26. apríla, teda na výročie jedného z najtragickejších dní pre Ukrajinu, sa v Nemecku v americkom Ramstein Air uskutočnilo stretnutie 40 ministrov obrany rôznych krajín sveta, znepokojených agresívnou vojnou Ruska proti Ukrajine. Základňa. Historický význam tejto udalosti je ťažké preceňovať, pretože po prvý raz od skončenia druhej svetovej vojny sa zišli predstavitelia širšieho medzinárodného spoločenstva, aby rozhodli, čo robiť s nebezpečnou agresorskou krajinou, ktorá už vlastní jadrové zbrane. Účastníci stretnutia vlastne vytvorili protirasistickú koalíciu podobnú protihitlerovskej.
Samozrejme, my, Ukrajinci, nikdy nezabudneme, že práve 26. apríla 1986 došlo v Černobyľskej JE k hroznej havárii, ktorá bude na našich ľudí ešte dlho pľuvať krv kontaminovanú rádioaktívnymi izotopmi. Teraz si však spomenieme na druhú stranu tohto dátumu, ktorá ho naplnila istým optimizmom pre ukrajinský úspech.
Stretnutie Ramstein je významné v mnohých smeroch. Už aspoň medzinárodné zastúpenie, pretože za jedným stolom sa nezišli len partneri NATO, ktorí nám od prvých dní ruskej totálnej invázie a ešte pred ňou poskytovali vojenskú, logistickú a humanitárnu pomoc. Nechýbali ani ministri postgraduálnych krajín – Švédska a Fínska, ktorí sa na pozadí ruskej agresie napokon rozhodli vzdať sa neutrálneho štatútu, ktorý sa im zdal byť navždy rozšírený, a teraz rozhodujú o otázke tzv. plné členstvo v Severoatlantickej aliancii. A s najväčšou pravdepodobnosťou doň vstúpia, pokiaľ to pre Ukrajinu zostane len vzdialeným snom.
Do Ramsteinu dorazili zástupcovia takejto zdanlivo vzdialenej Austrálie a Nového Zélandu; ministri afrických krajín – Keňa, Libéria, Maroko a Tunisko; Ázia – Japonsko, Južná Kórea, Katar a Jordánsko. Osobitne chcem poznamenať účasť na stretnutí náčelníka Vojenského a politického štábu Ministerstva obrany Izraela Drora Shaloma. Židovský štát sa teda po dlhom váhaní a obavách z ruskej pomsty konečne rozhodol pridať k tým, ktorí sú pripravení bojovať proti univerzálnemu zlu, ktoré je teraz stelesnené v maske ruskej vojenskej diktatúry. Samozrejme, bolo by lepšie, keby izraelskú delegáciu viedol sám minister Benny Gantz, ktorý zároveň pôsobí ako podpredseda vlády, ale nie naraz.
Je jasné, že tón stretnutia udali Spojené štáty americké. Slová šéfa Pentagonu Lloyda Austina sa určite zapíšu zlatým písmom do histórie. „Ide o mimoriadne stretnutie. Sme tu, aby sme pomohli Ukrajine vyhrať vojnu proti neoprávnenej ruskej invázii a vybudovali obranu pre budúce výzvy… Chceme, aby bolo Rusko oslabené natoľko, že už nemôže robiť to, čo pri invázii na Ukrajinu.“ – takto hovorí hlava amerického vojenského rezortu jasne formuloval hlavný cieľ novej protirasistickej koalície.
Význam stretnutia Ramstein spočíva predovšetkým v tom, že nastavil určitú latku, čo znamená, že civilizovaný svet musí urobiť pre Ukrajinu, aby si zabezpečila víťazstvo nad Ruskom. Odvolávajúc sa na starodávne narážky, možno tvrdiť, že Rubikon bol prekročený a niet cesty späť, len dopredu na koniec. Kartágo musí byť zničené. Žiadne polovičaté opatrenia, „resety“, udobrovanie a ústupky voči agresorom.
V skutočnosti 40 krajín uznalo ukrajinskú armádu za svoju, pretože chráni ich bezpečnosť, ich hodnoty, ich mier. Preto sa oň budete musieť starať ako o vlastný a v podmienkach horúcej fázy vojny. Už sa tu nebude dať kľučkovať, pretože nebezpečenstvo sa ukázalo ako reálne. Hrozba sa vznášala nad celou globálnou bezpečnostnou architektúrou vybudovanou desaťročia po druhej svetovej vojne.
Nie je to tak dávno, čo svetoví lídri, populárni západní politici a odborní publicisti vytrvalo presviedčali verejnosť, že svetový bezpečnostný systém nebude možné vybudovať bez Ruska, bez jeho armády, bez jeho vplyvu na Blízkom východe, v Strednej Ázii a Latinská Amerika. Teraz táto téza znie viac ako vtipne. Každému bolo jasné, že celá hrozba pre svetovú bezpečnosť pochádza z Ruska. A Kremeľ sa tým ani netají a vyhráža sa susedným krajinám, NATO a všetkým jadrovým útokom. V súčasnosti s tým už nechcú mať nič spoločné ani nedávni partneri Moskvy, prinajmenšom z rovnakého ODKB, a ešte viac sa nechcú zapájať do jej vojenských dobrodružstiev. A už ich neovplyvňujú sladké sľuby či vyhrážky z Kremľa. Dokonca aj to isté Bielorusko, ktorého diktátor Lukašenko Putin pevne drží kauzálne miesta, dokázalo uniknúť priamej účasti na ruskej agresii proti Ukrajine.
Vráťme sa však k stretnutiu v Ramsteine. Vojenská pomoc, ktorú sa 40 členských štátov rozhodlo poskytnúť Ukrajine, je jednoducho bezprecedentná. Nejde predsa len o odstrašenie takého mocného nepriateľa, akým je Rusko, ale o víťazstvo. Teda o zničení nepriateľa a znovudobytí zajatých území. Za to budú Ozbrojené sily Ukrajiny dostávať stále viac nových a vylepšených systémov delostrelectva, protiraketovej a protilietadlovej obrany, salvových palebných systémov, raketových dopadových systémov, tankov, obrnených transportérov a neskôr aj najnovších bojových lietadiel. Ozbrojené sily Ukrajiny konečne prejdú zo starých sovietskych zbraní na zbrane v štýle NATO. To všetko umožní zasiahnuť nepriateľa na vzdialenosť pre neho neprístupnú, a preto vyhrať s malou krvou.
Takže aj vďaka úsiliu samotného Putina sa ukrajinská armáda stáva najschopnejšou v Európe. Ním sľubovaná „veľkosť Ruska“ sa rozplýva ako ranná hmla. Tvrdé protiruské sankcie konečne zničia ekonomiku Ruskej federácie, nebude sa môcť rozvíjať, modernizovať, ani si privlastňovať úvery. V súčasnosti sa hovorenie o zmierení s Moskvou stalo módnym slovom. Všetky politické sily, ktoré sa kedysi chválili priateľstvom s ruským vedením, sa ho teraz aktívne zriekajú. Z Ruska utekajú najschopnejší ľudia, zahraničné firmy, medzinárodné organizácie, investori. Svet sa pomaly, pomaly, ale nevyhnutne vzdáva ruských nosičov energie – hlavných plničov ruského rozpočtu. Rusko je čoraz toxickejšie.
Je jasné, že ruské monštrum nebude možné tak rýchlo poraziť – ten istý Západ ho až príliš starostlivo živil k vlastnému smútku, veriac, že takto spája Rusko s civilizovaným svetom. A ukázalo sa, že práve Rusko pripútalo Západ na seba, skorumpovalo ho, nasadilo na energetickú ihlu. Ešte trochu a proces by sa stal nezvratným. Putin sa ale rozhodol zblázniť a zničil celý systém závislosti západného sveta, ktorý budoval dve desaťročia. Je dobré, že sa nestihla zabetónovať.
Naše víťazstvo je však nevyhnutné. Stretnutie v Ramsteine to opäť potvrdilo. Netreba si však myslieť, že teraz bude všetko ľahké a jednoduché, pretože všetci musíme ešte vynaložiť veľa úsilia. Minister obrany Ukrajiny Oleksiy Reznikov v komentári k výsledkom stretnutia v „Ramstein“ na svojej facebookovej stránke úprimne uviedol:
„Pomoc Ukrajine sa zvýši, ale v najbližších dňoch bude potrebná všetka naša stabilita a mimoriadna jednota. Nepriateľ si už uvedomuje svoju strategickú porážku, no aj tak sa nám bude snažiť spôsobiť čo najväčšiu bolesť. Žiaľ, ešte pred víťazstvom stratíme našich vojakov. Stále bude ničenie a bolestivé obete.
Musíme vydržať. A my vydržíme! V záujme tých, ktorí v rôznych obdobiach bojovali za slobodnú Ukrajinu. V záujme obrancov Mariupolu, Charkova, Izyumu, Rubižného, Sumy, Černihiva a hrdinov z iných miest, ktorí vyhrali a naďalej získavajú čas pre Ukrajinu. V záujme budúcich generácií.
Oslobodíme našu zem. Dostaneme našich ľudí späť. Ukrajina vyhrá! Teraz nie sme jediní, ktorí sú si tým istí.“
