V poslednom čase sa stávalo, že sme presvedčení, že Putin nestihne urobiť vôbec nič (z toho, čo plánoval, samozrejme). Ukázalo sa však, že stelesňuje to, čomu sa vyhýbal. Bojoval s rozširovaním NATO, bojoval s ukrajinským hnutím, s Ukrajinou – a všetko prešlo. NATO je po celej západnej hranici, Ukrajinci sú jednotnejší ako kedykoľvek predtým a Ukrajina, ako povedal, je „dezorganizovaný štát“, ktorý aktívne lobuje za reformačný proces Ruska. „Študovaný“ (opäť jeho termín) so západnými zbraňami.
To je, samozrejme, prehnané. Aké bolo prehnané triasť sa pred jeho zlým géniom a veriť, že všetko bolo postavené na jeho múdrych „násobkoch“. V skutočnosti sa Putinovi podarilo to, čo skutočne chcel, o čom skutočne sníval – vrátil históriu do moderného sveta. Ale nie celkom tak, ako si to predstavovali dvorní ideológovia a užitoční tupci. To opäť dokazuje, že ignoranti a profánni ľudia z politiky by nemali zneužívať historické poznatky, aj keď im ich postavenie dovoľuje v krajnom prípade presadiť svoju mániu ako pravdu.
Veď ako to malo byť? Západ, ponorený do korupcie, hriechu a sodomie, odmietol svoju niekdajšiu udatnosť, filozofiu a kresťanskú morálku a musel sa podriadiť „bielemu kráľovi“ a jeho „armáde“. Ktorá mala podľa predstavy nepriateľov ľahko rozdrviť, pretože ju nekazia výhody civilizácie. Nuž, s výhodami civilizácie je všetko tak, no ukázalo sa, že absencia toalety nie je zárukou víťazstva.
Aj keď pred dvoma mesiacmi to nebolo také samozrejmé. Preto nás rôzni intelektuáli neustále viedli k presvedčeniu, že Rusko predstavuje konzervatívnu časť Európy – odtiaľ orientácia krajne pravicovej časti Európy na Moskvu. A tento „zvláštny spôsob“ a hybrid monarchie s „pravou ľudovou vládou“ a celá „viera“ a „metafyzika“ mali ľudstvo presvedčiť, že Rusko si zachovalo niečo, bez čoho je civilizácia háčik.
Realita rýchlo rozptýlila tieto fantázie. Ruskí vojaci pľuli „metafyziku“ ľuďom priamo na koberce a posteľnú bielizeň. „Skutočná viera“ sa demonštrovala mučením a znásilňovaním slabých a bezbranných. Zostal len „špeciálny charakter“, no teraz už celý svet vie, čo to v skutočnosti znamená.
Namiesto toho sa Západ zmenil. Teraz sa „duch dejín“ objavil aj na Západe, Západ ašpiruje na veľké úspechy. Minimálne – obnoviť poriadok, potrestať vinníkov, chrániť nevinných. A tiež ukázať výhody liberálnej ekonomiky, morálnych noriem, slobody a najnovších zbraní.
A keďže história sa predsa len „vrátila“, no nie počas „studenej vojny“, ale o kúsok ďalej, je potrebné si niečo pripomenúť. A nejde len o krymskú vojnu.
Kolektívny Západ sa počas rozkvetu Ruskej ríše musel minimálne dvakrát vysporiadať s „mladými národmi“ bojujúcimi proti starej, neúčinnej tyranii. Bola to vojna za nezávislosť Grécka od Osmanskej ríše, ako aj periodické pokusy Poliakov oslobodiť sa od Ruska.
Grékov podporovala tvorivá elita a sám Byron vo svojej osobe. Poliaci mali veľkú a viditeľnú diaspóru vo svetových metropolách, boli pripravení bojovať a nikdy nepremeškali príležitosť pripomenúť si samých seba. Moderná Ukrajina je dva v jednom. Vo svetových metropolách je „veľa“ Ukrajincov, Ukrajinci sú pripravení bojovať. Je ťažké na nás zabudnúť, pretože prezident hovorí s parlamentmi a lídrami. Máme podporu svetovej kultúrnej elity, a „Červená kalina“ od Pink Floyd slúži ako potvrdenie tohto.
Moderné Rusko je tiež dva v jednom. Ruská a Osmanská ríša vo všetkých ich najhorších prejavoch. Tyrania, regresia a status „chorej Európy“, s ktorým sa treba vysporiadať.
Krymská vojna je len konštatovaním toho, že technologicky zaostalá „superveľmoc“ pri konfrontácii s modernitou rýchlo stráca predponu „super“, po ktorej prichádza moment, keď „treba niečo zmeniť“.
PS Je zaujímavé, že zakladanie pamätníkov, výklad histórie, tvorba národných eposov sú z tej istej doby. Sú to nástroje 19. storočia, preto by sa s nimi malo tak aj zaobchádzať – ako s nástrojmi nadvlády.
