Minulý týždeň absolvoval oficiálnu návštevu Moskvy rakúsky kancelár Karl Neghammer a stretol sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Napriek tomu, že mnohí v Ukrajine a na Západe označili túto návštevu za „hanebnú“, bola v skutočnosti mimoriadne užitočná. Minimálne preto, že rozptýlil posledné ilúzie západnej spoločnosti o Rusku a jeho vedení. Rakúsky hosť sa napokon stal prvým západným lídrom, ktorý sa po ruskej invázii na Ukrajinu 24. februára stretol s Putinom.
Je príznačné, že Negammer pred odchodom do Moskvy navštívil Ukrajinu, navštívil Kyjev, a čo je najdôležitejšie – Bucha, na vlastné oči videl, čoho sú schopní ruskí agresori a aké reči Rusov o ochrane mieru, boji proti fašizmu a starostlivosti bezpečnosť v regióne stojí za to.
Práve Bucha sa stala pre svet šokom, bodom, odkiaľ niet návratu vo vnímaní geopolitických cieľov Kremľa. Aj keď sa mnohí na Západe stále nechceli vzdať istých ilúzií o nekontrolovateľnosti akcií na zemi, premrštenosti exekútora, „strašnom omyle“…
Preto, keď Negammer odišiel do Moskvy, nemiloval šťastné vyhliadky, nebol naladený na obvyklú priateľskú atmosféru pre rakúsko-ruské vzťahy. „Nebola to priateľská návšteva. Práve som prišiel z Ukrajiny a na vlastné oči som videl obrovské utrpenie spôsobené ruskou agresívnou vojnou,“ priznal samotný kancelár. Stále však nestrácal nádej, že Putinovi „otvorí oči“, myslel si, že možno pred ním skrývajú strašné informácie o masových vraždách na okupovaných ukrajinských územiach, o rabovaní, lúpežiach, mučení, znásilňovaní. Snažil sa, aby kremeľský vodca pochopil, že „nikto na svete nijako nezdieľa jeho pozíciu“.
Ale na Putina to všetko vôbec nezapôsobilo. Bol si dobre vedomý všetkých týchto vojnových zločinov a navyše ich schvaľoval a povzbudzoval. A ruský vodca sa to ani nesnažil skrývať. Dal jasne najavo, že ide all-in a bude bojovať až do konca, teda kým nezničí Ukrajinu alebo ho nezastaví svetové spoločenstvo. Preto nie je prekvapujúce, že, ako priznal Neghammer, rozhovor „nezanechal pozitívny dojem“.
To znamená, že namiesto toho, aby táto návšteva otvorila oči Putinovi, otvorila oči samotnému Negammerovi a celému civilizovanému svetu, ktorý bol stále v zajatí ilúzií. Konečne sa ukázalo, že nemá zmysel viesť dialóg s Kremľom.
Všeobecný obraz ruskej zahraničnopolitickej pozície sa vynoril ešte zreteľnejšie po tom, čo v oficiálnom hlásnom trúbe kremeľskej propagandy „RIA Novosti“ bol uverejnený článok ruského politického technológa Timofeja Sergeitseva pod výrečným názvom „Čo by sme mali robiť s Ukrajinou? „. Ak zhrniete všetko toto písanie a odpoviete na otázku položenú v názve jedným slovom, potom je všetko jednoduché až do banality: „Zničiť!“. V každom prípade z ukrajinskej Ukrajiny (ospravedlňujem sa za tautológiu) podľa plánu autora by nemal zostať kameň na kameni. Podľa jeho názoru Ukrajincom môže odpustiť len ten, kto sa vzdá svojej ukrajinskej identity a súhlasí s tým, že sa stane Rusmi. Pre všetkých ostatných je cesta známa. Tu máte ideologickú nadstavbu k praktikám, ktoré nenávidia ľudí.
Zaujímavé je, že mesiac predtým sa na rovnakom zdroji RIA Novosti objavil rovnako fašistický článok kremeľského propagandistu Piotra Okopova „Nápor Ruska a nového sveta“. Bol však rýchlo odstránený z lokality, no napriek tomu sa ho podarilo vytiahnuť z vyrovnávacej pamäte. Stačí z nej odcitovať jednu vetu: „Vladimir Putin vzal na seba historickú zodpovednosť, keď sa rozhodol neponechať riešenie ukrajinskej otázky na budúce generácie.“ Z textu je zrejmé, že ide o „konečné riešenie“, pretože len tak možno „uchrániť“ budúcu generáciu Rusov pred konfrontáciou s „ukrajinskou otázkou“. A už niet pochýb o tom, ktorá z historických postáv 20. storočia je ideologickým otcom ruského diktátora.
Preto artikulované heslá a praktiky nenechávajú nikoho na pochybách, že Rusko napadlo Ukrajinu, aby vyhladilo Ukrajincov. Teda skutočne spáchať genocídu. Vodca západného sveta, prezident Spojených štátov, Joe Biden, sa stal prvým svetovým lídrom, ktorý použil tento desivý výraz v súvislosti so súčasným konaním Rusov. „Áno, nazval som to genocídou. Je čoraz jasnejšie, že Putin sa snaží vymazať samotnú myšlienku ukrajinskosti z povrchu zemského. Dôkazy sa hromadia… Doslova viac a viac dôkazov o hrozných veciach, ktoré Rusi v Ukrajine urobili,“ povedal.
V skutočnosti sa Rusi, obviňujúc všetkých naokolo z fašizmu a nacizmu, sami stali presvedčenými nositeľmi mizantropickej ideológie. Svetoznámi ruskí spisovatelia, skladatelia, umelci a slávny balet nezachránili Rusko pred vtiahnutím do šovinistickej priepasti. Alebo možno k tomu prispeli aj oni?
Spomenul som si na incident so slávnym sovietskym a ruským hercom Olegom Tabakovom, ktorý sa stal ešte na jar roku 2014. Všetci na územiach bývalého Sovietskeho zväzu si ho veľmi vážili, milovali jeho postavy – od Mykolu Rostova vo „Vojne a mieri“ po Kota Matroskina v „Prostokvashiny“. A kto by si vedel v nočnej more predstaviť, že by tento idol miliónov tak ľahko, akoby sa pripravoval na svoju ďalšiu rolu, prorokoval o Ukrajincoch: „Je mi ich ľúto. V istom zmysle sú chudobní. Poviem spurný názor. Vždy, ich najlepšie časy, ich najbystrejší predstavitelia inteligencie boli niekde na druhej a tretej pozícii po Rusoch. Cítim sa za nich trápne. Situáciu nemôžete napraviť.“
Tabakov nebol ani politik, ani propagandista, dokonca ani verejný kultúrny aktivista. Bol významným predstaviteľom ruskej kultúrnej inteligencie. A Ukrajinci, ako sám priznal, sú pre neho v skutočnosti podriadení, ktorí sa ani zďaleka nepribližovali predstaviteľom „veľkého ruského národa“. A čo to je, ak nie nacizmus? A tam, kde sa rodí nacizmus, skôr či neskôr dôjde ku genocíde, veď načo ľutovať „chudákov“.
A tieto veľké a malé tabakové spoločnosti sa posledných osem rokov zaoberajú metodickou dehumanizáciou Ukrajincov. Ruským občanom bolo vŕtané do hláv, že Ukrajincov možno bez výčitiek svedomia zabiť, okradnúť a znásilniť. A Rusi sa nijako zvlášť nebránili. Naopak, všetky tieto pokyny prijali s radosťou a hrdosťou. Preto sa v odpočúvaných telefonických rozhovoroch ozývajú hlasy matiek a žien okupantov tak nenútene, že hovoria, synu/manželovi, dones mi rôzne užitočné veci z Ukrajiny, znásilňujú Ukrajinky, ale buď v bezpečí, zabíjaj, ale staraj sa seba. Žiadna ľútosť s obeťami, ako keby to bol obyčajný lov na divú zver.
A tu už zmizli akékoľvek pochybnosti, že ide o „Putinovu vojnu“. Drvivá väčšina Rusov podporuje túto vojnu a mnohí z nich sa snažia prekonať svojich vodcov v prejavoch tvrdosti.
V roku 1944 svetoznámy právnik, náš krajan, bývalý rodák z Ľvova Rafael Lemkin, použil slovo „genocída“ na označenie zločinov holokaustu v druhej svetovej vojne. Následne dôkladne opísal a štruktúroval všetky znaky genocídy, zaviedol tento pojem do všeobecnej právnej praxe. Lemkinovo dielo bolo využité najmä v Norimberskom procese s nacistickými zločincami v rokoch 1945/1946.
Bude teraz možné usvedčiť Rusov zo zločinu genocídy? S najväčšou pravdepodobnosťou sa nám sotva podarí prispôsobiť počínanie okupantov litere „Dohovoru o predchádzaní zločinu genocídy a jeho trestaní“, ktorý sformuloval Lemkin, no v každom prípade duch genocídy je určite prítomný. tu.
