Regionálne voľby v Nemecku, ako tomu bolo v prípade nedávnych volieb v spolkovej krajine Šlezvicko-Holštajnsko, by sme mohli ignorovať, ak by nešlo o význam tohto regiónu pre „koalíciu semaforov“ v Bundestagu. V skutočnosti sú výsledky prejavu vôle v tomto husto obývanom regióne akýmsi ukazovateľom pre celé Nemecko. Stojí aspoň za pripomenutie, že v roku 2005 po porážke SPD v Severnom Porýní-Vestfálsku vtedajší kancelár Gerhard Schröder dokonca vyhlásil predčasné spolkové voľby. Pre nás je dôležité aj to, že voľby 15. mája prebehli v mnohých ohľadoch v znamení vojny v Ukrajine a aktuálni víťazi – kresťanskí demokrati (CDU) a „zelení“ (Sojuz 90/Zelení) – v neposlednom rade zo všetkých vo svojej predvolebnej kampani použil tému vojny v Ukrajine. Spoločne získali 53,9 % hlasov a zelení dosiahli svoje historické maximum 18,2 %, čím zvýšili svoj počet o 11,83 %. Dokonca umožnila spolupredsedovi strany Ricardimu Liangovi večer po skončení hlasovania vyhlásiť, že Zelení sa stávajú ľudovou stranou. Najdôležitejším dôsledkom týchto volieb však bola porážka EABO a liberálov (Slobodná demokratická strana – VDP), ktorí spolu so „zelenými“ tvoria vládnu koalíciu v Bundestagu. Preto prestane existovať vládnuca koalícia kresťanských demokratov a liberálov („čierno-žltí“) v Severnom Porýní-Vestfálsku. Ak sa k tomu pridá úplný neúspech ESD vo voľbách v Šlezvicku-Holštajnsku, kde stratili 11,3 % hlasov a víťazom s ohromujúcim výsledkom sa stali kresťanskí demokrati, výsledky volieb vysielajú zlý signál kancelárovi Olafovi. Scholz a líder Slobodných demokratov ministrovi financií Christianovi Lindnerovi.
Ako upozorňujú nemeckí pozorovatelia, išlo o jednu z najšpinavších volebných kampaní, ktorú sprevádzalo spájanie kompromitujúcich materiálov, vzájomné obviňovanie a priame provokácie. Čiastočne som o tom písal už vo svojom predchádzajúcom článku, konkrétne o provokáciách proti „zeleným“. Esdekovcom boli vyčítané úzke vzťahy s Rusmi a nejednotný postoj k poskytovaniu ťažkých zbraní Ukrajine. Bývalý starosta Düsseldorfu, esdec Thomas Geisel (Tomáš Geisel), ktorý v polemike s ukrajinským veľvyslancom Andrijom Melnykom vyjadril pochybnosti, že Rusko vedie v Ukrajine „vojnu ničenia“ (Der Western, 24.04.2022). K tomu sa pridal nedávny škandál s predstaviteľkou SPD, ministerkou obrany Kristine Lambrecht (Christine Lambrecht), ktorá sa na Veľkú noc rozhodla ísť na dovolenku vrtuľníkom Bundeswehru, pričom so sebou vzala aj svojho 21-ročného syna, ktorému sa podarilo zverejniť zábery v r. Instagram. Na internete sa dokonca objavil meme: „Pre Ukrajinu neexistujú rotorové lietadlá? Sami ich potrebujeme!“ Scholz zároveň svoju spolustraníkov naďalej obhajuje, že s ňou plánuje v budúcnosti spolupracovať. Vynikli aj vyslovene porazení poslednej rasy – slobodní demokrati. Lindner, ktorý bol v posledných mesiacoch kritizovaný už ako minister financií, sa dokázal stať skutočným „hrdinom“ mládeže za frázu „lepšie nemanažovať, ako zle hospodáriť“. Iba liberálka Marie-Agnes Strack-Zimmermann (Marie-Agnes Strack-Zimmermann) – predseda obranného výboru Bundestagu – dôsledne obhajuje pozíciu poskytovania ťažkých zbraní Ukrajine. Možno preto, že vidia neustály pokles ich podpory medzi voličmi, slobodní demokrati počas Scholzovho prejavu na výbore pre obranu 13. mája odišli z miestnosti. Ich neskoršie ospravedlnenie, ako vidíme, nepridalo podporovateľov (FAZ, 13.05.2022).
Predvolebný program „zelených“ nebol vo všeobecnosti revolučný a za hlavnú vec považovali premenu Severného Porýnia-Vestfálska na „prvý klimaticky neutrálny priemyselný región v Európe“. Ich krajinská vodkyňa Mona Neubauer (Mona Neubauerová) je voličom málo známa, a preto sa ju federálni ministri zo strany Annalena Burbok a Robert Habek snažili čo najviac podporovať. Na predvolebných mítingoch sa nezamerali ani tak na lokálne problémy, ale na otázky zahraničnej politiky a podpory Ukrajiny. Pôsobivé výsledky „zelených“ vo voľbách sú preto výsledkom ich zahraničnej politiky. A tiež miestni „kresťanskí demokrati“.
Téma vojny v Ukrajine zaujímala popredné miesto vo volebných prejavoch posledne menovanej. Ako viete, predseda CDU Friedrich Mertz nedávno navštívil Kyjev, kde sa stretol s prezidentom Volodymyrom Zelenským a navštívil miesta masového vraždenia Ukrajincov Rusmi v okolí hlavného mesta (Die Zeit, 04.04.2022). Je jasné, že po odmietnutí Scholza a prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera urobiť to isté, to bol veľmi silný PR ťah. Akékoľvek argumenty zo strany EABO proti kritike opozície týkajúcej sa pomalých dodávok ťažkých zbraní na Ukrajinu potom vyzerali dosť slabo. Aktuálny víťaz predvolebného súboja, krajinský premiér Hendrik Wüst (Hendrik Wüst). Zúčastnil sa pokojnej demonštrácie a z úcty k padlým ukrajinským vojakom pokľakol, zavolal na pomoc ukrajinským utečencom a navštívil ich tábor, kde ruskému prezidentovi pred televíznymi kamerami povedal, že „strach v očiach ukrajinských detí bude prenasledovať ho do konca života.“ . 46-ročného Vyusta nazývajú „politik Slimfit“, ktorý len nedávno stál na čele vlády v Severnom Porýní-Vestfálsku, no snaží sa zmeniť nielen štýl riadenia, ale aj vytvárať imidž mladého politika otvoreného spoločnosti. Jeho obľúbený horský bicykel sedí na úrade vlády (niečo nám pripomína, však?). Jeho vzťahy so zamestnancami sú vždy priateľské, určuje priority a podporuje iniciatívu svojich podriadených. Hoci podľa nemeckých masmédií mal ako profesionálny politik v minulosti nejednoznačné vyhlásenia a činy, ktoré vyvolali kritiku. Wüst ale patrí k mladšej generácii kresťanskodemokratických politikov, rovnako ako jeho kolega, víťaz volieb v Šlezvicku-Holštajnsku, 49-ročný Daniel Günther (Daniel Gunther), ktorých energia v „krízových obdobiach“ sa zdá byť pre voličov atraktívnejšia.
Podľa výsledkov volieb prichádzajú do úvahy rôzne koaličné varianty. V súčasnosti sa zdá, že spojenie so „zelenými“ je pre CDU vyššou prioritou. Nie náhodou s nimi „kresťanskí demokrati“ v posledných dňoch otvorene flirtovali, chválili Burboka a Gabka, kritizovali ESDECs a „slobodných demokratov“ (FAZ, 13.05.2022). A 66-ročný Mertz sa musí poponáhľať, pretože v najbližších voľbách v roku 2025 mu budú dýchať na chrbát 40-roční straníci Wüst a Günter. A nezabudnime ani na Gabkove kancelárske ambície zo strany „zelených“. Nechceme si z vás robiť srandu, ale v novodobých politických dejinách Nemeckej spolkovej republiky bol rok 1972, keď otcovia neslávne známej „východnej politiky“ (Ostpolitik) kancelárovi-esdekovi Willymu Brandtovi a jeho vicekancelárovi a ministrovi zahraničných vecí Karl-Dietrichovi Genscherovi (VDP) hrozilo „vyslovenie nedôvery“ Bundestagu. V každom prípade teraz patrí „zlatá karta“ „zelenej“. Taktický úspech môžu dosiahnuť spojením s CDU, čo môže negatívne ovplyvniť federálnu „majákovú“ koalíciu, alebo v záujme strategického cieľa prilákať do koalície liberálov a stabilizovať vládnu koalíciu. V nemeckej politike dochádza k tektonickým posunom, v neposlednom rade aj kvôli vojne v Ukrajine.
