18. mája sa konalo medzinárodné podujatie, ktorého význam je ťažké preceňovať: Fínsko a Švédsko podali žiadosti o vstup do NATO. A tu nejde len o geografickú a vojenskú expanziu Severoatlantickej aliancie, ide o oveľa globálnejšie veci. Západ si konečne uvedomil potrebu sformovania novej koncepcie medzinárodnej bezpečnosti a začal s jej realizáciou.
Nová západná architektúra globálnej bezpečnosti konečne a neodvolateľne odmieta samotnú možnosť účasti Ruskej federácie na nej. Minimálne na najbližšie desaťročia, kým nedôjde k radikálnym zmenám v elitách a samotnom systéme budovania moci v samotnom Rusku. V súčasnosti je najväčšia krajina na svete považovaná za hlavný zdroj nebezpečenstva pre mier na celom svete. V dnešnej dobe je už ťažké nájsť na Západe uvedomelého politika, ktorý by vážne hovoril o možnosti pacifikovať Rusko.
A dokonca relatívne nedávno, niekedy pred desiatimi rokmi, priemerný Fín či Švéd ani nechceli pozorne počúvať možné pristúpenie krajiny k západnému vojenskému bloku, aby sa ochránili pred ruskou agresiou. Je Rusko nepriateľ? Robíš si srandu? Toto je náš dobrý sused a obchodný partner.
Švédsko si 200 rokov vážilo svoju neutralitu, ktorá mu pomohla vyhnúť sa smrti a zničeniu prvej a druhej svetovej vojny. Dni expanzívnych kampaní Karola XII. už dávno pominuli a vytratili sa z národnej pamäti. Zaujímal sa iba o krajinu práca ako obyčajne, pohodu a pokoj obyvateľov. Áno, mala ešte svoju armádu, no vynakladali sa na ňu pomerne malé prostriedky – 0,9 % HDP.
Podobná situácia bola aj vo Fínsku. Táto škandinávska krajina nemala v najmenšom úmysle vstúpiť do NATO spolu so zvyškom Európanov. Nie nadarmo vznikol pojem „finlandizácia“, ktorý sa vlastne stal symbolom neutrality na celom svete.
Od skončenia 2. svetovej vojny sa Helsinky a Moskva snažili v rámci možností budovať priateľské vzťahy. Za posledných 30 rokov obe krajiny aktívne nadviazali obchodné vzťahy a podporovali cezhraničný cestovný ruch. Helsinki a Petrohrad spájali rýchlovlaky.
Situácia sa začala meniť v roku 2014, keď Rusko anektovalo ukrajinský Krym a napadlo Donbas. Obe krajiny si uvedomili, že hrať sa na priateľstvo s Ruskom je nielen zbytočné, ale je čoraz nebezpečnejšie. Moskva sa vydala na cestu agresívnej expanzie, takže musíme byť pripravení bojovať proti nej, keď príde hodina „C“. Švédsko a Fínsko iniciovali proces „definlandizácie“, nech to znie akokoľvek paradoxne.
Švédsko výrazne zvýšilo financovanie vojenského sektora. Začala aktívnejšie stavať vojnové lode, keďže Švédi očakávajú, že hlavná ruská hrozba od Rusov príde z Baltského mora. V budúcom roku plánuje krajina zvýšiť výdavky na obranu na dve percentá HDP, čím dosiahne štandardy NATO.
Švédi plánujú zvýšiť počet svojich vojakov. V armáde momentálne slúži asi 60-tisíc vojakov. Očakáva sa, že tento počet sa do roku 2030 zvýši o tretinu. Krajina má päť najmodernejších ponoriek, ktoré boli špeciálne navrhnuté pre podmienky Baltského mora. Štokholm má v úmysle v najbližších rokoch investovať do nových ponoriek a bojových lietadiel.
Fíni sú v budovaní svojej vojenskej sily ešte aktívnejší, ak vezmeme do úvahy fakt, že majú viac ako tisíc kilometrov pozemnej hranice s Ruskom. Napríklad Fínsko má v súčasnosti jednu z najvýkonnejších leteckých flotíl v Európe. Fínski vojenskí piloti lietajú na lietadlách F/A-18, vyzbrojený najnovšími americkými raketami. Okrem toho Fíni plánujú nákup najnovších stíhačiek piatej generácie F-35lepší, než ktorý na svete stále neexistuje.
A práve od roku 2014 sa vo fínskych a švédskych politických kruhoch rozprúdili diskusie o možnom vstupe do NATO. Spočiatku boli dosť bojazliví, no potom začali byť čoraz aktívnejší. Aj verejná mienka sa začala pomaly, ale isto meniť, samozrejme v prospech NATO. To všetko bola reakcia na ruskú agresiu v Ukrajine aj na propagandistickú hystériu Kremľa zameranú na zastrašovanie Západu. Z Moskvy neustále prichádzali hrozby pre Štokholm a Helsinki. Kremeľ prisľúbil „vážne dôsledky“ pokusu oboch krajín o vstup do NATO.
Ruská prokuratúra začala trestné konanie proti Fínsku pre obvinenie z genocídy. Prípad sa týkal rokov 1941–1944, keď fínska armáda dočasne získala späť vlastné územie od Sovietskeho zväzu, stratené počas „zimnej vojny“ v rokoch 1939–1940. Fíni potom podľa Kremľa cielene vyhladzovali Rusov v koncentračných táboroch.
Na dobytých územiach boli totiž koncom júna 1941 na príkaz hlavného veliteľa ozbrojených síl Fínska maršala Carla Gustava Mannerheima zriadené presídľovacie tábory. Nie však na ničenie ľudí, ale na dočasnú údržbu osôb, ktoré sa plánovali po dobytí Leningradu presídliť ďalej na východ. Tieto plány fínskeho velenia však zlyhali, presídlenie sa nikdy neuskutočnilo. Asi tri tisíc ľudí, ktorí boli v táboroch (asi 10% všetkých väzňov), skutočne zomrelo. Ale príčinou smrti nebolo účelové vyhladzovanie, ale hlad a choroby.
Na parížskej konferencii v roku 1947 Fínsko priznalo svoju vinu, zaplatilo odškodné a prípad bol vlastne uzavretý. Ale o sedem desaťročí neskôr sa Putinovo Rusko rozhodlo oživiť túto historickú mŕtvolu, aby tak vyvinulo tlak na Fínov, ktorí začali uvažovať o členstve v NATO.
Samozrejme, 24. február 2022 sa stal pre Švédsko a Fínsko zlomovým bodom v euroatlantickej integračnej otázke. Po rozsiahlej ruskej invázii na Ukrajinu Fíni a Švédi vlastne nepochybovali: aby sa ochránili pred agresívnym susedom, potrebujú sa poistiť štítom NATO.
Vyhrážky Ruska zosilneli. K nim sa pridali demonštrácie vojenskej sily v blízkosti pozemných hraníc s Fínskom a námorných hraníc so Švédskom. Fínov ani Švédov to však nevystrašilo, skôr naopak, presvedčilo ich o správnosti kurzu k euroatlantickej integrácii. Parlamenty oboch krajín drvivou väčšinou hlasovali za členstvo v NATO.
Takže s Fínskom a Švédskom je vec vlastne jasná. A to aj napriek tomu, že Turecko stále blokuje rokovania o členstve dvoch ašpirantských krajín. Som si istý, že v blízkej budúcnosti bude možné nájsť kompromisné riešenie a napriek tomu priviesť vec k plnému členstvu.
A vôbec, na pozadí ruskej vojenskej agresie sa otázka rozširovania NATO uberala úplne nečakaným smerom. Vedel si niekto pred tromi mesiacmi predstaviť, že legendárne neutrálne Švajčiarsko bude uvažovať o euroatlantickej integrácii? Kým rusko-ukrajinská vojna pokračuje, Bern rýchlo zintenzívňuje svoje zbližovanie so Severoatlantickou alianciou. Rusko sa teda Švajčiarom už preventívne vyhráža „následkami“. A ako už vieme, podobné zastrašovanie Švédov a Fínov ich len prinútilo zvýšiť úsilie o získanie členstva v NATO.
