Rusko, ktoré buduje svoju protiukrajinskú propagandu, používa ako základ mnohé takzvané neurolingvistické väzbové prvky, ktoré sa už stali tradičnými. Sú to najmä: „Veľká vlastenecká vojna“ a „Môžeme sa spojiť“, boj proti „nacistom“, pravoslávie, strach z NATO. Dnes však budeme hovoriť o inom – „dobrovoľnej anexii okupovaných území“.
Celá história Ruska je postavená na tomto mýte. Povedal, že Rusko nikdy neviedlo útočné vojny, územia sa spojili sami a boli „pôvodne ruské“. Vladimir Putin o tom opäť hovoril nedávno, keď vo svojom ďalšom celosvedohistorickom prejave nastolil tému Severnej vojny so Švédskom. Ak prejdeme cez most k „ukrajinskej otázke“, môžeme si pripomenúť, že aj sovietske učebnice dejepisu nám hovorili o dobrovoľnom pristúpení Ukrajiny k Moskovskej republike v dôsledku Perejaslavskej rady. Toto je jeden z výrazných prvkov mýtu o „bratských národoch“.
Práve na téze o „dobrovoľnom vstupe“ postavilo Rusko v roku 2014 informačnú kampaň o okupácii Krymu. Je to tento trik, ktorý sa teraz snaží dosiahnuť pomocou „LPR“ a „DNR“. Kremeľ sa chce zároveň zmocniť Záporožskej a Chersonskej oblasti, čo by podľa jeho plánov malo obnoviť „Tavrichesky provinciu“. A na poli ruskej propagandy opäť zaznievajú tézy o „dobrovoľnom vstupe“ do zloženia Ruskej federácie.
Jediná vec, ktorá ničí tieto plány Kremľa, je ukrajinský odpor. Jeho rozsah na juhu viedol k tomu, že Rusi sú nútení zakaždým posúvať termín referenda o začlenení okupovaných území do Ruska. Okupačná moc organizuje priame represie proti ukrajinskému obyvateľstvu. Zároveň sa snažia aspoň nakresliť obraz podpory, nie ju poskytnúť. V mestách sa však naďalej objavujú výhražné letáky pre okupantov a nepriatelia sa odpaľujú v autách.
Na slobodných územiach nemáme právo ignorovať aktivity ukrajinského undergroundu, musíme ho podporovať zo všetkých síl a prostriedkov. Ak je úlohou Ozbrojených síl Ukrajiny oslobodiť tieto územia, tak úlohou ukrajinských médií a lídrov verejnej mienky je o tom neustále rozprávať. V opačnom prípade Rusko opäť použije mýtus o „dobrovoľnom vstupe“, ako to bolo v roku 2014 v súvislosti s Krymom. Hoci podľa rôznych zdrojov Rusi zabili na polostrove asi 60 aktivistov, viac ako 20 je stále nezvestných. Počas samotnej anexie zahynuli dvaja ukrajinskí vojaci a dvaja civilisti.
Na sociálnych sieťach si často môžete prečítať príspevky niektorých ukrajinských ultrapatriotov, ktorí vraj chceli polostrov Rusku, a teda „tak nech“. Hoci v skutočnosti Rusi vyčistili Krym a východ Ukrajiny od všetkého proukrajinského, uchyľovali sa k vraždám a mučeniu a potom v tichosti dali tichý súhlas na dobrovoľné pristúpenie.
V súčasnosti prebieha informačná vojna, kde sa Rusi snažia hrať na „vojnovú únavu“ ako na samotnej Ukrajine, tak aj v partnerských krajinách, ktoré nás podporujú v boji proti ruskej agresii. V samotnom Rusku už kremeľská propaganda tvrdo vyčistila informačné pole. Nikto sa tam verejne nezmieňuje o tom, čo odznelo v Kremli v predvečer a na začiatku rozsiahlej ofenzívy. Najmä deklarované príčiny vojny.
Rusko dúfa, že ľudia sú unavení z negativity a chcú, aby sa táto hrôza čo najskôr skončila. Preto opäť vyťahuje svoj plesnivý príbeh o „dobrovoľnom vstupe“ do Božieho sveta. Kremeľ sa snaží presvedčiť zvyšok sveta, že súčasná rusko-ukrajinská vojna je „hádkou dvoch blízkych ľudí“, do ktorej je lepšie nezasahovať.
V rámci takéhoto rozprávania je všetko prevrátené. A Kyjev je už prezentovaný ako agresor, ktorý vraj násilne drží staroveké ruské územia. A tak je tu okupantom Ukrajina. Tak sa hovorí, prečo pomáhate okupantovi? Existuje jednoduché riešenie: Ukrajina sa jednoducho vzdá území, ktoré nechcú byť jej súčasťou, a hotovo – vojna sa skončí. A akokoľvek je to smutné priznať, niektorí poprední západní lídri sa prikláňajú k tejto možnosti riešenia konfliktu. Nanajvýš chcú takto pôsobiť ako sprostredkovatelia a tiež získať medzinárodné vavríny ako mierotvorcovia a bonusové preferencie od svojich voličov.
Preto je potrebné vyraziť tento príbeh z pazúrov Ruska. Robia to ukrajinskí partizáni, ktorí nielen fyzicky a morálne vyvíjajú tlak na okupantov, ale ničia jeho propagandistické plány. O ich aktivitách už písali takmer všetky známe svetové médiá: od r New York Times do India Express. Online Centrum národného odporu existuje celá antológia ukrajinských undergroundových aktivít.
Vždy si musíme pamätať na aktivity ukrajinského undergroundu. Porozprávajte sa o tom s cudzincami, ktorých poznáte, porozprávajte sa medzi sebou, aby ste nezabudli, že toto sú naše územia, sú tu naši ľudia. Rusko by malo zostať pre svet agresorom, nie „ochrancom svojich občanov“.
