Skupina Ľvovčanov už viac ako mesiac zbiera financie a hľadá autá pre potreby armády. Od začiatku marca dobrovoľníci nakúpili a odovzdali armáde 90 áut, žiadosti sú o ďalších 67. Postupom času je však vyberanie peňazí, ako aj hľadanie lacnejších áut čoraz náročnejšie.
Jeden z organizátorov tejto iniciatívnej skupiny Svjatoslav Litynskyj nám povedal, aké autá armáda potrebuje, koľko stoja a kto a ako ich presúva na Ukrajinu.
***
Prečo ste začali kupovať autá na predok?
Zmobilizoval sa náš známy a s kamarátom Oleksandrom Muzychukom sme im kúpili dve autá do jednotky. Potom sa nám začali ozývať ďalší ľudia s takouto potrebou a ďalší môj priateľ Rostyslav Koval povedal: „Svyatoslav, ty to dokážeš, vyhlás zbierku a nakupuj, pomôž ľuďom.“ Tak sa to celé začalo.
Keď som vyzbieral 300 alebo 400 tisíc, zbierku som uzavrel, lebo tie peniaze bolo treba správne použiť. Potom sme začali riešiť kopu problémov. Prvé, čo ma naozaj prekvapuje, je, že štát od začiatku vojny neotvoril hranicu pre dovoz áut: treba veľa dokladov, listy musí schvaľovať vojenská správa. Druhým problémom je, že v zahraničí je ťažké získať peniaze, keďže národná banka má obmedzenia na platby SWIFT. Ale nakoniec sa našli ľudia v Poľsku a Nemecku, ktorí dokázali pomôcť, a tak sme založili sieť. Potom sme sa spojili ešte s dvomi skupinami a celkovo sme od 2. marca doviezli 90 áut.
Pikap a korálky odovzdané vojenským dobrovoľníkom 7. apríla (foto Svyatoslav Litynskyi)
Kto je súčasťou vašej iniciatívnej skupiny? Koľko je tam ľudí?
Väčšina z nich sú obyvatelia Ľvova – niektorí sú v Poľsku, niektorí vo Ľvove. Do procesov sa aktívne zapája až 20 ľudí. Nekupujeme nič iné ako autá, ale keď ich privezieme zo zámoria, všetkým dáme vedieť, že si môžeme niečo zobrať. Väčšinou nás žiadajú, aby sme do centrály previezli nejakú humanitárnu pomoc.
Ako ste riešili problém s prevodom peňazí do zahraničia?
Preniesli sme si karty do Poľska a tam si z nich ľudia vyberajú peniaze, ale je tam aj limit – 1 400 zlotých na deň. OTP Banka mi už karty zablokovala, PrivatBank stále umožňuje výbery. Autá sa potom kupujú výlučne za hotové, keďže ojazdené autá kupujú najmä od súkromných osôb.
A ak PrivatBank zablokuje aj vaše karty, čo urobíte?
To ešte neviem, ale preniesli sme nielen moje karty, ale aj ďalších dvoch známych.
Nákladné auto, ktoré prišlo z Nemecka (foto Svyatoslav Litynskyi)
Ako sa zbierajú peniaze? Kto sú tvoji dobrodinci?
Asi 80 % tvoria poplatky cez Facebook. Je pre mňa dôležité zverejňovať podrobné správy o daroch a výdavkoch a myslím si, že ľudia vidia, že informácie sú úplne otvorené, takže im to dodáva dôveru. Zvyšných 20 % sú veľkí darcovia, napríklad spoločnosť „Western Bug“, ktorá už venovala približne 700 000 UAH. Viacerí súkromní dobrodinci dali po 5000 dolárov. Prevody zo zahraničia sú, ale v súčasnosti je to menej ako 1 %.
Aký potenciál ešte majú filantropi? Dá sa ešte niečo darovať?
Samozrejme, aktivita sa veľmi znížila. Na začiatku mali ľudia viac možností, takže veľa dávali, no teraz majú väčšie výdavky.
Stojí za zmienku, že dobrovoľníci sa vždy objavia tam, kde nie je normálne vedenie. Žiaľ, naša spoločnosť roky investovala do ciest a nie do armády, hoci sa po tom veľakrát volalo. Sám som v decembri spísal petíciu, aby sme mohli dať armáde každú tisícku, ale urobili to až keď začala vojna. Žiaľ, teraz tieto nesprávne výpočty zakrývame a je to smutné.
Pre koho kupujete autá? Oslovujú vás s touto potrebou alebo hľadáte niekoho, kto by vám pomohol?
Prvých 15 vozidiel sme presunuli do 80. samostatnej obojživelnej útočnej brigády. Potom sme viac-menej nastolili proces a začali sa na nás obracať ďalšie vojenské jednotky o pomoc z celej Ukrajiny. Aktuálne máme 67 aktívnych požiadaviek, ktoré sa snažíme uprednostniť. Ak máme peniaze, snažíme sa odovzdať auto zadarmo. Často však nie je dosť peňazí a potom sa uprednostňujú tie diely, ktoré dokážu auto aspoň čiastočne zaplatiť. Potom uzavrieme zvyšok sumy z poplatku – a potom je proces už zavedený: existujú vodiči, ktorí môžu ísť do zahraničia a kúpiť si autá, a už vieme, ako správne vydávať listy od armády. Autá prevádzame hlavne vo Ľvove.
Vojenský personál s autom prijatým od dobrovoľníkov (foto Svyatoslav Litynskyi)
67 áut je koľko peňazí?
Na pokrytie týchto potrieb je potrebných 8 miliónov UAH.
Aké autá kupujete? Koľko stoja?
Armáda väčšinou žiada dieselové autá – ide o obyčajný džíp s pohonom všetkých kolies a častejšie o pickup, pretože môže odviezť niečo iné alebo napríklad dať guľomet. Cena džípu je 4-5 tisíc dolárov, pickup je od 5 do 7 tisíc dolárov.
Kde a kto hľadá tieto autá?
V Poľsku sú známi, ktorí hľadajú inzeráty, chodia obhliadať autá, kupujú ich, ak sú v dobrom stave. V Nemecku sme našli známych z Litvy, ktorí priviezli už 4 autá. Ak nie sú známi, tak spoznávame ľudí, ktorí sú na to pripravení na dobrovoľníckej báze.
Ako dlho trvá tento proces od nákupu po doručenie armáde?
Asi týždeň alebo viac. Najprv musíte vybrať peniaze, potom skontrolovať auto a kúpiť ho, dostať list od armády, previezť cez hranice, opraviť a potom odovzdať. Za deň alebo dva dostaneme certifikát, že armáda dostala auto.
Autá z Poľska (foto Sviatoslav Litinsky)
Aká je vôbec potreba predku v autách?
Čítal som článok v „UP“, kde sa hovorilo, že v Ukrajine bolo počas vojny zničených pol milióna áut. To je neuveriteľné číslo. A armáda, bez ohľadu na to, koho sa pýtajú, všetci neustále hovoria, že potrebujú autá, ktoré dokážu jazdiť. Preto, ako som pochopil, sú potrebné desiatky tisíc áut.
Dobrovoľníci, ktorí sa zaoberajú nákupom prilieb, nepriestrelných vesty a iných vojenských predmetov, tvrdia, že ich už v Európe ťažko zohnať. Aká je situácia s autami?
V Poľsku sa kúpilo vlastne všetko z lacnejšieho segmentu. Ak sme prvé autá kúpili v dobrom stave za 16 000 zlotých, teraz je to 22 000 zlotých, teda prichádzajú autá inej kategórie. Snažíme sa hľadať aj v iných krajinách, napríklad vo Francúzsku alebo Litve, z Veľkej Británie je už jeden autodopravca na ceste.
Máš čas venovať sa aj niečomu inému okrem dobrovoľníctva? Máte recepty, ako sa rozptýliť, keď príde zúfalstvo?
Stále učím na LNU pomenovanom po I. Franko, a verím, že je to veľmi dôležité, pretože to vytvára stabilitu a dôveru študentov. Kolegovia poskytujú poistenie inej práce, takže to takmer nerobím.
Keď nastanú chvíle zúfalstva, prestanem čítať správy a namiesto toho robím, čo môžem. A potom je oveľa jednoduchšie všetko vnímať, lebo vidíte výsledok – dohodnuté iné auto, kúpil, odovzdal. Niekde som čítal o kritických situáciách, o koncentračnom tábore, že tí, ktorí si mysleli, že sa to o týždeň skončí, tam ako prví zomreli; druhý – tí, ktorí si mysleli, že to nikdy neskončí; a tí, ktorí jednoducho robili to, čo museli, žili najdlhšie. A tak robíme len to, čo môžeme.
***
Podrobnosti pre pomoc:
Paypal: [email protected]
Karta PrivatBank: 4731 1856 0729 5240 (S.V. Lytinsky) alebo 4149 4991 3935 2742 (O.I. Boriychuk)
Pre prevody zo zahraničia na poľský účet:
SWIFT/BIC: WBKPPLPP
Bogdan Skaskiv
@katyaakva telegram
PL 31 1090 2590 0000 0001 4986 3372 (eur)
PL 51 1090 2590 0000 0001 4986 3400 (USD)
PL 42 1090 2590 0000 0001 4985 2019 (PLN)
