v Ukrajine sa o téme medializovaných informácií intenzívne diskutuje CNN „tri scenáre“, podľa ktorých sa môže priebeh vojny ďalej vyvíjať. Prvý: Rusko sa postupne zmocní nových území. Druhá predpovedá, že vojna vstúpi do vyčerpávajúcej, pozičnej fázy. Po tretie: Rusko bude s výsledkami spokojné a bude sa snažiť o diplomatickú formalizáciu odstúpenia od nepriateľských akcií. Žiadna z nich neohlasuje víťazstvo Ukrajiny. Nikto neberie do úvahy možné rozšírenie nepriateľských akcií do iných krajín ani žiadne iné prekvapenia.
Zďaleka nejde o prvý pokus o výpočet ďalšieho vývoja udalostí. Podobné pesimistické scenáre pre Ukrajinu začiatkom júna vo svojom článku v Kopec už oznámil americký profesor medzinárodných vzťahov Andrew Lethem. Aby boli jeho závery presvedčivejšie, profesor citoval metódu slávneho detektíva Sherlocka Holmesa citátom z knihy „Znamenie štyroch“: „Odmietnite všetko nemožné, čo zostáva a bude odpoveďou, bez ohľadu na to, aké neuveriteľné je môže sa zdať.“ Preto Lethemské ultimátum nedovoľuje, aby sa udalosti vyvíjali podľa iného, ním nepredpovedaného scenára a porážku Ruskej federácie treba odmietnuť ako nemožnú.
Sherlock Holmes je fiktívna postava, ale jeho autor, Sir Arthur Conan Doyle, je úplne historická a skutočná postava. Bol slávnym rosenkruciánom, a preto a priori vychádzal z úplne iných axióm: z biblických „Cesty Pána sú nevyspytateľné“ alebo, ako hovorí ľud, „Človek strieľa, ale náboje nosí Boh“.
Ukazuje sa, že autor kníh o slávnom detektívovi z Baker Street, na rozdiel od literárneho hrdinu, veril, že udalosti nekončia podľa vopred určenej logicko-pozitivistickej trajektórie. V opačnom prípade bez zohľadnenia faktorov fatale a vyššia moc, priebeh udalostí by sa dal napísať stovky rokov dopredu. Tá istá história viac ako raz dokázala opak. Známy historik Timothy Snyder sa domnieva, že z pohľadu histórie by víťazstvo Ukrajiny nad Ruskom nebolo prekvapením a pripomína, že v posledných desaťročiach často menší štát porazil na bojisku väčší.
V časoch, keď ľudstvo čelí výzvam historického a dokonca existenciálneho rozsahu, prirodzene rastie záujem o interpretáciu udalostí a chápanie sveta z hlbšej, duchovnej perspektívy. Dnes sú predpovede astrológov a numerológov veľmi populárne, hoci väčšina z nich sa ukáže ako šarlatánstvo.
V dňoch Conana Doyla – Belle Époque – a v období medzi dvoma svetovými vojnami boli západné elity ohromené silným záujmom o okultné, mystické a teozofické učenia, spiritualistické seansy atď. Snáď neprekvapí, že v tomto období vznikla takmer najlepšia literatúra na túto tému a medzi autormi je po celom svete známa naša krajanka z Dnipra Olena Blavatska.
Fascinácia elít iným svetom vznikla, samozrejme, dávno pred 19. storočím: podľa dostupných historických dôkazov už viac ako 2000 rokov pred naším letopočtom. e) na čínskom dvore boli štátni astrológovia Hee a Ho zamestnaní na úradných pozíciách; Anglická kráľovná Alžbeta I. v stredoveku neurobila ani krok bez toho, aby sa poradila so svojím dvorným astrológom, slávnym Dr. od Johna Dee. Napoleon Bonaparte sa obrátil so žiadosťou o astrologickú radu na benediktínskeho mnícha Pierra Le Clerca.
Vášeň ruských vládnucich elít pre mysticizmus vôbec nepoznala hraníc. Veľa sa písalo o neuveriteľnom vplyve Grigorija Rasputina na kráľovskú rodinu a samotného cára Mikuláša II. Rasputin je však najznámejší, no zďaleka nie jediný veštec, ktorého „nasledovali“ v Carskom Sele. V Rusku sa vtedy zrejme nenašiel taký blázon, ktorého by na kráľovskom dvore neprijali s poctami, vodkou a občerstvením. Slabomyseľná Matrona Bosá, biskup Hermogenes, Hieromonk Čierna stovka Iliodor, bezruký zdravotne postihnutý grunt Mitya Kolyab a mnohí ďalší – všetci z nich otáčali kráľovskú rodinu a ruskú politiku podľa ľubovôle. Európske celebrity, ako napríklad rakúsky palmista Karl Peren alebo autoritatívny francúzsky okultista Papus (Gerard Ankoss), sa tešili mimoriadnej úcte zo strany kráľovského páru a štátnych ministrov. Usporadúval seansy na privolanie ducha cára Alexandra III. a radil Mikulášovi II., aby potlačil povstanie. Podľa údajov dostupných z mnohých zdrojov Papyus varoval pred fatálnym vplyvom Rasputina a predpovedal aj katastrofu rodiny Romanovcov po jeho vlastnej smrti.
Zdalo by sa, že s príchodom boľševikov by po fascinácii mysticizmom v časoch socialistického materializmu nezostala ani stopa. Existujú však dôkazy o vplyve, ktorý na Stalina údajne mala „kremeľská veštkyňa“ Natalija Ľvová. Úloha slávneho „mentalistu“ Wolfa Messinga v Kremli ešte nie je úplne objasnená a od začiatku 80. rokov sa v celom ZSSR hovorilo o konzultáciách špičky politbyra s liečiteľkou Junou.
Putinovo Rusko je už viac ako 100 rokov presiaknuté príťažlivosťou pre okultizmus spolu so samotným prezidentom. Zatiaľ čo ruská pravoslávna cirkev podporuje vojnu proti Ukrajine a posväcuje balistické rakety. Podľa informácií dostupných v tlači euroázijský filozof Alexander Dugin, publicista Alexander Prochanov a Putinov blízky priateľ Jurij Kovaľčuk opatrne vložili do Putinových uší ortodoxný mesianizmus a tézy o „Moskve – treťom Ríme“. „Výsledok tejto vojny sledujú mystici, historiozofi, jasnovidci a kňazi,“ píše Prochanov vo svojich stĺpcoch, ktoré sú tradične plné veľkej moci a pápežstva.
V roku 2017 Putin počas „priamej linky“ citoval knihu autora sci-fi Pelevina o mágii čísel. Teraz vo svojich prejavoch stále častejšie cituje Bibliu, ktorá je popretkávaná hrozbami použitia atómových zbraní. Putin už dávnejšie sľúbil, že „pôjde do neba ako mučeník“. Nezaostávajú za ním ani ďalší moskovskí politici najvyššej vrstvy. Napríklad Dmitrij Medvedev urobil nedávno vyhlásenie o „jazdcoch Apokalypsy, ktorí sú už na ceste“.
Zdá sa, že okultizmus a šamanizmus zachytili všetky odvetvia ruskej vlády a podnikania. Podľa zdrojov nekontrolovateľná fascinácia prílohami k relikviám pravoslávnych svätých už vyzerá nevinne na pozadí rastúcej popularity mexického kultu Santa Muerte v ruskom hlavnom meste. Mnoho ruských oligarchov už zomrelo za záhadných okolností. Jedným z posledných prípadov je smrť bývalého ropného magnáta Alexandra Subbotina zo zázračnej „žabí terapie“ v pivnici šamana neďaleko Moskvy. Samotný Putin sa podľa tlače spolu s ministrom obrany Šojgu tiež nevyhýbajú šamanským rituálom: tlač informovala o Putinovej záľube kúpania sa v krvi z varených rohov mladých jeleňov.
Niektorí pozorovatelia sú presvedčení, že brutálnu vojnu, ktorú rozpútal Putin proti Ukrajine, nie je diktovaná ani tak geopolitickými záujmami, ale jeho čoraz väčším príklonom k mesianizmu na pozadí progresívnych chorôb a myšlienok o memento mori.
Podľa historika Jurija Felštynského si človek upevňuje svoje meno v histórii, čo je dôležitejšie ako jachty, paláce či ľudské obete. Dá sa preto predpokladať, že ani počet zabitých vo vojne, ani ekonomické straty nehrajú v rozhodovacom procese Kremľa žiadnu rolu. A pre automatický zápis do histórie môže stačiť stlačenie „červeného“ tlačidla na odpálenie strategickej atómovej zbrane. A na to existuje pripravenosť. „Nechválime sa, v prípade potreby využijeme. V tejto veci sme urobili všetky rozhodnutia,“ pohrozil Putin v apríli.
Dokonca aj pri výbere symbolov tejto vojny – Z a V – písmená, ktoré nie sú v ruskej abecede, mnohí čítajú talizmanizmus. Existuje o tom veľa verzií, najmä okultných. Namiesto toho ministerstvo obrany Ruskej federácie oficiálne „rozviedlo“ záhadnú symboliku Z i V, pričom uvádza, že tieto znaky nie sú ani „oficiálnymi vojenskými symbolmi“. Ako sa potom dostali do obehu?
Ak vezmeme do úvahy posadnutosť Putina a spol. mysticizmom, bolo by celkom logické predpokladať, že výber symbolov a dokonca aj výber dátumu útoku na Ukrajinu neboli náhodné. Je známe, že ruský rozsiahly útok sa začal 24. februára 2022. Tajomník národnej obrannej a bezpečnostnej služby Oleksij Danilov a niekoľko ďalších ukrajinských zdrojov však uviedli, že v skutočnosti bol útok naplánovaný na noc 22.2.22 a na poslednú chvíľu z toho či onoho dôvodu Rusi boli nútení odložiť inváziu o dva dni. Mimochodom, dátum ruskej invázie do Gruzínska je 8. august 2008.
Ak vychádzame z faktu, že rozhodovanie v Kremli sa naozaj ani zďaleka neriadi (alebo nielen) racionálnym uvažovaním a logikou a navyše je do značnej miery orientované na okultné vplyvy a mesianizmus, potom tendencia vyberať si „posvätné“ dátumy a používanie amuletových symbolov môže svedčiť o nedostatku dôvery vo vlastné víťazstvo, čo sa prejavuje neustálym hľadaním ochrany „vyšších síl“.
Rusko tu napokon nie je výnimkou. História vie o posadnutosti nacistov mystikou. Členovia tajnej spoločnosti Ahnenerbe išiel s expedíciami do Tibetu pri hľadaní Shambhaly a svastika bola vybraná ako symbol šťastia a patronátu starých „árijských predkov“. Podobnosti medzi hitlerovským Nemeckom a Putinovým Ruskom sú podľa historika Timothyho Snydera zarážajúce. Hákový kríž ale nacistom nepomohol, „predkovia“ odmietli záštitu hitlerovcov.
Zdá sa, že tejto „nepochopiteľnosti ciest“ dejín a nástupu nových problémov v Rusku sa obávame nie menej ako mocných vzoriek západných zbraní. Nacistická ríša mala trvať tisíc rokov, ale o pár rokov sa zrútila. Pred Euromajdanom sa Janukovyč a „regionálni“ vážne pripravovali na druhé funkčné obdobie a dlhé zotrvanie pri moci. Janukovyčov režim padol v priebehu niekoľkých mesiacov. Autor týchto riadkov v dramatických augustových dňoch roku 1991 na vlastné oči sledoval v Moskve bleskový pád „ríše zla“. Rozpad ZSSR trval tri dni a právna konsolidácia novej reality ešte niekoľko mesiacov.
Je pozoruhodné, že len niekoľko komentátorov a analytikov v tom čase predpovedalo kolaps sovietskej diktatúry. Väčšina predpísaných scenárov tak či onak predpokladala zachovanie ZSSR v tej či onej podobe. „Najdôležitejšie, definujúce zlyhanie CIA je [це] neschopnosť predpovedať rozpad Sovietskeho zväzu,“ napísala 24. júla 1994 The Washington Post.
Preto dnešné „scenáre“, aj keď sú písané podľa metód Sherlocka Holmesa, netreba brať na ľahkú váhu. Niekedy aj kamienok na ceste môže zmeniť chod dejín.
