Pamätajte, že víťazstvo má veľa rodičov a porážka je sirota. Ráno 24. februára sa Ukrajina pre svojich mnohých príbuzných donedávna stala akousi sirotou. Vyjadrenia „opozície“ ustali, patentovaní záchrancovia národa zmizli z obzoru a kamsi zmizli aj tí, ktorí obviňovali prezidenta Zelenského a jeho tím z proruskej orientácie. V očakávaní rýchlej porážky Ukrajiny sa rekordní patrioti schovali a premýšľali o možnostiach, ako zachrániť seba a svoje hlavné mestá. Pretože je to pre nich priorita. Hrozba ozbrojeného dobytia Ukrajiny ich nepotešila. Riziká boli obrovské. Nie každý by súhlasil s Putinom.
Hoci to nie je tak dávno, s ním úzko spolupracovali a vystavili prezidenta Zelenského zničujúcej a neopodstatnenej kritike. Pripravovali prevrat a plánovali odstaviť Zelenského od moci. Akonáhle sa však ukázalo, že Ukrajina vytrvá a odrazí nepriateľa, tradičný „uviaznutý“, kritici a kontrolóri sa opäť zoradili a začali útok na ukrajinskú vládu. Tento článok bude presne diskutovať o tom, kto sú títo ľudia, aký je ich konečný cieľ a s akými prostriedkami a metódami pracujú.
Od prezidentskej volebnej kampane sa Volodymyr Zelenskyj stal najväčším nepriateľom tých, ktorí sa neskôr začali nazývať „národnou opozíciou“. Boli nútení sa tak nazývať, pretože prokremeľská OPZHA sa tiež deklarovala v opozícii voči Zelenskému. Bolo potrebné sa oddeliť aspoň formálne, pretože ideologická a strategická jednota s nepriateľmi Ukrajiny bola pôsobivá. Je zrejmé, že jednoznačná väčšina prezidentskej moci v parlamente neumožnila „opozícii“ vážne poškodiť kurz Volodymyra Zelenského. Ale skutočnosť, že takmer celá kultúrna a intelektuálna elita Ukrajiny, rečníci občianskej spoločnosti, rôzni aktivisti a medializovaní odborníci boli v tábore „opozície“, vytvorila zdanie cudziny a dočasnej moci Zelenského. Nútil ho neustále sa obzerať a dištancovať sa od všetkých druhov narážok, byť opatrný pri zmenách a reformách, aby si napokon nezničil svoje krehké postavenie.
Krehkosť Zelenského pozície spočívala v tom, že takmer celý administratívny aparát mu nebol lojálny. Prokuratúra, súdy, ministerstvo vnútra, národná garda a armáda mali malú nádej. Hlavný mediálny zdroj bol v rukách oligarchov a priamo k dispozícii ruským agentom. Zelenskyj musel staviť na jedného alebo druhého oligarchu, pričom sa striedavo využíval ich zdroje. Mal manévrovať s oligarchickými poslaneckými klubmi a bojovať proti podplácaniu poslancov svojej frakcie oligarchami. K tomu všetkému sa pridala neustála hrozba pouličných protestov štedro inšpirovaných „opozíciou“.
Zelenskyj bol nútený brániť sa vo všetkých smeroch. Aby dokázal, že nie je nepriateľom a zradcom Ukrajiny. Dokázať svoje vlastenectvo, aby nestratil podporu voličov na východe a juhu krajiny. A po celý čas proti nemu ruka v ruke pracovala strana „Európska solidarita“, Opozičná platforma za život a Rusko. Ich rétorika bola akýmsi ping pongom o provízie, ktoré mali zničiť Zelenského hodnotenie a pripraviť ho o jeho voličskú základňu. Hoci sa vyjadrenia PES, Porošenka a ich „nakŕmených“ odborníkov a aktivistov o Zelenského zrade nikdy nepotvrdili, stále naňho bezdôvodne útočia tí istí ľudia. Ak dáte dokopy všetky „zradné“ haraburdy, ktoré vyprodukovali, bude jasné, že im ide len o pomstu vtedy a teraz.
Ak sa predtým podobné pokusy o pomstu, hoci vykonávané podlými a obscénnymi metódami, predsa len odohrávali v rámci určitého politického poľa, tak v podmienkach vojny odhaľujú pravú podstatu a túžby starých skorumpovaných elít. Pretože Zelenského kritizujú tí istí „odborníci“ a na základe tých istých prehnaných dôvodov. Tie isté politické sily chcú znížiť rating a zvrhnúť súčasného prezidenta. Ide o tých istých ľudí, hoci niektorí sú už zatknutí, napríklad Medvedčuk, ktorý pripravoval prevrat minulú jeseň. Kto mal tajné stretnutia ohľadom organizácie predčasných parlamentných volieb a ako čo najviac obmedziť moc prezidenta. Ukázalo sa, že vytrvalo otriasali situáciou v krajine v predvečer ruského útoku na Ukrajinu. Čo nepochybne vedie k štátnemu zločinu. Preto treba kauzu jesenného prevratu vyšetriť a potrestať účastníkov a tých, ktorí sú zapojení do rebélie.
Medzi tými, ktorí pracovali na nevyhnutnosti vojny, sú mnohí, ktorí, ak nekoordinovali svoje kroky s Ruskom, aspoň presvedčili Putina o katastrofálnom poklese Zelenského ratingu. Ukázal slabosť ukrajinskej vlády a jej neschopnosť organizovať odpor. Šíril fámy, že Zelenského aspoň nerešpektujú ozbrojené sily Ukrajiny. Že Zelenskyj sa nevyrovná západným politikom a nikto s ním nebude chcieť obchodovať. Hovorili o tom, že ozbrojené sily nie sú modernizované. Hovorili aj o nedostatočnej motivácii ukrajinských vojakov brániť „takú Ukrajinu“.
Všetky tieto osoby majú svoje špecifické priezviská. Známa je aj ich úloha, funkcie a úlohy. Známy je aj rozsah nimi spôsobených škôd. Putin sa okrem iného odvážil viesť totálnu vojnu proti Ukrajine. Väčšina z nich sú bežní pracovníci servisu a personálu. Mnohí sú prichytení v márnomyseľnosti. Ale sú tu aj uvedomelí agenti s titulmi a epoletami. S moderným digitálnym záznamom informácií je celkom jednoduché reprodukovať ich podvratné aktivity. Títo ľudia by mali byť potrestaní, prinajmenšom zbavení práva pracovať v médiách podľa rovnakej zásady, podľa ktorej bola zakázaná akákoľvek činnosť propagandistov z Goebbelsovho oddelenia. A nebude to hon na čarodejnice.
Nové zákony budú musieť byť prijaté aj preto, aby sa zabránilo opakovaniu deštruktívnych vplyvov na ďalšiu historickú politiku a spomienkové praktiky takých politikov, ako je poslanec Volodymyr Vʼiatrovyč z PES a lojálny nositeľ zbraní tejto politickej sily Vitalij Haidukevych. Ako novinár Vakhtang Kipiani. Je potrebné podrobne analyzovať „kreativitu“ Vitalija Portnikova, Tarasa Berezovetsa, Tarasa Chornovola, Sofie Fediny, Oleksandra Bryginetsa. Ukážte spätne ich „predpovede“, „analýzy“ a „hororové príbehy“ a porovnajte ich s tým, čo sa skutočne stalo.
Je načase skoncovať so straníckou televíziou, ktorá pod rúškom informačného pluralizmu zákerne pretláča svoju krátkodobú propagandu, ktorá sa častokrát vôbec neprelína s realitou. Práce na čistení informačného priestoru od straníckej televízie musia pokračovať. A urobte to tak, ako to urobili s Medvedčukovými nepriateľskými kanálmi: ZiK, NewsOne a 112 Ukrajina. Pretože hoci vplyv straníckej propagandy na „Neporošenko“ kanály nie je významný, spoločnosť musí byť informovaná, že táto kritika nie je v záujme nadvlády demokracie a plurality názorov v Ukrajine. A že sú to chabé stranícke pokusy namazať sa s úspechom a odhryznúť si aspoň niečo na seba. Že ide o kritiku s konkrétnou stranou.
Porošenkovej informačnej posádke by bolo možné dať pokoj. Nechajte to na tých, ktorí tomu slepo veria a neprestanú to robiť. Nechajte ich v rámci jedného uzavretého potravinového reťazca. Pravdepodobne to tak bude. Ale treba ľuďom vysvetliť, že táto kritika nemá nič spoločné s demokraciou a slobodou slova. Že rúhavé „fandenie“ Porošenkovej informačnej družine za osud zablokovaných obyvateľov Mariupolu, za evakuáciu civilistov, za budúcnosť armády v „Azovstale“ je len výhovorka na útok na Zelenského. Útok je neopodstatnený, pretože prezidentov tím vynakladá obrovské úsilie, vrátane diplomatického, aby nenarušil prepustenie ľudí. To isté platí o požiadavkách verejne informovať o bojovej pripravenosti a vojenských porážkach (!) našich ozbrojených síl.
To isté platí pre kompiláciu ohovárania o údajnej korupcii ukrajinských úradov, o sprenevere zbraní, ktoré Ukrajine poskytli západní spojenci. To všetko preto, aby sa skryla gigantická skazenosť v dobe predchodcov a aspoň ako-tak „zakryli“ súčasníci. V skutočnosti je veľmi ľahké odhaliť týchto kritikov. Hlavná vec je položiť si otázku, na čo je táto kritika a aký je jej účel? Spoločnosť je už unavená z lacných vysvetľovaní a zastierania boja za demokraciu a opozície voči Zelenskyiho autoritárskym tendenciám. Ruská propaganda o tom ešte nedávno spievala jednotne s ukrajinskou „opozíciou“. V skutočnosti sa kritici snažia za každú cenu znížiť Zelenského hodnotenie.
Z hľadiska správania sa politických konkurentov je to údajne rozumné. Ale za akú cenu! Ukrajina je v stave hroznej vojny. Zúfalo potrebuje medzinárodnú solidárnu podporu, vysoko presné zbrane a finančnú pomoc. Ako presne môžu Ukrajine pomôcť kritici, ktorí šíria falzifikáty o krádeži zbraní, o zrade proti Čongarovi, o nedostatku vzájomného porozumenia medzi Zelenským a Zalužným? Ak sa pozriete pozorne, presne toto sa Rusko snaží „sprostredkovať“ Západu. Chce ukázať, že Zelenského pozície nie sú také isté. Že zbrane by sa Ukrajine nemali dávať, lebo budú ukradnuté. Aj keď sa to môže zdať zvláštne, stúpenci „opozície“ to skúšajú spolu s Ruskom.
Karavan však už odišiel. Západ veril v Ukrajinu. Stalo sa tak vďaka Zelenského tímu. Ukrajina svojím nezištným bojom, nebojácnym konaním ozbrojených síl a solidaritou občianskej spoločnosti ukázala svetu novú kvalitu, ktorá sa stane novým vzorom. A nezávidíte kritikom, najmä tým, ktorí dúfajú, že opäť „niečo vyrobia“. Ich patróni sa zmenili na groteskné postavy, ktoré sa čoskoro postavia pred súd. Po súde, ale pred ľuďmi sa budú musieť zodpovedať aj plnodobí a dobrovoľní propagandisti minulého režimu. Rovnako ako samozvaní kontrolóri, ktorí svoje bohatstvo a kariéru zarábali napodobňovaním kontroly občianskej spoločnosti nad mocou. Budeme musieť otvorene hovoriť o kritikoch a kontrolóroch z minulosti.
Stojí za to povedať, že otázka kontroly moci médiami, verejnými organizáciami a rôznymi aktivistami po víťazstve bude jednou z najdôležitejších. Pretože Nataša Vlaščenko, Dmytro Gordon, Vitalij Portnikov a Matvij Ganapolskij nemôžu zostať vedúcimi mediálnymi osobnosťami v obnovenej krajine. Samozrejme, stále plánujú poskytovať služby oligarchom, bohatým politikom a lobistickým skupinám. Presvedčia, že sú schopní urobiť nemysliteľné – zabezpečiť, aby ich sponzori mali možnosť zostať pri moci. Aj keď je to márna záležitosť, pretože teraz neexistuje taká sila, ktorá by mohla konkurovať skutočným záchrancom Ukrajiny.
Osoby, ktoré spolu s bývalou vládou nedokázali reformovať orgány činné v trestnom konaní, súd a prokuratúru, už nemôžu vystupovať ako verejní kontrolóri. Nové protikorupčné inštitúcie sa vyprázdnili. Už sa ukázali. Je čas pre ostatných. A takými kontrolórmi moci by sa mali stať tí, ktorí prešli cez téglik vojny. Táto vojna ukončí falošných aktivistov, ktorí sa v skutočnosti zaoberali vydieraním. Identifikuje podvodníkov a privedie ich na svetlo. Ukáže intelektuálnu slabosť mnohých verejných intelektuálov a nedostatok pevných morálnych zásad v takzvaných morálnych autoritách. Ukrajinu skrátka čakajú obrovské zmeny. A objavia sa s nimi skutoční kritici a kontrolóri.
