Koncom júna smerodajný nemecký týždenník Die Zeit zverejnil ďalšie posolstvo skupiny nemeckých intelektuálov v štýle „miera“. Autori správy tvrdia, že Ukrajinu a Ukrajincov veľmi milujú, že sú pobúrení brutálnou ruskou agresiou. Ale „keďže Rusko je vojensky nadradené a má schopnosti na ďalšiu vojenskú eskaláciu“, možno sa neoplatí strácať čas a námahu a ukončiť odpor. Pretože „pokračovanie vojny s cieľom úplného víťazstva Ukrajiny nad Ruskom znamená ďalšie tisíce mŕtvych vo vojne za cieľ, ktorý nevyzerá reálne“.
Signatári listu, samozrejme, nie sú adresovaní Ukrajincom. Očividne si uvedomujú, že je to beznádejné, chápu, že nebojujeme preto, že to naozaj chceme, ale kvôli zachovaniu štátu, národa a ľudí. Po Buchi, Irpen, Volnovacha a Mariupol celý svet pochopil, že kapitulácia pred Rusmi, ak môže niečo priniesť, prinesie len hanbu, zneužívanie a represálie. A to rozhodne neprinesie spásu.
List teda smeruje najmä západným politikom. „Preto by si západné krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu vo vojenskej sfére, mali položiť otázku, čo presne hľadajú a či (a na ako dlho) je dodávka zbraní správna cesta,“ uvádza sa v správe. Samozrejme „nesprávne“, ak si vypočujete tézy signatárov. A v liste nasleduje nasledujúce zastrašovanie:
„Navyše, následky vojny sa už neobmedzujú len na Ukrajinu. Jeho pokračovanie spôsobuje rozsiahle humanitárne, ekonomické a environmentálne núdzové situácie na celom svete. V Afrike hrozí hladomor, ktorý môže stáť milióny životov. Rastúce ceny, nedostatok energie a potravín už viedli k nepokojom v mnohých krajinách. Ak bude vojna pokračovať aj po páde, nedostatok hnojív bude mať tiež globálny dopad. Očakáva sa veľký počet obetí a destabilizácia globálnej situácie.“
Toto je taký strašiak. A možno majú jej autori pravdu o dôsledkoch vojny. Pretože čím skôr to bude dokončené, tým lepšie pre Ukrajinu a svet. A to sa dá urobiť jediným spôsobom: poskytnutím ukrajinskej armády príslušným množstvom najnovších zbraní, aby bolo možné zlomiť chrbtovú kosť ruského militarizmu, ako aj zavedením čo najtvrdších sankcií proti Rusku, tzv. že nedokáže obnoviť svoj vojenský potenciál. A ukončenie vojenskej pomoci by vlastne znamenalo pokračovanie vojny, nárast obetí, ničenie ukrajinských miest a dedín, zabíjanie Ukrajincov a negatívne dôsledky pre celý svet.
Ale nie, autori listu sú úplne proti vojenskému posilneniu Ukrajiny. Len diplomacia a vyjednávanie. V liste čítame tieto sťažnosti: „K dnešnému dňu medzinárodné spoločenstvo, najmä hlavní západní hráči, nevyvinuli žiadne spoločné úsilie na začatie rokovaní. Pokiaľ to tak nie je, nemožno predpokladať, že dohoda je nemožná a že najmä Putin nechce rokovať.“
Putin je skutočne pripravený uzavrieť dohodu, ale len takú, kde Ukrajinci uznajú úplnú kapituláciu. Všetko ostatné ho nezaujíma. A on a jeho nasledovníci to opakovane tvrdili.
Čo sa týka sťažností na nedostatočnosť diplomatického úsilia, tu autori listu buď prejavujú svoju úplnú nekompetentnosť, alebo brutálne klamú. V týždňoch pred začiatkom rozsiahlej invázie navštívili Moskvu prakticky všetci vrcholní západní politici: francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Boris Johnson, nemecký kancelár Olaf Scholz a generálny tajomník OSN António Guterres. Prvýkrát v histórii Vatikánu išiel na ruskú ambasádu varovať Rusov pred vojnou sám pápež. Sám americký prezident Joe Biden neprišiel, ale Putinovi niekoľkokrát volal a poslal za ním svojho ministra zahraničia Anthonyho Blinkena. Potom tu boli aktívne pokusy tých istých politikov o racionalizáciu Kremľa už po začiatku vojny. A všetko márne.
Tak aké ďalšie rokovania potrebuješ, cholera?! Či ste o tom, milí pacifisti, nevedeli? Veľmi pochybné vzhľadom na identitu signatárov. Napríklad prvý na zozname je známy novinár, publicista, spisovateľ, spolumajiteľ vydavateľstva Spiegel-Verlag Jacob Augstein (z rodu Augsteinovcov). A tiež politológovia, bývalí vojenskí poradcovia, exdiplomati atď. Nikdy neuverím, že nesledovali vývoj udalostí okolo Ukrajiny, neboli informovaní. Takže cynicky oklamaný. Celé ich posolstvo teda nestojí ani cent.
Toto by mohol byť koniec témy, ak nie jeden zaujímavý bod. V liste sa spomína konflikt o železničný tranzit do ruskej enklávy Kaliningrad. Pripomenieme, o čo ide. Litovské orgány obmedzili na svojom území železničnú dopravu z Bieloruska do Kaliningradskej oblasti. Ide čisto o zákaz prepravy tovaru, na ktorý sa vzťahujú sankcie Európskej únie voči Rusku za napadnutie Ukrajiny. To znamená, že všetko ostatné, čo nie je povolené, vrátane produktov a ľudí, môže byť prepravované. Aj sankcionovaný tovar je možné prepravovať napríklad po mori alebo letecky.
Moskva však vyvolala šialený výkrik, že ide o blokádu, chcú zadusiť Kaliningradskú oblasť, vyhladovať ľudí atď. Mnoho ruských politikov už Litve vyhrážalo, niektorí takmer priamo deklarovali vojenské riešenie problému. Hoci sú tu vlastne Litovčania? Zaviedli len obmedzenia EÚ.
Teraz však vedenie EÚ plánuje trochu ustúpiť. Európska komisia pod tlakom Nemecka pripravuje úpravy sankcií, ktoré by umožnili akýkoľvek tranzit do Kaliningradu.
Prečo vyniklo Nemecko? Po prvé, Berlín bol vždy citlivý na požiadavky Moskvy. Situácia sa po 24. februári samozrejme zmenila, ale nie až tak radikálne. Po druhé, ako viete, práve v Litve sa nachádza kontingent Bundeswehru, ktorý je určený na ochranu republiky v prípade vonkajšej agresie. A tu sa Rusi vyhrážajú vojenskou inváziou. Nemci opakovane opakujú, že vynaložia maximálne úsilie, aby sa vojenský konflikt nedostal za hranice Ukrajiny. Preto sa zasnúbili, keď vypukol spor o kaliningradskú enklávu.
Samozrejme, dalo by sa zvážiť rozumné argumenty, že v prípade Kaliningradu si Rusko posiela tovar sám sebe, teda nikam ho nevyváža a odnikiaľ nedováža. Takže tu by sa dala urobiť výnimka. Na druhej strane, prečo? Zavádzajú sa sankcie s cieľom zasadiť úder ekonomickému potenciálu agresívneho Ruska, preto je potrebné držať sa tvrdej línie. Lebo ak sa sankcie zavedú len formálne, za kus papiera, tak z nich bude malý úžitok. Vojny určite nezastavia.
Áno, za posledných pár mesiacov sa v mysliach západných spoločností udiali významné zmeny, ktoré však ešte nie sú také radikálne, aby sa stali nezvratnými. Stále existuje nádej na zacyklenie medzi kvapkami, na urovnanie konfliktu s minimálnym úsilím. Mnohí si stále myslia, že bude stačiť obetovať Ukrajinu Aresu, aby zostali v bezpečí. márne. Spomínaný kaliningradský precedens, ako aj vyhrážky Kremľa Fínsku a Švédsku za ich zámer vstúpiť do NATO, či v konečnom dôsledku všetkým západným krajinám za pomoc Ukrajine, jednoznačne demonštrujú, že vojna už dávno prekročila hranice Ukrajiny. Aspoň zatiaľ nie jeho bojová zložka. A kto dúfa, že s dobytím Ukrajiny Putin prestane, že všetky problémy opísané v liste zmiznú, sa fatálne mýli. Strata Ukrajiny a ešte viac nestrata Ruska úplne zničí celý už aj tak krehký systém európskej bezpečnosti.
