Dezinformácia znamená zámerné zavádzanie niekoho a využíva ju mnoho aktérov na medzinárodnom poli. Jeho ruská verzia je obzvlášť hrozivá, keďže ide o systematické, dobre organizované dezinformácie, ktoré fungujú nepretržite. Desaťročia to bola doména sovietskych a neskôr ruských spravodajských služieb, ktoré viedli koordinované kampane na destabilizáciu situácie v iných krajinách s cieľom vyvolať nepokoje, chaos a paniku. Dnes je táto činnosť viac rozptýlená, prispôsobená sieťovému charakteru moderných spoločností, ale ako predtým ju koordinuje Kremeľ.
Antisystémové
Ako demokratická spoločnosť sme boli a sme náchylní na ruské dezinformácie, keďže náš politický systém je založený na diskusii, dialógu a otvorenosti voči názorom iných ľudí. Cieľom ruských dezinformácií na Západe vrátane Poľska je podkopať vieru v demokratické inštitúcie, v EÚ a NATO, polarizovať spoločnosť a ovplyvniť verejné diskusie napríklad o vakcínach, potratoch či utečencoch.
Rusi nás svojimi argumentmi presviedčali len zriedka, namiesto toho použili inú taktiku. Dlhé roky pracovali novinári pre RT (štátna viacjazyčná televízia zameraná na cudzincov, ktorá bývala tzv Rusko dnes), väčšinou „iba“ kladené otázky, veď čo môže byť demokratickejšie ako diskusia? (Slogan bol toho symbolom RT – Opýtajte sa viac, teda „Pýtajte sa“, ale aj „Podceňujte, ako sa len dá“). A toto bol ich úspech – byť mimo hlavného prúdu, porovnávať sa s antisystémovými aktivistami a exulantmi. Najčastejšie zaujali pózu ľudí znepokojených stavom západných krajín, Európsku úniu zobrazovali ako „geyropu“ a Rusov – ako utláčaných, urážaných „globálnymi elitami“ v USA a Európe, ktorí prevzali kontrolu nad svet, v ktorom je Rusko jedným z mnohých okrajových čiastkových objektov Medzi riadkami Rusi utkali príbeh o protiruských náladách, ktoré niekedy prirovnávali k antisemitizmu, a predstavovali si seba ako obete. Nakoniec musel divák skonštatovať, že celý svet je proti Rusku, že všetci (čítaj: USA, Poliaci a Ukrajinci) sú rusofóbi a útoky na Rusko sú súčasťou večného sprisahania.
Ruská agresia v Ukrajine v kombinácii s bezprecedentnou propagandou umožnila Európskej únii uvedomiť si to RT a portál Sputnik (ktorá je aj v poľštine) by mala byť zatvorená. V marci boli obe médiá zablokované v členských krajinách EÚ. YouTube zase zablokoval kanály „60 minút“ a „Rusko24“. Takže Rusom v Európe zostali len verejnoprávne médiá.
Vojna absurdností
Po 24. februári je počet ruských klamstiev jednoducho ohromujúci. Kremeľ množí ďalšie obvinenia, že napríklad Američania v Ukrajine skúmali pôvodcu chorôb u Slovanov, aby potom vyvinuli špeciálny vírus, ktorý bol údajne použitý špeciálne proti Rusom. Jedným z mnohých zdôvodnení Rusov preto bolo, že spustili takzvaný „preventívny úder“ proti Ukrajine s cieľom zlikvidovať vojenské biologické a chemické laboratóriá, o ktorých tvrdili, že ich tam vybudovali Američania. Oficiálny predstaviteľ Ministerstva obrany Ruska Igor Konašenkov 10. marca v slávnostnom vyhlásení oznámil, že USA využívajú voľne žijúce vtáctvo na prenos nebezpečného patogénu na územie Ruska. Zástupca Ruska v OSN požadoval vysvetlenia týkajúce sa údajného použitia chemických a biologických zbraní pod americkým vedením v ukrajinských laboratóriách. Ruská delegácia využila moment, keď predsedala Bezpečnostnej rade, a zaradila tento bod do programu rokovania 11. marca.
Napísal o tom web Sputnik.pla hoci to bolo čoskoro zablokované, Číňania ľahko pochopili, že americké biologické a chemické laboratóriá sa používajú na vojenské účely. Na internetovej stránke Medzinárodného rádia Číny v poľskom jazyku napísali, že „skladujú veľké množstvo nebezpečných vírusov“. To ukazuje, že čínske masmédiá, vládni predstavitelia a think-tanky reprodukujú ruské dezinformácie o príčinách a priebehu konfliktu v Ukrajine. Navyše v Afrike, Ázii a Južnej Amerike RT a Sputnikje stále dôležitým zdrojom informácií, pretože ide o slobodné, pomerne aktuálne médium a prezentuje protiamerický pohľad.
Nič nové?
Ruská vláda sa riadi zásadou, že mnohokrát opakovaná lož sa stáva pravdou. V prípade Ukrajiny máme do činenia s recykláciou klamstiev, ktoré sa opakujú viac-menej od roku 2014, teda od anexie Krymu. Týka sa to ako hesiel boja proti fiktívnym nacistom a fašistom v Ukrajine, tak aj údajnej genocídy na Donbase. Potvrdzuje to výskum Pracovná skupina East StratCom, inštitúcia Európskej únie vytvorená v roku 2015 na boj proti ruským dezinformáciám, ktorá odhaduje, že za posledné tri mesiace sa používanie slova „nacistický“ v ruských prokremeľských médiách zvýšilo o 290 % a slovo „genocída“ o 509 %. To znamená, že z hľadiska propagandy bola vojna vopred pripravená a nevytvára nové naratívy, ale vykopáva staré.
Čo je teda nové v ruských dezinformáciách v tejto fáze vojny proti Ukrajine? Rozdiely sú dva. Prvým je, že v súčasnosti sa naratívy o nacistoch a genocíde množia s novou silou a obohatili ich o nový symbol – písmeno Z. V každodennom vnímaní v Rusku je jeho význam veľmi široký, znamená „demilitarizáciu“. „Za pobedu“, „Za Putina“. Ruské úrady spustili takzvanú operáciu na odzifikáciu Ukrajiny a vo videách zverejnených na internete sú vojaci, deti aj obyčajní Rusi zoradení s písmenom Z. Aby bola správa nepopierateľná a siahala až „do útrob“, Kremeľ zaviedol vojnovú cenzúru. Pozostatky nezávislých masmédií boli zničené. Pod tlakom úradov sa rozhlasová stanica „Ekho Moskvy“ a televízny kanál „Dozhd“ rozhodli zastaviť svoju činnosť.
Druhý rozdiel a možno dôležitejší je v tom, že v množstve lží sa začala objavovať úprimná pravda. Tretieho apríla na oficiálnej stránke Ria.ru vyšiel článok, v ktorom kremeľský polytechnik Timofey Sergejev vyzýva na zničenie ukrajinských elít v mene denacifikácie, prevýchovu ukrajinskej spoločnosti nútenými prácami v trvaní najmenej 25 rokov a vymazanie mena Ukrajiny z tzv. mapa sveta.
„Nedobehnú nás“
Ruské dezinformácie sú čoraz viac orwellovské, že ich praktizujú ľudia, ktorí zastávajú najvyššie posty v štáte. Dá sa to ilustrovať na príklade Buči, kde po znovudobytí Ukrajincami boli odhalené vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti spáchané ruskými vojakmi počas niekoľkotýždňovej okupácie mesta.
Prvým mechanizmom je zrušenie obvinení. Ministerstvo obrany Ruskej federácie zverejnilo vyhlásenie, v ktorom obvinilo Ukrajincov a tragédiu označilo za provokáciu. Tvrdilo, že keď tam boli ruskí vojaci, nikto z obyvateľov nebol zranený. Nepravdivosť týchto slov dokázali najmä novinári New York Times vďaka satelitným snímkam zobrazujúcim mŕtve telá ležiace na uliciach, keď ešte Rusi sídlili v Buči.
Ďalšou fázou bolo trestné stíhanie. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil operáciu v Buchu za „fingovaný útok“. Do ofenzívy prešla aj oficiálna hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zakharova, ktorá americké médiá karhala nielen za šírenie falošné správy a dezinformácie, ale dokonca ich obviňuje zo spoluúčasti „na zločine v meste Buchi“: „Áno, [американські] vinní sú aj noviny, televízia, pozorovatelia a nie je to prvýkrát, rovnaká operácia bola v roku 1944.“ Absurdity Zakharovej sa tým nekončia. Počas jedného zo svojich prejavov, zjavne „pod vplyvom“, obvinila Ukrajincov, že nedovolili ruským ženám variť boršč v Ukrajine. „Nemohli ste sa podeliť o boršč. Pretože mala patriť len jednému ľudu, jednému národu (…) To je to, čo hovoríme – xenofóbia, nacizmus, extrémizmus vo všetkých jeho podobách.“
Najúčinnejším mechanizmom dezinformácií je však prezentovať publiku množstvo alternatívnych scenárov určených na podkopanie tej či onej verzie udalostí. Rusi to robia pod hlavičkou boja proti falošným správam. IN telegram kanál funguje Vojna proti falzifikátom, kde sa tvrdí, že tam neboli žiadne mŕtvoly, len vstávajú herci, len čo autá prechádzajú ulicami Buchi. Slávny ruský propagandista Vladimir Solovjov vo svojom programe vyzýva na zatvorenie Wikipédie, pretože niekto vytvoril článok „Masaker v Buchu“. K litánii o obvineniach sa pridal podpredseda Bezpečnostnej rady Ruskej federácie a bývalý prezident Ruska Dmitrij Medvedev, ktorý na svojom kanáli v r. telegram obvinil Ukrajincov, že sú „besné zvieratá nacionalistických práporov a obrany územia, pripravené zabíjať vlastných občanov“, pretože „samotná podstata ukrajinskosti, ktorá sa živí protiruským jedom a klamstvami o svojej identite, je jeden veľký podvod“. Ide o opakovanie niekdajších hesiel, že Ukrajinci strieľajú do vlastných občanov, aby obvinili Rusov alebo dosiahli zavedenie dodatočných sankcií proti Rusku.
A čo Rusi?
Masová propaganda, ktorá skresľuje spoločnosti ruskú agresiu proti Ukrajine, posilňuje Putinovu pozíciu. Ako to, že sú Rusi takí odtrhnutí od reality? Podľa prieskumu, ktorý uskutočnilo centrum Levada v marci tohto roku, 83 % Rusov uviedlo, že dôveruje svojmu prezidentovi. Hoci prieskumy verejnej mienky v totalitnom štáte nedávajú odpovede na otázku, čo si vlastne jeho občania myslia, faktom zostáva: 64 % Rusov dostáva informácie z televízie, v ktorej obraz o situácii v Ukrajine vyzerá inak ako u nás. Biela je čierna, agresor je obeť.
Napriek obmedzeniam však majú občania Ruska stále prístup na internet. Majú možnosť zistiť, čo sa deje v Ukrajine. Ale je pre nich ťažké opustiť rolu obetí nacistov a víťazov Veľkej vlasteneckej vojny, aby mohli čeliť pravde: sú to agresori, ktorí zabíjajú a znásilňujú nevinné obete vojny v Ukrajine. Žiaľ, efekt vytesnenia je taký silný, že propaganda bude naďalej nachádzať úrodnú pôdu. Tých pár, ktorí sú proti jej príbehom, čelí represii a sociálnej ostrakizácii, takže väčšina sedí ticho.
Preklad z poľštiny
Text vyšiel v rámci projektu spolupráce medzi nami a poľským časopisom Nowa Europa Wschodnia.
Predchádzajúce články projektu: Ukrajina – EÚ: horúci koniec rokovaní, Ukrajina – útek pred výberom, Východné partnerstvo po arabských revolúciách, V krivom zrkadle, Opovrhovaný, Lukašenko ide do vojny s Putinom, Medzi Moskvou a Kyjevom , Klobása je klobása, Môj Ľvov, Putin na galejách, Polostrov strachu, Ukrajina bola vynájdená na východe, Nový starý objav, A malo to byť také krásne, Novoročný darček pre Rusko, Mali by sme diskutovať o histórii, Bezvýchodná situácia v Minsku.
Pôvodný názov článku: Ruský kłamią a dezinformują
