Klasická ukrajinská politika sa skončila 24. februára. Keď zbrane trochu utíchnu, z hlbín sa vynoria problémy Volodymyra Zelenského. A politické spory sa vrátia, ale bez strán, ktoré podporujú Kremeľ. Volodymyr Fesenko, ukrajinský politológ, riaditeľ Centra politických štúdií „Penta“ o tom hovorí v rozhovore pre „Belsat“. Rozhovor viedol Michal Katsevich.
– Ak sa pozriete zboku, môžete vidieť Volodymyra Zelenského a nikoho iného. Kam sa podela ukrajinská politika?
– Po 24. februári (začiatok ruskej agresie) sa skončila klasická ukrajinská politika. Ako ho poznáme: chaotický, plný konfliktov, ktoré nevedú k zmene. Išlo o špecifický ukrajinský pluralizmus, ktorý bol pre vonkajšieho pozorovateľa nepochopiteľný a vyvolával sklamanie a dojem, že všetci medzi sebou nezmyselne bojujú. Teraz to tak nie je. Vojna zjednotila politickú triedu. Objavil sa spoločný nepriateľ, spory utíchli a politici sa konsolidovali. Nestalo sa tak počas Majdanu (Revolúcia dôstojnosti), ktorý bol sám o sebe ostrým politickým konfliktom.
Nestalo sa tak v roku 2014, keď začala vojna na Donbase. Veď už vtedy sme mali spory a vzájomné obviňovanie. Dnes sa konflikty, ktoré sprevádzali ukrajinskú politiku, dostali hlboko do ilegality. Pomohli dva dôležité, ale jednoduché technické body. Po prvé, o stretnutiach Najvyššej rady nie je žiadne televízne spravodajstvo. Zasadnutia prechádzajú hladko, bez toho, aby sa poslanci pred kamerami predvádzali, bez všetkej tej teatrálnosti. Po druhé, v televízii nie sú žiadne alebo len málo spravodajských relácií, ktoré pozývajú politikov. Kvôli vojne zmizli konflikty z verejného priestoru. A samozrejme, Ukrajinci majú úplne iné myšlienky, len nechcú počuť o vojnách politikov.
– Pred pár dňami sa však objavil kus „starej“ politiky, keď sa Petro Porošenko pokúsil opustiť Ukrajinu. Zablokovali ho na hraniciach s Poľskom a medzi opozičným lídrom a vládnym táborom vznikli vzájomné obvinenia. Pozrime sa hlbšie na tento politický underground. Tleje tam niečo?
– Samozrejme. Politika a konflikty sa dostali do ilegality, nevidíme ich, ale sú tam. Aj po troch mesiacoch vojny sa začínajú kúsok po kúsku „vynárať“ zo zeme. Taká je situácia Petra Porošenka, ktorý obvinil Volodymyra Zelenského z plánov na prenasledovanie opozície. Z vyšetrovania prípadu Viktora Medvedčuka, ktorý údajne hovoril o Porošenkovej korupcii, došlo k „únikom“. V poslednej dobe sme svedkami určitého opakovania starých predvojnových konfliktov. Jurij Butusov, známy novinár, ktorý sa zaoberá činnosťou armády, obvinil Maryanu Bezuglu, zástupkyňu vládnucej strany „Služobník ľudu“, z prezradenia tajných informácií. Takýchto malých trhlín v monolite národnej jednoty je niekoľko a bude ich viac.
Po troch mesiacoch vojny už opadajú prvé silné emócie strachu a eufórie, nastupuje únava. Je to prirodzené. Jednota nebude trvať večne, ale za najdôležitejšiu politickú zmenu doby vojny považujem zánik takzvaného proruského tábora. Tento faktor v ukrajinskej politike sa stal históriou. Niektorí z najtvrdších politikov tohto smeru utiekli a z tých, čo zostali, aj takí politici ako Oleksandr Vilkul či starostovia Odesy a Charkova, ktorí sú spájaní prinajmenšom ako nezápadní, stoja pevne na strane Ukrajiny. . Myslím si, že časť elektorátu proruských strán si v budúcnosti získa Zelenskyj a časť pôjde na nové politické projekty, ktoré sa určite objavia.
– V súčasnosti má prezident plnú podporu Ukrajincov. Môžu tieto konflikty, ktoré ešte niekde hlboko spia, poškodiť Zelenského?
– Zelenskyj si získal dôveru a podporu. Po prvé, je vodcom štátu vo vojne. Po druhé, ukázal osobnú statočnosť. Neutiekol, vždy je s ľuďmi. Po tretie, dokáže fenomenálne prejavovať emócie, zvládať emócie národa, usmerňovať ich. Jeho „práca s verejnosťou“, zhruba povedané, je jedným z kľúčových faktorov tejto vojny. Podpora prezidenta dosiahla v marci 90 percent. To sa ešte žiadnemu politikovi v histórii Ukrajiny nestalo. Po odznení vojny ho však určite čakajú vážne problémy. Verím, že je to flexibilný človek a dokáže sa prispôsobiť. Prechod z „vojnového režimu“ do „povojnového režimu“ však bude ozdravenie krajiny ťažké. Niet pochýb o tom, že nás čakajú rozsiahle sociálne a ekonomické problémy. Už teraz je nedostatok benzínu, soli a iného tovaru.
Bude inflácia, devalvácia hrivny a ďalšie problémy. Negatívne emócie súvisiace s tým sa nad niekým nahromadia. Aktuálne útočia na jednotlivých politikov z prezidentovho tímu. Napríklad Danylo Hetmantsev, šéf parlamentného výboru pre daňovú politiku, jeden z dôležitých finančných poradcov v Zelenského tíme, sa nedávno dostal pod ostrú kritiku.
Nepochybujem o tom, že Zelenskyj po určitom čase stratí časť svojej podpory, no zostane dominantnou postavou na politickej scéne. Urobí aj „skok vpred“ a napríklad obnoví svoj tím. Nadobudol som však dojem, že v čase krízy sa len veľmi ťažko zbavuje ľudí, ktorí ho lojálne podporovali. Napríklad tí, ktorí sú s ním teraz počas vojny. Zelenskyj ich ochráni.
– Zelenskyj veľa riskoval, keď išiel na rokovania s Ruskom o odovzdaní Azovstalu, posledného kusu Mariupolu, ktorý bol dlho bránený. Ublíži mu tento krok?
– Pri tejto príležitosti odzneli rôzne kritické komentáre, ale je dôležité, že ich zverejnil nie samotný pluk „Azov“, ale hlavne opozícia spojená s Porošenkom. Velenie „Azov“ sa nakoniec zapojilo do rokovaní s Ruskom. Strata Mariupolu je pre Ukrajincov trpkým príbehom, vyvolala zúfalstvo, ale nepreceňoval by som to. v Ukrajine existuje pochopenie toho, čo by inak nemohlo byť. Trochu to pripomína stratu doneckého letiska v roku 2015, ktoré sa tiež dlho bránilo. Tu je mierka samozrejme väčšia. Ak Rusi toto slovo porušia a začnú súdiť alebo dokonca zabíjať vojnových zajatcov, Zelenského to, samozrejme, poškodí.
– Vidíte dnes niekoho, kto by mohol ťažiť z možného budúceho poklesu prezidentovej popularity? Kto bude jeho hlavným konkurentom?
– Takým človekom je, samozrejme, najsilnejší opozičný politik: Petro Porošenko. Jedine, že Porošenko v poslednom čase stráca pôdu pod nohami.
Má svojich železných voličov, svoju stranu a peniaze, takže bude môcť konkurovať Zelenskému. Má však jednu nevýhodu: je to známy politik. Vojna povedie k prehodnoteniu ukrajinskej politiky. Vznikne dopyt po nových ľuďoch nesúvisiacich so starým „predvojnovým“ svetom. Samozrejme, Zelenskyj bude dominovať, ale už je spájaný s vojenskými akciami a vyrástol z neho vojnový prezident. Budú tam nováčikovia. Možno z vojenskej komunity. Napríklad Valerij Zalužnyj, náčelník generálneho štábu, je veľmi populárny, aj keď nie úplne známy. Viem, že má blízko k politickým poradcom a v poslednom čase je čoraz aktívnejší aj v médiách. Ktovie, či nejako vstúpi do politiky. Časť voličov pocíti čoraz väčšiu potrebu silného lídra, ktorý sa podujme na obnovu krajiny, napríklad v novom premiérovi, ktorým bude akýsi Ukrajinec Adenauer alebo Erhard (kancelári západného Nemecka v povojnovej obdobie).
– A oligarchovia? Vrátia sa späť do hry?
– V súčasnosti sa oligarchovia zameriavajú na záchranu svojho majetku. Pretože ich strácajú kozmickou rýchlosťou. Pozrite sa na Rinata Achmetova, ktorý prišiel o svoje oceliarne v Mariupole. Dokonca aj v predvečer vojny oligarchovia utlmili svoj konflikt s prezidentom a všeobecne sa angažovali v podpore Ukrajiny. Hoci niektoré záhadne zmizli, napríklad Ihor Kolomoiskyi. Nie je jasné, čo robia. Po vojne obnovia svoje majetky. Toto bude ich priorita.
V závislosti od ekonomickej situácie sa budú snažiť získať späť politický vplyv. Nebude to ľahké. Dôjde ku konfliktom napríklad v oblasti masmédií. V súčasnosti je väčšina televíznych kanálov kontrolovaná vládou, ktorá vytvorila takzvaný „Joint Channel“. Ale po vojne budú chcieť oligarchovia vrátiť svoje masmédiá a administratíva nie je pripravená ich vrátiť. Zelenskyj sa zrejme vráti k antioligarchickej rétorike. A nové politické sily, ktoré sa objavia, môžu byť aj silne antioligarchické.
– Dá sa uvažovať napríklad o predčasných voľbách, ak sa situácia na fronte upokojí?
– Faktom je, že všetko závisí od vojny. Voľby sa podľa zákona nemôžu konať za stanného práva. Politicky sa o takomto kroku rozhodne Zelenskyj a viem, že v jeho okruhu sa o tom uvažuje, až keď sa zlepší situácia na fronte. Teda, keď sa podarí zatlačiť Rusov, vrátiť aspoň časť strateného územia. Ak sa to podarí, tak podľa mnohých analýz najskôr koncom roka. Keď sú úspechy, potom môže zvážiť použitie veľkej podpory, kým je tam. Ak bude situácia na fronte zlá, teda vojna sa na súčasnej línii zmení na vyčerpávajúcu pozičnú, Zelenskyj sa, samozrejme, rozhodne žiadne voľby neuskutočniť. Pretože nálada sa zhorší a on sa bude musieť sústrediť na záchranu situácie.
Preklad z poľštiny
Text vyšiel v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúci koniec rokovaní, Ukrajina – útek pred výberom, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, Opovrhovaný, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom , Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na galejách, Polostrov strachu, Ukrajina bola vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Mali by sme diskutovať o histórii, Minsk bezvýchodisková situácia
Pôvodný názov článku: Polityków ukraińskich jednoczy wojna a prezident
