V rozpore s tvrdeniami ruských politikov a propagandistov, že to bol Washington a Brusel, kto zničil Sovietsky zväz, sa v skutočnosti začiatkom 90. rokov kolektívny Západ snažil zachovať ZSSR, aj keď obnovený. Minimálne preto, aby sa predišlo chaosu, do ktorého mali podľa obáv západných analytikov upadnúť nové „patchwork“ štáty.
No keďže rozpadu nebolo možné zabrániť, Západ sa rozhodol vynaložiť maximálne úsilie, aby sa medzi kopu ozbrojených krajín nerozšírili aspoň sovietske jadrové zbrane, pretože by to podľa neho viedlo k destabilizácii regiónu. Západní politici verili, že je lepšie zaoberať sa iba jednou jadrovou mocnosťou. A podarilo sa vyrovnať. A v dôsledku toho sa o desaťročie neskôr začala z tejto krajiny rozsiahla vojna v Európe.
Dokonca aj starí Rimania vedeli: si vis pacem, para bellum (Ak chceš mier, priprav sa na vojnu). Práve tento model zabezpečuje rovnováhu síl a stáva sa zárukou mieru. Malo by to zabrániť aj teoretickej možnosti mať významnú výhodu.
V roku 1991, po rozpade ZSSR a „prehliadke suverenít“, sa však Západ rozhodol zvoliť iný bezpečnostný model. Model, kde Rusko dostalo rolu „spoľahlivého partnera“, „garanta bezpečnosti“. Takže všetky ostatné nové postsovietske štáty sa stali podmienečne „nespoľahlivými“, ktorým museli byť odobraté smrtiace zbrane, aby sa predišlo prípadným vojnám.
V tejto súvislosti stojí za zmienku „Program spoločného znižovania hrozieb“, vo svete známejší ako „Program Nann-Lugar“ a dôsledky, ku ktorým teraz jeho realizácia viedla.
Tento program bol vytvorený v decembri 1991. Jeho autormi boli dvaja americkí senátori – demokrat Sam Nunn a republikán Richard Lugar. Vyhlásila ničenie zbraní hromadného ničenia v krajinách SNŠ, aby neskončili v nepriateľských krajinách. Mimochodom, oficiálny názov programu bol „Zákon z roku 1991 o znížení sovietskej jadrovej hrozby“. A tento názov jasne odrážal ideologickú zložku tohto procesu.
No v rámci realizácie programu nešlo len o jadrové zbrane. Každý vie, že dokument, ktorý korunoval realizáciu „Programu Nanna-Lugar“, bolo neslávne známe Budapešťské memorandum, v ktorom Veľká Británia, Spojené štáty americké a Rusko údajne garantovali Ukrajine ochranu suverenity výmenou za vzdanie sa jadrových zbraní. Ukrajina zároveň v rámci programu odovzdala do Ruska 176 medzikontinentálnych balistických rakiet a až 4200 taktických jadrových rakiet. Zničených alebo prevezených do Ruskej federácie bolo aj 42 strategických bombardérov TU-95 a TU-160.
A to nie je všetko, pod tlakom západných krajín bola Ukrajina nútená pod dohľadom amerických inštruktorov odrezať 60 bombardérov TU-22M a sedem bombardérov TU-142. Ukrajina tiež v rámci tohto programu zlikvidovala 487 rakiet s plochou dráhou letu Kh-55 a ďalších 581 presunula do Ruska, akoby mala zaplatiť dlhy za plyn.
Stojí za to pripomenúť, že Rusko, ktoré bolo tiež účastníkom tohto programu, nebolo povinné likvidovať žiadne rakety a bombardéry, o jadrových zbraniach ani nehovoriac. Zlou iróniou tejto situácie je, že teraz Rusko útočí na Ukrajinu raketami X-55 vypálenými z bombardérov TU-95. Ruské ozbrojené sily teda 18. marca 2022 zaútočili na závod na opravu lietadiel v Ľvove raketami X-55 (možno z tej šarže).
A teraz sa Rusko ústami svojich poslancov a propagandistov vyhráža jadrovým útokom na Ukrajinu.
Máme teda situáciu, keď medzinárodné spoločenstvo požadovalo, aby Ukrajina odovzdala ťažké zbrane Rusku a zlikvidovala ťažké zbrane, ale namiesto toho sme údajne dostali záruky mieru. To všetko malo zaručiť bezpečnosť v regióne. Teraz, keď Rusko porušilo všetky dohody a memorandá a spustilo inváziu na Ukrajinu, Západ stále diskutuje o tom, či poskytnúť Ukrajine ťažké zbrane? Ak je poskytnutý, ktorý, v akom množstve? Zasiahne Ukrajina objekty na ruskom území? Stratí Putin tvár? Nevyprovokuje to Rusko k „asymetrickej“ reakcii?
Aj keď v kontexte implementovaného „Programu Nanna-Lugar“ by bolo správnejšie povedať nie „poskytnúť“, ale „vrátiť“ zbrane. Západ musí prehodnotiť bezpečnostnú architektúru na východe. Bývalé krajiny Varšavskej zmluvy a dokonca aj pobaltské štáty, ktoré boli súčasťou ZSSR, dostali členstvo v NATO ako poistku proti imperiálnym zásahom Moskvy.
Namiesto toho bola Ukrajina odzbrojená, čo ju motivovalo tým, že by to bolo lepšie pre bezpečnosť regiónu. Kvôli tejto krátkozrakej politike má teraz Kremeľ značnú výhodu v letectve a raketových zbraniach. Svet tak na východe Európy nezískal mier ani bezpečnosť. Je čas priznať si chybu a napraviť ju.
