Ani teraz, keď takmer celý svet obdivuje výkon Ukrajincov a dôstojný prístup ukrajinského prezidenta, kritika nášho politického vedenia z určitého segmentu neutícha. Donedávna sa zdalo, že ide o fantómové bolesti z povolebnej traumy. Nespokojnosť s drvivou porážkou v prezidentských a parlamentných voľbách. Stále však existovala nádej, že po potvrdení skutočne vlasteneckého postoja prezidentom Zelenským a jeho tímom sa mnohým otvoria oči. Spamätajú sa a aspoň prestanú útočiť na vedenie Ukrajiny v tejto hroznej dobe pod zámienkami. To sa však, žiaľ, vo väčšine prípadov nestalo.
Ukázalo sa, že sú takí, ktorí chcú vraziť klin medzi moderné politické vedenie Ukrajiny a Ozbrojené sily Ukrajiny, medzi vládnuci tím a Ukrajincov – aspoň ich ušetriť. Takýto zámer možno pochopiť zo strany priameho nepriateľa – Ruska a jeho satelitov. Prečo to však robia ľudia, ktorých nemožno upodozrievať z nedostatku vlastenectva?
Žiaľ, musíme konštatovať, že toto všetko nie je nič iné ako pokračovanie Zelenského šikanovania, ktoré sa začalo počas predvolebnej kampane. A príroda zostáva nezmenená. Teraz ide o odhryznutie a ponechanie si volebného poľa pre seba, poníženie a oklamanie najmocnejšieho politického konkurenta v nadchádzajúcich voľbách.
Najdesivejšie na tomto fenoméne je, že Zelenského politických oponentov neodradí ani hrozba fyzického zničenia Ukrajiny. Držali sa kritikov Zelenského obrazu vytvoreného v ich vlastnej propagandistickej predstavivosti s mŕtvym zovretím. Preto sa práve teraz oplatí prejsť históriou „hrozieb“ a „zrad“, ktoré mali pochádzať od fiktívneho Zelenského. Sledujte, ako skončili, a určte, ktoré zo súčasných falošných predpovedí majú staré korene.
A teraz o všetkom v poradí. Donedávna z neho odporcovia Zelenského robili priameho agenta Putina, ktorý spí a vidí, ako kapitulovať a odovzdať Ukrajinu do ruského jarma. Takmer tri roky Zelenského pôsobenia však dokázali opak: nielenže nekapituloval, ale obratne viedol obranu štátu. Podarilo sa mu obnoviť fungovanie štátnych orgánov v podmienkach vojny a vytvoril mocnú medzinárodnú koalíciu na podporu Ukrajiny. Trubadúri zrady však majú aj tu svoje vysvetlenie. Píšu, že na tom nie je nič zvláštne, nieto hrdinské – jednoducho si plní úradné povinnosti. A ani slovo o tom, prečo jeho predchodca v oveľa priaznivejších podmienkach v rokoch 2014-2019 aspoň čiastočne neurobil?
Alebo keď sa snažili ukázať, že ukrajinská armáda Zelenským jednoducho opovrhuje a údajne je dokonca pripravená ísť ho zvrhnúť do Kyjeva. Navyše ututlali skutočnosť, že dobrá polovica armády v prvej línii hlasovala za Zelenského.
Pamätáte si manipulácie s veteránmi a prehliadky? Ako sa snažili zabrániť nadviazaniu normálnych vzťahov medzi prezidentom a armádou. Že v podmienkach vojny hrozila anarchia a úplný kolaps štátu. Ako sa snažili zosmiešniť každú Zelenského návštevu na demarkačnej línii. Ak ste zabudli, radím vám prelistovať si stránky „vodcov verejnej mienky“ a presvedčiť sa, že ich „yaneloh“ je vo svojom postoji absolútne identický so súčasným, bez preháňania, hrdinom Ukrajiny. Vynára sa prirodzená otázka, kto mal prospech z takéhoto zosmiešňovania prezidenta Ukrajiny? Len Rusko, hovoríte? Samozrejme, že nie.
Z takýchto nezhôd ťažili najmä tí, ktorí sa stále snažia tvrdiť, že Zelenskyj sa vôbec nepodieľal na úspechoch hrdinskej obrany Ukrajiny. Že toto všetko je zásluha ozbrojených síl Ukrajiny a hrdinského ukrajinského ľudu. Snažia sa vraziť klin medzi politické vedenie štátu a Ozbrojené sily Ukrajiny. Tvrdia, že ozbrojené sily robia to, čo politické vedenie nerobí. Že armáda je akoby samostatná jednotka a nijako nesúvisí s vedením štátu, ktoré „nedovolí“ a „nedopustí“. Ako vyprovokujú vojenské velenie, aby neposlúchli, donútili ich, aby neuposlúchli vojenské rozkazy. Z času na čas núti vojenské velenie odvrátiť pozornosť od vojny a demonštrovať úplnú harmóniu so Zelenskyiho tímom.
Miestami si dokonca môžete prečítať emotívne vyjadrenia nižších vojenských osôb s vyhrážkami, že otvorí náruč proti štátnym „zradcom“. Tí, ktorí opakujú tieto skutočne škodlivé a kriminálne tézy, by mali vedieť, že v každom štáte určuje, čo má armáda robiť, politické vedenie, nie naopak. V opačnom prípade je alternatívou anarchia, autokracia alebo krátkodobá vojenská diktatúra a katastrofa. Opäť platí, že tí, ktorí hovoria, že armáda neodpustí Zelenského tímu ich zradu, že sa vzbúri a odoženú ich, zabudnú povedať, čo bude po tom „preč“.
Za pripomenutie stojí aj šírenie názorov o medzinárodnom spoločenstve a o tom, že lídri popredných západných štátov neprijímajú za prezidenta komika. Kedysi sa rozprávali len so skutočným a solídnym politikom, no teraz Ukrajinu čaká úplné fiasko. Takéto bolo proroctvo Zelenského neprajníkov. A čo vidíme teraz? Zelenského prejavy sa stretávajú s ováciami vo väčšine parlamentov sveta. Vedúci predstavitelia väčšiny západných demokracií s ním hovoria a vyjadrujú mu podporu. Vodca Veľkej Británie ho nenazýva inak ako jeho priateľ. Obyčajní ľudia ho vnímajú ako politika novej generácie a vkladajú do seba veľké nádeje na zmeny. Zároveň v Ukrajine urazení a odcudzení naďalej vládnu „po svojom“: Zelenskyj bol napísaný prejav a on ho iba vyslovil. Áno, predviedol dobrý výkon, pretože je herec. Plní len úlohu. A tí „milosrdnejší“ z výšky svojej intelektuálnej a morálnej prevahy vyhlasujú, že Zelenskyj dospel. Zmenila. Vlastne sa zmenil. Zmenilo sa to nie v zmysle praktizovania pseudovlastenectva, obľúbenej zábavy patentových kritikov, ale v efektívnom vedení štátu uprostred vojny.
A o kritike. Teraz je upravená verzia kritickej „piesne“ nasledovná: hovoria, že je potrebné Zelenského za niečo kritizovať, pretože to vyžadujú zákony demokracie a aby sa zabránilo diktatúre. Je zrejmé, že obyvatelia starých bublín na sociálnych sieťach zostávajú k Zelenskému najkritickejší. Je to prekvapujúce, ale bez najmenšieho dôvodu sa snažia privlastniť si kolektívny hlas ukrajinskej spoločnosti. Zvyčajne sa snažia nakresliť „červené čiary“ pre ukrajinské úrady a vyhrážajú sa im nedôverou verejnosti. Agitátori za všetko dobré proti všetkému zlému sa snažia vláde vnútiť svoje cenné rady a ak ich neberie do úvahy, tak jej predpovedajú hotové fiasko.
Jeden odborník, ktorý už dávno opustil Ukrajinu a naturalizoval sa vo Varšave, nedávno napísal: „Spoločnosť má právo vyjadriť svoju nespokojnosť, ak v konaní úradov vidí hrozbu pre krajinu. Je dobré, ak prezident rozumie náladám spoločnosti.“ Tento komentár považujem za objavný a viacúrovňový. Po prvé, znalec a priori podozrieva zradu v konaní úradov. Keďže nemá prístup k úplnej úplnosti informácií, o konkrétnom zámere nevie prakticky nič, dovoľuje si takéto zovšeobecňovanie. Zdá sa, že takáto pozícia je spôsobená skôr rodinnou stigmou straty „správnej“ moci ako politickou analýzou. Po druhé, autorka si štandardne priznáva právo vystupovať v mene spoločnosti a kritizovať vládu napriek tomu, že táto vláda bola zvolená v demokratických voľbách hlasmi väčšiny občanov.
Najzaujímavejšie je, že chápe, že „v demokratickej krajine rozhoduje politické vedenie, ale hodnotenie dáva spoločnosť“. presne tak. Ale spoločnosť dáva takéto hodnotenie vláde vo všeobecnosti, demokratické voľby. A nie v sociálnych sieťach, anonymných telegramových kanáloch alebo v angažovaných médiách. Rovnako tak v podmienkach stanného práva nefunguje tvrdenie, že „slepá dôvera v politické vedenie so sebou nesie hrozby“. Hneď sa chcem spýtať, prečo si myslí, že dôvera Ukrajincov v súčasného prezidenta, ktorý sa v tejto vojne ukázal ako najlepšie, je slepá? A nepripomínajú takéto manipulácie Zelenského obvinenia, keď boli Medvedčukove propagandistické kanály rozhodnutím Národnej bezpečnostnej rady zakázané? Kanály, ktoré sa domnievali, že zaslúžene kritizovali vládu a vyjadrili alternatívne názory.
O medializácii jedného exprezidenta je lepšie mlčať. Môžeme sa obmedziť na záver, že šírenie klamstiev a manipulácií nemá nič spoločné s pluralitou názorov. Aj keď medzi vtedajšou a súčasnou kritikou existujú podobnosti. Vtedy aj dnes je Zelenskyj obvinený z diktátorských činov a obmedzovania slobody prejavu. Na záver však treba povedať, že kritikou sa predchádza mnohým nešťastiam. Nedovoľuje vznik autoritárstva a diktatúr. Ale len kritika založená na nedomyslených dôvodoch má takú liečivú silu.
PS Prečo by sme sa mali rozptyľovať a venovať pozornosť v podstate už okrajovým politickým kruhom, ktoré nedosahujú úroveň popularity Zelenského a ani sa nezhromažďujú v blízkej politickej perspektíve? Rozprávajú sa pri čaji, robia si selfie, hádajú sa, napodobňujú. Podporuje ich malý počet osôb, ktoré stratili spoločenský vplyv a váha každého sa rovná jednému hlasu vo volebnej miestnosti. Zďaleka to však neplatí. Britský premiér Boris Johnson veľmi výstižne komentoval situáciu s ukrajinsko-ruskými rokovaniami. Zdôraznil, že k podpisu ukrajinsko-ruskej dohody by malo dôjsť až vtedy, keď bude pozícia Ukrajiny na rokovaniach „čo najpevnejšia“. Zlaté slová. A tie maximálne silné pozície môže Ukrajina dosiahnuť len vďaka zosúladenému postupu politického vedenia štátu, Ozbrojených síl Ukrajiny, územnej obrany a diplomatického zboru. Preto je skutočne zrejmé, k čomu môže viesť pokus vraziť klin a postaviť sa proti politickej moci a ozbrojeným silám.
