Koncom júna minister energetiky Herman Galuščenko povedal, že od začiatku vojny bolo vyradených 30 % solárnej a viac ako 90 % veternej výroby. Ruská armáda so zvláštnym cynizmom rozbíjala solárne panely a drancovala kontrolné body veterných elektrární. Dokonca aj slávna speváčka Iryna Bilyk povedala jeden z týchto príbehov: okupanti najskôr bývali v jej dome neďaleko Kyjeva, potom rozbili panely a odišli.
Vo všeobecnosti sme pred vojnou získavali až 13 % energie z obnoviteľných zdrojov a tento podiel rástol. A hoci časť kapacít už teraz nefunguje, odborníci na energetiku predpovedajú v najbližších rokoch rýchly rozvoj čistých technológií. V prvom rade preto, že to pomôže zbaviť sa závislosti od zdrojov z Ruska.
nam zozbieral tri príbehy o tom, ako sa zelené technológie vyvíjajú a zachraňujú Ukrajincov počas vojny.
„Našu rodinu počas okupácie zachránili solárne panely»
Rodina Oleksija Chabatjuka žije v malej dedinke Jasnohorodka v Kyjevskej oblasti, ktorá bola niekoľko dní po začiatku vojny okupovaná. Nakoniec rodina zostala bez prístupu k elektrickej sieti a zachránili ich solárne panely, ktoré boli nainštalované ešte v roku 2014. SES pracuje na dodávke elektriny do domu a zvyšná energia sa dodáva do všeobecnej siete za zelenú tarifu.
Samotný Oleksiy Khabatyuk je energetický inžinier, špecialista na energetickú efektívnosť, v súčasnosti slúži v ozbrojených silách. Povedal, že vďaka solárnej elektrárni dokázali zostať v spojení. Obec bola oslobodená koncom marca 2022, keď sa ľudia začali vracať. A tu opäť čelili nedostatku elektriny.
Solárna stanica v obci Jasnogorodka Stopa po páde do pivnice (foto Oleksiy Khabatyuk)
„Potom som sa rozhodol premeniť domácu SES na „energetický ostrov“. Zvyšný benzín išiel do generátora, aby obnovil batérie na minimálne napätie, aby ich mohla vybrať nabíjačka. Systém dokázal vyliečiť nielen môj dom, ale zároveň aj susedov dom,“ spomína Khabatiuk.
Podobný príbeh rozpráva aj Oleksandr Ananyev z Kyjeva. Hybridná stanica zachránila jeho rodine život.
„Ostali sme bez vonkajšej elektriny, plynu, vody, komunikácie… Vďaka solárnej elektrárni všetko v dome fungovalo: svetlo, kúrenie, pitná voda išla zo studne, bola teplá voda a možnosť variť si jedlo. , pretože fungovali aj chladničky a zásoby produktov boli zachované“ , – pripomína Oleksandr
V jeho „mikrookrese“ zostali až dve desiatky ľudí. Všetci si z jeho solárnych panelov nabíjali telefóny a iné pomôcky, zbierali vodu, prišli sa osprchovať a používali práčku.
Ukrajinská armáda podľa neho nabíjala aj batérie do techniky, zbierala vodu a mala možnosť u neho doma prať.
Zničená HPP v meste Tokmak, región Záporoží
Ako nám povedal Artem Semenyshyn, šéf Asociácie solárnej energie Ukrajiny, takýchto príbehov sú desiatky a ich organizácia vyvíja algoritmus na zaznamenávanie strát, zbiera kontakty na tých, ktorí potrebujú pomoc pri obnove prevádzky SPP a analyzovať rozsah takýchto škôd.
Príklad Žytomyru: ako mesto prechádza na biopalivá
V roku 2018 starosta Serhiy Sukhomlyn na klimatickom samite v San Franciscu uviedol, že do roku 2050 Žitomyr prejde na 100 % obnoviteľné zdroje. Motivácia mesta, kde žije štvrť milióna ľudí, zaobísť sa bez plynu a uhlia bola jednoduchá: energetická nezávislosť a hospodárnosť.
V roku 2019 mesto ako prvé v Ukrajine prešlo na 100% LED pouličné osvetlenie. V roku 2021 tu bol vybudovaný prvý závod na spracovanie odpadu v Ukrajine s kompostárňami, triedičkami a recyklačnými predajňami.
Časť mesta už v zime získava teplo a elektrinu z tepelnej elektrárne, ktorá funguje na biopalivo: drevnú štiepku. Nie náhodou sa rozhodli vykurovať pilinami. Lesná pokrývka Žytomyrskej oblasti je jednou z najväčších v Ukrajine a predstavuje 33 % územia. Lesné farmy zásobujú mesto drevným odpadom vo forme štiepky.
Keď začala vojna, časť zamestnancov mestského úradu s deťmi musela odísť do zahraničia. Ostreľovanie mesta začalo 24. februára. Najprv bolo raketami zasiahnuté vojenské letisko a civilné letisko a potom ruské jednotky cynicky bombardovali civilnú a kritickú infraštruktúru Žytomyru raketami a leteckými bombami: úplne zničili školu v samom centre mesta, internát, nemocnice… Škody sa odhadujú na viac ako 500 miliónov UAH.
Zároveň sa neupúšťa od plánov prechodu na 100 % obnoviteľné zdroje energie (OZE) v Žytomyre. Naopak.
Prvá tepelná elektráreň v Žytomyre, ktorá funguje na piliny, bola otvorená v novembri 2021
„Pokračujeme v realizácii všetkých projektov, ktoré boli začaté pred 24. februárom. Pripravujeme realizáciu investičného programu na zatepľovanie škôlok, škôl a nemocníc, rozvíjame a rozširujeme električkovú dopravnú sieť (trasy trolejbusov), budujeme nové energetické zariadenia na alternatívne palivá“, – Borys Pakholyuk, riaditeľ komunálnej inštitúcie „Agencii“ nám hovorí o rozvoji mesta“ mestskej rady Zhytomyr.
Mesto plánuje v najbližších troch rokoch nahradiť 60 – 65 % zemného plynu, ktorý v súčasnosti využíva na vykurovanie, štyrmi zariadeniami na kombinovanú výrobu tepla a elektriny (KVET) na drevnú štiepku a ďalších 30 % spaľovaním odpadu.
„Mesto už za posledných 5 rokov znížilo spotrebu tradičných energetických zdrojov takmer o 40 % a jednotlivé komunálne služby znížili spotrebu energie o viac ako 50 %. V súčasnosti je 80 % zásobovania mesta teplom plynom a 20 % alternatívnymi palivami. Pokračujeme v zrýchľovaní tempa prechodu systému centralizovaného zásobovania teplom na biopalivá, ale už teraz sú hlavné výzvy budúcej vykurovacej sezóny: po prvé príprava a oprava inžinierskych sietí a druhým problémom je spoľahlivosť dodávky plynu v celom celú vykurovaciu sezónu,“ hovorí Boris Pakholyuk.
Takmer všetky veterné mlyny sú obsadené, ale nie zničené
Na rozdiel od solárnych elektrární (SPP), ktoré môžu byť inštalované na súkromných domoch, väčšina veterných elektrární (WPP) v Ukrajine je veľká a dodáva elektrinu celým osadám. Od začiatku vojny boli z bezpečnostných dôvodov zastavené takmer všetky veterné mlyny.
„Viac ako 85 % prevádzkovaných ukrajinských veterných elektrární sa nachádza na juhu a juhovýchode Ukrajiny a väčšina z nich je okupovaná. Fyzický prístup k nim nie je, ale nie sú zničené,“ hovorí nám Andrij Konečenkov, predseda predstavenstva Ukrajinskej asociácie veternej energie.
Horiaca veterná turbína na veternej farme Sivaska, región Cherson, 25. februára 2022
Podľa odborníka Rusi zničili päť veterných turbín, ktoré už nebude možné obnoviť. Hovoríme o štyroch turbínach na veternej farme Myrna a Novotroitska (Windkraft) a jednej turbíne na veternej farme Sivash (Syvashenergoprom).
„Všetky veterné elektrárne v Chersonskej a Záporožskej oblasti sú okupované Ruskou federáciou. Riadiace strediská boli vyrabované, flotily, ktoré slúžili veterným parkom, boli zničené. Konali rovnako ako v Černobyle,“ hovorí Andrij Konečenkov.
Napriek okupácii podpísali v júli veterné a solárne združenia Ukrajiny a EÚ spoločnú dohodu vyhlásenie s výzvou na využitie obnoviteľných zdrojov pri povojnovej obnove Ukrajiny. Stanovili si ambiciózny cieľ: dosiahnuť do roku 2030 50 % OZE (pred vojnou bol tento podiel 13,2 %) na výrobe elektriny. Ide o veternú energiu na pevnine a na mori, slnečnú energiu, bioenergiu a vodnú energiu.
Andrij Konečenkov je presvedčený, že kapacity veternej energie v krajine budú len rásť. Najmä na konferencii v Lugane už predstavitelia ukrajinskej vlády ohlásili rozšírenie kapacít do roku 2032. Hovoríme o 10 GW nových solárnych a veterných kapacitách, ako aj o viac ako 30 GW kapacite obnoviteľnej energie na výrobu obnoviteľného vodíka.
„V júli sme sa stretli s eurokomisárkou pre energetiku Kadri Simsonovou a hovorili sme o tom, že v Ukrajine sú zastarané tepelné elektrárne. Je nepravdepodobné, že ich obnovíme a vrátime sa k fosílnym palivám z Ruska. Preto musíme staviť na čisté technológie, využívanie miestnych zdrojov a nezávislosť. Toto všetko zabezpečuje obnoviteľná energia! A darcovia sú pripravení investovať do toho peniaze, pretože je to bezpečné,“ uzatvára Andriy Konechenkov.
