajinská strana informovala o použití západného vojenského vybavenia, ktoré mu bolo poskytnuté. Západní partneri podľa nášho ministra neboli spokojní len s tým, ako ukrajinskí vojaci používajú svoje zbrane, ale „vyjadrili svoj obdiv k zručnostiam našich vojakov“. V prvom rade ide o využitie delostreleckých systémov v bojoch a ostreľovanie strategických objektov v tyle nepriateľa za pomoci tzv. HIMARS.
Na stretnutí, kde sa zišlo 50 partnerských krajín zo všetkých kontinentov (samozrejme okrem Antarktídy), odznelo hlavne to, že v Ukrajine nie je „únava“ z vojny. „Existuje porozumenie, že v hre nie je Ukrajina, ale bezpečnosť celej Európy,“ ubezpečil Reznikov.
Západ tiež chápe, že nie je možné oddialiť okupáciu ukrajinských krajín, pretože Rusko aktívne pripravuje ich anexiu. A nijako to zvlášť neskrýva.
„Teraz je geografia iná. Nie je to len „DĽR“ a „LĽR“, je to aj Chersonská oblasť, Záporožská oblasť a množstvo ďalších území. A tento proces pokračuje. A pokračuje dôsledne a vytrvalo. Do tej miery, že Západ v takom, povedal by som, bezmocnom hneve alebo v túžbe čo najviac zintenzívniť situáciu, pumpuje Ukrajinu čoraz väčším množstvom zbraní s dlhým doletom, tieto HIMARSako keby tam už bol Reznikov alebo sa niekto medzi nimi chválil, že už dostali 300-kilometrovú muníciu, no, znamená to, že geografické úlohy sa ešte viac vzdialia od súčasnej línie,“ povedal ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. rozhovor s ruskými propagandistickými médiami. A týmito slovami šéf ruského zahraničnopolitického oddelenia len odhalil obavy Kremľa, ktoré sa každým dňom zvyšujú.
