Po začiatku vojny sú niektorí lekári nútení poskytovať starostlivosť pod neustálou paľbou, zatiaľ čo zdravotnícke zariadenia v pokojnejších regiónoch prijímajú zranených vojakov a utečencov. Od 8. mája počas služby zomrel 9 zdravotníkov, viac ako 40 ďalších bolo ťažko zranených. WHO v polovici marca volal Rusko prestalo ostreľovať zdravotnícky systém Ukrajiny, no neúspešne. Navyše, 7. mája sa Ruská federácia obrátila na WHO s listom, v ktorom od roku 2014 cynicky obvinila Ukrajinu zo zabíjania jej občanov a poprela účasť na ostreľovaní ukrajinských nemocníc. Tento list našiel miesto aj pre biologické laboratóriá, ktoré vymyslela ruská propaganda.
Podľa ministra zdravotníctva Viktora Ljaška Rusi úplne zničili 101 zdravotníckych zariadení a 375 lekární, ďalších 616 zdravotníckych zariadení bolo poškodených. Podľa predbežných výpočtov ministerstva zdravotníctva je na obnovu týchto nemocníc potrebných 32 miliárd UAH a ministerstvo už začalo diskutovať o stratégii rekonštrukcie v regiónoch Kyjev, Sumy a Černihiv.
„Určíme, ktoré nemocnice by mali byť v určitom okrese, ktoré oddelenia by mali mať, akú majú mať materiálno-technickú základňu a hneď v tomto smere budeme modernizovať a obnovovať (…) Vybudujeme európsky zdravotnícky systém v Ukrajine, aby zabezpečiť prístup k zdravotníckym službám pre každého v mieste jeho bydliska“, – povedal minister počas národného teletónu 14. mája.
Napriek obrovským stratám zdravotnícky systém prežil a naďalej poskytuje kvalitné lekárske služby, ubezpečuje Národná zdravotná služba Ukrajiny. Šéfka NSHU Nataliya Husak nám prezradila, akú bezplatnú lekársku starostlivosť môžu Ukrajinci počas vojny dostať, ako a kde sa obrátiť na nútených migrantov, ako aj kde sa sťažovať v prípade odmietnutia bezplatnej pomoci.
***
Čo vojna zmenila pre zdravotnícky systém? Ako sa zmenilo poskytovanie služieb?
Boj proti covidu pomohol zdravotníckemu systému: po ňom je pripravený reagovať na akúkoľvek núdzovú situáciu. Efektívne cesty pre pacientov sa napríklad vytvorili počas covidu – a teraz sú aj aktuálne, v prvých dňoch sa vytvorili cesty pre zranených a zranených. Okrem toho je teraz systém materiálne a technicky oveľa silnejší, najmä je vybavený kyslíkovými stanicami, systém vie vytvárať zvyšky aj niekoľko mesiacov, takže nedostatok liekov nepozorujeme.
Zdravotnícke zariadenia pracujú a plne implementujú zmluvy s Národnou zdravotnou službou, niektoré z nich, samozrejme, v nebezpečných podmienkach, zamestnanci hrdinsky pracujú pod paľbou a pod okupáciou. Po začiatku vojny sa veľa ľudí sťahovalo do bezpečnejších miest, takže v prvom mesiaci bola záťaž niektorých zdravotníckych zariadení na územiach, kam sa ľudia sťahovali, väčšia, no teraz sa situácia vyrovnala. Navštívil som tri nemocnice v Ľvovskej oblasti a všade mi povedali, že pracujú s rovnakým zaťažením ako v čase mieru. Počas vojny NHSHU platí promptne a v plnej výške všetkým inštitúciám vrátane Chersonskej, Charkovskej a Doneckej oblasti, aby zdravotníci boli motivovaní zostať v práci a pacienti mohli dostať kvalitnú zdravotnú starostlivosť.
Prešiel program lekárskej záruky zmenami?
PMG sa nezmenilo, naďalej financujeme všetky tie oblasti, ktoré boli platené pred vojnou, vrátane infarktov, mozgových príhod, pôrodov, chirurgických operácií, primárnej lekárskej starostlivosti, neznížili sa žiadne diagnostické balíčky. Teraz pridávame nové balíčky – budeme platiť za zamestnanie stážistov. Vidíme, že mnohí z nich prichádzajú z Charkova, Mykolajiva, Chersonu, Luhanska a Doneckej oblasti napríklad do Ľvovskej oblasti a chcú sa ďalej vzdelávať na stáži, ale zdravotnícke zariadenia nie sú motivované ich brať. Taktiež nebudeme platiť za očkovanie proti covidu ako samostatný balík, nakoľko sa teraz výrazne znížilo a môže byť plne hradené primárnou starostlivosťou.
V súčasnosti nie sú v nemocniciach takmer žiadni pacienti s koronavírusom a skôr to bol jeden z najväčších balíčkov pre niektoré zdravotnícke zariadenia. Neboli tieto prostriedky prerozdelené?
Prerozdelenie prostriedkov nie je len otázkou stlačenia tlačidla. Nemocnica však môže so všetkými získanými prostriedkami naložiť, ako uzná za vhodné, a väčšina inštitúcií tak aj robí. To znamená, že nie je potrebné míňať peniaze získané v rámci balíka COVID výlučne na pacientov s COVID. Teraz dostávame signály, že niektoré zdravotnícke zariadenia odmietajú poskytovať bezplatné služby, pretože vraj NŠP niečo nedoplatila alebo sú financie nedostatočné. Môžem vás ubezpečiť, že to absolútne nie je pravda: peňazí je dosť, najmä ak vezmete do úvahy aj humanitárnu pomoc, ktorú inštitúcie dostávajú. Ak vám nemocnica poskytne zoznam liekov, ktoré potrebujete kúpiť, alebo požiadate o charitatívny príspevok, obráťte sa so sťažnosťami na linku NSZU 16-77.
Ktoré nemocnice boli v prvom mesiaci vojny najviac zaťažené?
Boli tam isté takzvané logistické ústavy, do ktorých sa privážali onkologickí pacienti alebo iní pacienti, ktorí sa tu istý čas liečili a potom boli prevážaní do zahraničia. Najmä teda došlo k zaťaženiu zdravotníckych zariadení v regióne Ľvov, ktoré poskytujú onkologickú starostlivosť, lôžka v detských nemocniciach boli nejaký čas plné. Takáto záťaž, pod ktorou je systém na spadnutie, však nenastala v žiadny deň vojny.
Akú zahraničnú pomoc dostáva náš zdravotnícky systém? Ako sa tam liečia pacienti?
Ministerstvo zdravotníctva na svojej webovej stránke zverejnil informáciu, ako je poskytovaná zdravotná pomoc ukrajinským migrantom v zahraničí v rôznych európskych krajinách, na ktorých je možné sa obrátiť. Časť pacientov odišla na liečenie do zahraničia vďaka spoločnému úsiliu prvej dámy Oleny Zelenskej, Kancelárie prezidenta, ministerstva zdravotníctva, ktorí sa o týchto ľudí naďalej obávajú. NSHU nakupuje zdravotnícke služby len na území Ukrajiny, takže cestu týchto pacientov v zahraničí nesledujeme. (Od
„Myslím, že vie aj tancovať.“
12-05-2022 12:52
Existujú nejaké obmedzenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti počas vojny?
V prvých týždňoch existovali určité obmedzenia na vytvorenie efektívnych ciest pre pacientov. Neskôr boli všetky obmedzenia zrušené. Naopak, povzbudzujem každého, aby vyhľadal pomoc. My, Ukrajinci, sa aj v čase mieru zabúdame báť o svoje zdravie a počas vojnového stavu nachádzame ešte viac problémov, ktoré nám v tom bránia. Vojna však nie je dôvodom, aby ste zabudli na svoje zdravie. Kontaktujte svojho rodinného lekára, ak máte nejaké príznaky alebo len chcete poradiť. Teraz je každý v ťažkom psycho-emocionálnom stave: tiež sa poraďte s rodinným lekárom o tom, ako sa obávať o duševné zdravie.
Ako získať zdravotnú pomoc pre nútených migrantov?
Je dobré, že k transformácii zdravotníctva došlo ešte pred vojnou, pretože teraz môže človek získať pomoc nie v mieste bydliska, ale tam, kde to považuje za potrebné. Neexistujú preto žiadne obmedzenia na to, aby pacient z Buchi dostával lekársku starostlivosť vo Ľvove alebo aby tu zaplatil elektronický recept vystavený v inom meste.
Ak chcete získať bezplatnú lekársku starostlivosť, ktorákoľvek z vysídlených osôb by mala kontaktovať najbližšie miesto primárnej zdravotnej starostlivosti. Ak neviete, kde sa nachádza najbližšie, zavolajte na číslo 16-77 a my vám to povieme. Obrátite sa na rodinného lekára aj bez podpísaného prehlásenia a ten vám vypíše elektronický recept v rámci programu „Dostupné lieky“ alebo papierový recept, vypíše odporúčanie k úzkemu špecialistovi a dá vám zaočkovať. Ak je vám zle a ide o urgentný prípad, zavolajte záchranku, nikto nemá právo vás odmietnuť.
Počuli sme už o takých „prekrúcaniach“, že migrantom je poskytnutá úplne bezplatná pomoc a miestni môžu napísať niečo navyše, aby si kúpili. Aj takéto prípady treba reklamovať a my na ne odpovieme, pretože bezplatnú lekársku starostlivosť garantuje celý štát.
Niektorí lekári sa začínajú mobilizovať. Je kvôli tomu nedostatok personálu?
Nedostatok lekárov nepozorujeme, ale to môže byť problém jednotlivých inštitúcií, najmä na územiach aktívneho nepriateľstva. Musíme poďakovať tým lekárom, ktorí tam zostali a naďalej poskytujú zdravotnú starostlivosť bez prerušenia. To je veľmi cenné a sme s nimi neustále v kontakte. Áno, niektorí lekári sú branci a sú mobilizovaní, ale robia to preto, aby neprišli o zdravotnú starostlivosť o civilistov.
Ako prebieha poskytovanie lekárskej pomoci na územiach, kde pokračujú nepriateľské akcie? Ako financujete tieto nemocnice?
Všetko financujeme v plnej výške, pretože sú to naše inštitúcie, naši ľudia, naše územia a je tam poskytovaná lekárska starostlivosť. Áno, 60 pacientov z 2 000 môže zostať na primárnej úrovni, ale verte mi, že podmienky, v ktorých sa týchto 60 ľudí lieči, nespôsobujú záťaž menej ako v ústavoch v západných regiónoch. Často si telefonujeme, robíme rôzne stretnutia a zaujíma nás ich názor. Takto fungujeme.
Je zrejmé, že časť výroby liekov a prípravkov vojnou utrpela. Ako to ovplyvnilo zásobovanie potrebnými zdravotníckymi zariadeniami?
To je skôr otázka na ministerstvo zdravotníctva, ale čo viem, inštitúcie naďalej nakupujú zdravotnícku techniku z prostriedkov, ktoré im presúvame. Významné množstvo liekov prichádza s humanitárnou pomocou dobrovoľníkov a medzinárodných organizácií (od začiatku mája MZ prijaté humanitárna pomoc zo zahraničia za takmer 6 miliárd hrivien – cca. red.). V nemocniciach, ktoré som navštívil v rôznych regiónoch, som nevidel problémy s dostupnosťou žiadneho lieku. Pýtam sa, či sú zásoby urobené, idem do skladu a kontrolujem, pýtam sa pacientov, či dostávajú tieto lieky. Ministerstvo zdravotníctva robí aj centralizované obstarávanie, takže tieto problémy by nemali existovať. Ak niektoré lieky nie sú dostupné v určitej nemocnici, znamená to neefektívne rozhodnutia manažmentu.
Je dostatok financií pre nemocnice?
Takže. Hovorili sme so šéfom OVA Maksym Kozytskyim a povedal, že počas vojny nepočul nikoho sťažovať sa na financovanie zdravotníckych zariadení. Peňazí viac než dosť. Jediné, čo chcem odkázať manažérom zdravotníckych zariadení: finančné prostriedky vám presúvame v prospech pacientov a najmä počas vojny by sa nemali vyrovnávať s vkladmi, ale mali by byť prínosom pre pacienta a motivovať lekárov v podobe tzv. platy.
Zdravotnícke zariadenia v posledných dvoch rokoch aktívne nakupujú nové prístrojové vybavenie a zlepšujú podmienky pobytu pre pacientov. Pokračuje tento proces aj po začiatku totálnej vojny?
Ambiciózne plány liečebných ústavov sa zmenili len málo a niektoré už stavajú nové. Štátne programy na nákup ťažkej techniky sa neznižujú, kabinet ministrov prijal uznesenie, ktoré garantuje financovanie kapitálových výdavkov na zdravotnícku techniku a kyslík. Áno, zariadenia, kde prebiehajú nepriateľské akcie, nemôžu realizovať svoje plány, ale tam, kde je to možné, sa ďalej inštalujú angiografy, CT, MRI, mamografy atď.
Aby som to zhrnul, vaša správa je: všetko je v poriadku, zdravotnícke zariadenia fungujú, choďte sa liečiť, zapojte sa do prevencie?
Nechcem to prikrášľovať a tvrdiť, že je všetko v poriadku. Chcem zdôrazniť, že štát počas vojny v ťažkej ekonomickej situácii si v plnej miere plní svoje záväzky voči medicínskemu priemyslu. Každý mesiac prenášame do zdravotníckych zariadení asi 10 miliárd hrivien a tieto prostriedky by mali ísť v prospech každého pacienta. Počas vojny si pacient môže myslieť: „Prečo by som mal ísť teraz? Všetko sa tam bude musieť kúpiť.“ Nie, práve naopak, vojna je čas, kedy sa treba starať o svoj život a zdravie. Mnoho ľudí sa vráti z vojny so zdravotným postihnutím a zlým zdravím a musíme urobiť všetko pre to, aby sme nestratili viac ľudí v mierových oblastiach, ako aj vo vojnových zónach, kde môžeme poskytnúť včasnú a kvalitnú starostlivosť. Štát pre to robí všetko a od človeka sa vyžaduje len chuť postarať sa o seba a viera, že to dostane zadarmo.
