Novinárka Rádia Liberty Halyna Tereshchuk navštívila tábor pre ruských vojenských väzňov, ktorý sa nachádza na západe Ukrajiny. Konkrétna poloha nie je z bezpečnostných dôvodov zverejnená, ale umiestnenie takýchto táborov v západných oblastiach nebolo predtým známe.
so súhlasom autora pretláčame jej správu pre „Rádio Liberty“.
V akých podmienkach žijú vojnoví zajatci? Mohli by ste zavolať svojim príbuzným?
Vojnoví zajatci sú v tábore ďaleko od frontovej línie. Miesto nie je možné pomenovať, kvôli bezpečnosti samotných ruských vojnových zajatcov. Presný počet zadržaných osôb tiež nie je zverejnený, keďže prebiehajú rokovania. Krátka odpoveď je: veľa. Drvivá väčšina vojnových zajatcov pochádza z ORDLO – území kontrolovaných skupinami LPR a DNR, ktoré podporuje Rusko.
Tábor zaberá všetky budovy a areál väznice. Nie sú tu žiadni trestanci, len vojnoví zajatci. Ich cesta inštitúciou pozostáva z troch etáp a začína na mieste prijatia. Väzeň v ňom dostane dve súpravy oblečenia – uniformy, hygienické potreby, navštívi kúpeľný dom a so súhlasom sa môže ostrihať.
Potom vojnový zajatec podstúpi 14-dňovú karanténu.
„V tábore sú tri štrukturálne divízie: karanténa, individuálna práca a adaptácia a zvýšená kontrola. Karanténa s cieľom študovať osobnosť, odhaliť niektoré choroby, najmä infekčné. Nevieme, odkiaľ k nám privážajú vojnových zajatcov. Postup prijatia vojnového zajatca sa líši od postupu odsúdeného. Pretože odsúdení prichádzajú so svojimi vecami, väzni prichádzajú s ničím,“ hovorí pre RFE/RL dozorca tábora.
Miestnosť, kde žijú vojnoví zajatci
V obytnej štvrti bývajú vojnoví zajatci v izbách s 10 až 15 lôžkami. V blízkosti každej z nich je nízka nočná skrinka. Na čelo jednej z postelí je priviazaný ruženec.
Z priložených tabuliek s menami a dátumami narodenia vojnových zajatcov je známe, že ide väčšinou o mladých ľudí, najstarší má 54 rokov. Je tam miestnosť, kde pozerajú televíziu. Rovnako ako v ústavoch na výkon trestu je tu jasný denný režim – jedlo, voľný čas, sledovanie televízie, prechádzky, práca. Vojnoví zajatci sa zaoberajú spracovaním dreva – vyrábajú najmä palety.
Rozprávky o väzňoch
S väzňami bolo možné komunikovať, ale len s ich súhlasom. Je zakázané hovoriť s vyšetrovanými osobami.
39-ročný vojnový zajatec z okupovanej časti Luhanskej oblasti, takzvaný „LPR“, je v tábore už mesiac a pol. Má manželku a tri maloleté deti. V roku 2020 podpísal „zmluvu“ o „službe v armáde“.
„Dal som výpoveď, bol som autolakýrnik. Odišiel kvôli chorobe. A priateľ sa ponúkol, že bude riadiť Ural. Povedali mi, že vojna nebude, že budem jazdiť po Luhanskej oblasti. A odišiel som. Rodina musí byť živená. Jazdil som na traktore, išiel som vyzdvihnúť pokazený BMP na určené miesto, kde ho mali opraviť. Prišli sme a tam bola ukrajinská pozícia. V zajatí je od 20. marca. Podmienky v tábore sú dobré. Ohľadom vojny mám negatívny postoj k tomu, že zomierajú civilisti. A vôbec, vojna dnes nie je to, čo by malo byť,“ hovorí vojnový zajatec.
Ďalší vojnový zajatec vstúpil do tábora po mesiaci a pol pobytu v charkovskom SIZO. Z ústavu zmobilizovali 22-ročného Rusa. „Nič som nevedel, len povedali, že z ústavu sa sťahuje „brnenie“ a všetci musia ísť na Vojenský komisariát,“ poznamenal stručne v rozhovore.
„Zmluvný pracovník“ z „ĽPR“ je od marca v zajatí. Muž žije v Luhansku a hovorí, že od roku 2018 „slúži v armáde“.
„Vtedy boli okolnosti takéto, išiel som a podpísal som „zmluvu“. Dozvedel som sa, že Rusko vstúpilo na územie Ukrajiny koncom februára. Neexistovala žiadna komunikácia, žiadne rádio, žiadne informácie, nevedeli. Splnil zadané úlohy. Museli ísť na administratívne hranice LPR. Bol taký rozhovor a taká bola úloha. Išli ako druhý rad. Nie prvý, ale druhý, smer Severodoneck. Konkrétne v našej jednotke nedošlo k bojovým prestrelkám. Posilnenie kontrolných bodov bolo v tomto smere bojovou úlohou. Úlohou bolo ísť dopredu, stretnúť sa a vyšli von a miesto, kde sa mali stretnúť, bola ZSU – a začiatkom marca ich zajali.
Mám ženu. Hovoril s ňou po telefóne. Chcela by som vymeniť, ale nie vymeniť, bude termín, a potom sa uvidí. Neexistuje žiadny pocit, že Rusko vstúpilo do administratívnej hranice Luhanskej oblasti. Jedinou nádejou je dostať sa domov. „Nepôjdem už slúžiť“ – rodina, deti, záhrada, zeleninová záhrada, hovorí vojnový zajatec z momentálne okupovaného Luhanska.
Rusko nemá záujem o výmenu obyvateľov „LĽR“ a „DĽR“ – Vysock
Všetci traja vojnoví zajatci rozumeli otázkam v ukrajinčine. Kedy sa však dvaja z nich, obyvatelia momentálne okupovanej časti Luhanskej oblasti, dostanú domov, nie je známe. Rusko o ich výmenu nemá záujem, informovala námestníčka ukrajinského ministra spravodlivosti Olena Vysocká.
„V krajine neexistuje žiadna divízia, v tomto tábore je len takzvaná „LPR“. Logisticky je nepraktické prepravovať tých, ktorí sa chystajú vymeniť, ďaleko od frontovej línie. Preto zostávajú v našich okrskoch, čakajú na výmenu a vracajú sa do Ruska. Vojenský personál z „LĽR“ a „DĽR“ Rusko nepožaduje, je po nich takpovediac najnižší dopyt. Rusko sa o týchto ľudí absolútne nezaujíma, mali by to pochopiť a vedieť. Celý svet musí pochopiť, že toto je využitie ľudí vo vojne. Nielenže bojujú v najnebezpečnejších oblastiach, je tam veľa obetí, ale aj pasívne sa s nimi zaobchádza ako s väzňami. Myslím si, že aj po skončení vojny budeme mať problém s týmito ľuďmi jednať. Všetci majú štatút vojnových zajatcov.
S väzňami komunikuje námestníčka ministra spravodlivosti Ukrajiny Olena Vysotska
Prejavujeme maximálnu zdvorilosť, z rozpočtov, ktoré máme, sme vytvorili podmienky, ktoré si ako bojujúca krajina môžeme dovoliť. Takéto podmienky nemožno stotožňovať s mučením a v žiadnom prípade ich nemožno porovnávať so spôsobom, akým sú ukrajinskí hrdinovia držaní v zajatí alebo na územiach LĽR a DĽR či Ruska,“ hovorí Olena Vysocká z Rádia Liberty.
Ukrajina minie v priemere 3000 hrivien mesačne na jedného vojnového zajatca. Ale to bez zohľadnenia miezd zamestnancov ústavu na výkon trestu, kapitálových výdavkov. V skutočnosti je to suma, ktorá ide len na jedlo, posteľnú bielizeň, hygienické prostriedky pre väzňa.
„Podmienky zadržiavania väzňov by mali byť ako v armáde. Ženevský dohovor zaväzuje krajinu, ktorá zadržiava vojenských väzňov, aby kŕmila zajatcov tak, ako kŕmi svoje ozbrojené sily. Vojnový zajatec sa stravuje ako dôstojník ukrajinskej armády,“ povedala Olena Vysocká.
Podľa úradov sú v Ukrajine desiatky táborov, kde sú držaní ruskí vojnoví zajatci a skupiny „LĽR“ a „DĽR“. RFE/RL požiadala Spoločnosť Červeného kríža, aby posúdila podmienky zadržiavania ruských vojnových zajatcov, či Ukrajina dodržiava Ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.
