23. mája sa v Ženeve odohrala pomerne významná udalosť: ruský diplomat, poradca Stálej misie Ruska pri OSN v Ženeve Boris Bondarev odstúpil z dôvodu ruskej invázie na Ukrajinu. Zároveň nielenže hlasno zabuchol dverami, ale viac než ostro kritizoval ruské vedenie a svoje rodné ministerstvo zahraničných vecí, najmä jeho šéfa Sergeja Lavrova.
Osobitnú pozornosť si zaslúži vyhlásenie na rozlúčku, ktoré zverejnil Bondarev. V ňom najmä ruský diplomat tvrdí, že sa „nikdy tak nehanbil za svoju krajinu ako 24. februára“. „Agresívna vojna, ktorú rozpútal Putin proti Ukrajine a vlastne proti celému západnému svetu, nie je len zločinom proti ukrajinskému ľudu, ale pravdepodobne aj najzávažnejším zločinom proti ľudu Ruska, ktorý tučným písmenom Z preškrtol všetky nádeje na postupný rozvoj úspešnej demokratickej spoločnosti,“ domnieva sa Bondarev.
Organizátori vojny proti Ukrajine na čele s Vladimirom Putinom podľa neho „chcú len jedno – zostať navždy pri moci, žiť v pompéznych palácoch vybudovaných s nevkusom, plaviť sa na jachtách, tonážou a nákladmi porovnateľnými s celým Ruské námorníctvo, požívajúce neobmedzenú moc a úplnú beztrestnosť“.
Ako diplomat uviedol, za posledných 20 rokov sa „v práci ministerstva zahraničných vecí (Ruska, – red.) neustále zvyšovala miera klamstiev a neprofesionality.“ „V posledných rokoch to nadobudlo jednoducho katastrofálny rozsah. Namiesto nezaujatých informácií o tom, čo sa deje, nezaujaté analýzy a triezva prognózy – propagandistické klišé ako sovietske noviny z 30. rokov. Bol vybudovaný systém, ktorý klame sám seba. Minister Lavrov je dobrým príkladom degradácie tohto systému. Za 18 rokov sa z profesionála a vzdelaného intelektuála, ktorého chceli mnohí zamestnanci ministerstva napodobniť, stal človekom, ktorý neustále vysiela protichodné vyhlásenia a ohrozuje svet (teda aj Rusko) jadrovými zbraňami!“ uviedol Bondarev.
Vskutku, akú hodnotu má čo i len cynické vyhlásenie Lavrova v Istanbule pred novinármi z celého sveta v 16. deň totálnej invázie, že Rusko nezaútočilo na Ukrajinu. Môžete si spomenúť aj na to, ako v roku 2014 bývalý predstaviteľ Ruskej federácie v OSN Vitalij Čurkin rázne poprel, že by „zelení mužíci“ boli ruskí vojaci. Klamal o zostrelení malajzijského dopravného lietadla MH17, bombardovaní civilných objektov v Sýrii ruskými lietadlami. Ako nemenej sa ukázal súčasný predstaviteľ Ruskej federácie v OSN Vasyl Nebenzya. Za zmienku stoja jeho výroky o vojnových zločinoch spáchaných Rusmi v Buchu. Nebenzya ubezpečil, že počas pobytu ruskej armády v uliciach mesta neboli žiadne telá civilistov. A v predvečer invázie vášnivo ubezpečoval, že Rusko nemá ani najmenšie agresívne úmysly.
Vráťme sa však k nášmu hrdinovi Bondarevovi. Je jasné, že po hlasnom vyhlásení ruského diplomata sa k nemu prihrnuli novinári z celého sveta so žiadosťou o rozhovor. Tu najmä v komentári pre britské noviny The Telegraph Bondarev povedal, že zďaleka nie je jediným ruským diplomatom, ktorý sa po začiatku vojny rozhodol rezignovať. Viacerí jeho známi, ako uistil, odišli z ministerstva zahraničných vecí bez rozruchu a publicity. Aj tí, ktorí sa vo verejnom priestore držia militantnej rétoriky, podľa neho v súkromných rozhovoroch priznávajú, že sú šokovaní brutálnou vojnou v Ukrajine a prácou ministerstva zahraničných vecí je vymýšľať výhovorky na zjavné vojnové zločiny.
A skutočne, v súčasnosti z Ruska utekajú mnohí mysliaci ľudia. Počet ruských emigrantov len za posledné tri mesiace dosiahol státisíce. Herci, spisovatelia, umelci, programátori atď. Dokonca aj Anatolij Čubajs, Putinov zástupca pre trvalo udržateľný rozvoj v medzinárodných organizáciách – človek, ktorý vždy vychádzal s akoukoľvek mocou a vedel si nájsť pre seba teplé miestečko – sa rozhodol, že bude lepšie z Ruska odísť.
Máme však veriť v úprimnosť vyššie uvedených výrokov Borisa Bondareva? Nepravdepodobné. 41-ročný absolvent Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov pôsobí v diplomatickej oblasti od roku 2002. Počas svojej 20-ročnej kariéry sa mu podarilo prežiť vojnu v Gruzínsku, sýrsku operáciu, okupáciu Krymu či inváziu na Donbas. Až doteraz ho z nejakého dôvodu netrápilo svedomie, nemal túžbu opustiť túto hanebnú okupáciu, ktorej cieľom bolo ospravedlniť zločiny Moskvy na medzinárodnej scéne, kritizovať Kremeľ aj jeho rezort.
Preto je v „kauze Bondarev“ vhodnejšie hovoriť ani nie tak o slušnosti a svedomí, ale o triezvej vypočítavosti. Ako napokon v prípade Anatolija Čubajsa a mnohých ďalších utečencov ruských celebrít. Bondarev by tým, že by nepodal demisiu a pokračoval v práci na Ministerstve zahraničných vecí Ruskej federácie, zostal vlastne aj naďalej zapojený do zločinov proti ľudskosti spáchaných ruským štátom v Ukrajine. Ako názorný príklad a presvedčivé varovanie slúži prípad šéfa diplomacie Tretej ríše Joachima von Ribbentropa, hanebný koniec jeho kariéry a životnej cesty.
Nemusíte byť nejakým superanalytikom, aby ste pochopili, že Rusko nemá šancu, pretože nastala situácia, keď sa proti nemu postavil prakticky celý civilizovaný svet. Táto skutočnosť bola uvedená aj vo vysielaní kremeľského propagandistického televízneho programu „60 minút“, ktorý moderovala Olga Skabeeva. Mykhailo Chodaryonok, bývalý plukovník sovietskej armády a teraz vojenský expert, prítomný na programe, smutne informoval o pesimistických vyhliadkach Ruska: „Najdôležitejším nedostatkom našej vojenskej a politickej situácie je, že sme v úplnej geopolitickej izolácii. A prakticky celý svet je proti nám, bez ohľadu na to, ako veľmi by sme si to chceli priznať.“
Nedávno britské noviny The Economist zverejnil článok politológa Andreja Kortunova, v ktorom autor načrtol tri možné scenáre konca vojny v Ukrajine. Prvým je rozhodujúce víťazstvo Ukrajiny. Druhým je podpísanie nedokonalého, no obojstranne prijateľného politického kompromisu. Tretí scenár predpokladá, že nedôjde k žiadnym dohodám týkajúcim sa Ukrajiny a „konflikt bude pokračovať, plynulo prejde od jedného kola eskalácie k krehkému prímeriu a späť“.
Je jasné, že z tejto triády je pre Ukrajinu výhodná len prvá možnosť. Pre kolektívny Západ je to oveľa atraktívnejšie, najmä pre USA. „Triumf Ukrajiny by umožnil skrotiť a „udomácniť“ Rusko. A pokojnejšie Rusko by zase umožnilo Západu ľahšie sa vysporiadať s Čínou, ktorá by zostala jedinou vážnou prekážkou nastolenia liberálnej hegemónie a príchodu dlho očakávaného „konca dejín“, vysvetľuje politológ. .
Dúfame, že skôr či neskôr (najlepšie čo najskôr) si to Západ uvedomí a urobí všetko pre realizáciu prvého scenára. Prijatie zákona o LendLease a 40-miliardovej pomoci Ukrajine v USA, vytvorenie faktickej protiputinovskej koalície štátov v Ramsteine, zavedenie piatich balíkov sankcií proti Rusku a príprava tzv. šiesta, rozhodná podpora západných spoločností v boji Ukrajincov proti agresorovi – to všetko nemôže spôsobiť optimizmus a vieru v konečné víťazstvo.
