Pamätáte si, ešte pred začiatkom vojny, keď už bol vo vzduchu cítiť zápach, bolo veľa optimistických predpovedí, že na ukončenie vojny bude stačiť päť, maximálne desaťtisíc mŕtvol ruských vojakov. . Veď by to bola úmrtnosť na úrovni afganskej vojny, prevyšovala by čečenskú vojnu. Matky vojakov by organizovali protesty, v Rusku by vypukli nepokoje, vojaci by hromadne odmietali ísť do vojny. Legendárna „vojna veží“ by sa začala na vrchole moci, čo by sa skončilo štátnym prevratom. Väčšina Ukrajincov bola nakoniec presvedčená, že vojna vôbec nepríde, že Rusko blafuje.
Nie všetko sa však stalo podľa predstáv. Vojna vypukla a nie obmedzená, ale v plnom rozsahu. A ruská spoločnosť, ako sa ukázalo, plne podporuje agresívnu politiku svojho vedenia. Ak prieskumy verejnej mienky uskutočnené koncom februára, teda na samom začiatku vojenskej kampane, ukázali podporu činom ruského vedenia na úrovni 71 %, tak čerstvá sociológia dáva už 83 %. Vojak matky, ak sú zarmútené smrťou svojich synov, kompenzujú tento smútok komfortom budúceho miliónového vyznamenania pre človeka padlého vo vojne (ešte nevedia, že ich štát opäť oklame, lebo „nie je vojna“). Politici všetkých parlamentných strán hlásajú protiukrajinské heslá a obhajujú víťazstvo ruských zbraní.
Čo však povedať o Rusoch zombifikovaných kremeľskou televíziou, ak situácia s verejnou mienkou v slobodnej a demokratickej nemeckej spoločnosti nebola, aspoň pre Ukrajincov, oveľa príjemnejšia. Pocit viny za 2. svetovú vojnu, pokus zmyť hriechy nacizmu, túžba po priateľstve s Rusmi (na vrchole USA), v konečnom dôsledku mocné obchodné záujmy nemeckých podnikateľov v Rusku. sa výrazne prejavili v sociológii.
Mierny prepad v prospech Rusov nastal až na jar a v lete 2014. Anexia Krymu, agresia na Donbase, zostrelenie malajzijského boeingu trochu šokovali priemerného Nemca. Ale na jeseň toho istého roku boli uzavreté prvé minské dohody, čo znamená mier-priateľstvo-žuvanie. Je možné znova milovať Rusov a zabudnúť na všetky ich nedávne hriechy. A sociológia pripútanosti k Rusku a jeho občanom sa opäť začína vkrádať. A s príchodom Donalda Trumpa do Bieleho domu sympatie Nemcov k Rusku, túžba po zblížení oboch krajín jednoznačne prevyšuje sympatie k Američanom, a to napriek tomu, že práve oni im garantujú bezpečnosť. .
Prieskum verejnej mienky, ktorý Sociologický ústav uskutočnil na jar 2018 Civey na objednávku nemeckého vydania Die Welt, zistil, že 58 % nemeckých občanov je za zblíženie Moskvy a Berlína. A len 26 % opýtaných sa domnieva, že Nemecko by sa malo od Ruska dištancovať. Najsilnejšie sympatie k Rusku zaznamenávajú, samozrejme, krajiny bývalej NDR. Tam 72 % podporuje politiku zbližovania medzi Berlínom a Moskvou. Navyše 43 % z nich je za „výrazné zblíženie“. V západných krajinách podporilo zblíženie 54 % respondentov.
Neochota Nemecka poskytnúť nám zbrane v predvečer rusko-ukrajinskej vojny bola založená na týchto náladách. Prieskum verejnej mienky, ktorý koncom januára tohto roku uskutočnilo sociologické centrum YouGov, zistili, že 59 % Nemcov podporilo odmietnutie ich vlády dodať Kyjevu čo i len obranné zbrane na obranu pred možnou ruskou inváziou. Len 20 % opýtaných považuje za potrebné vypočuť výzvy ukrajinských úradov, ktoré trvajú na dodávke zbraní Nemeckom.
Drvivá väčšina Nemcov neverila, ani si nemyslela, že by sa Rusko odvážilo zaútočiť na Ukrajinu. Vojna? V samotnej Európe? V 21. storočí? Ale nesmejte sa. A je lepšie nedávať zbrane, aby ste nedráždili Rusko, nevyvolávali napätie.
Ale čo povieme na priemerného Nemca, taký hrozný vývoj udalostí si nevedel predstaviť ani samotný spolkový prezident Frank-Walter Steinmeier. Sám to priznal počas nedávneho rozhovoru s novinármi vo svojom sídle, v paláci Bellevue. „Môj názor bol taký, že Vladimír Putin by nechcel zaplatiť celú ekonomickú, politickú a morálnu skazu svojej krajiny za svoje imperiálne šialenstvo. Rovnako ako ostatní, aj ja som sa mýlil,“ konštatoval Steinmeier. Ach, tento Steinmeier, už jeho meno evokuje vo väčšine Ukrajincov výstrednosť. Zákernú „Steinmeierovu formulku“, ktorú si Kremeľ tak obľúbil, si budeme dlho pamätať, pretože to bol vlastne „trójsky kôň“, ktorým ruské vedenie zamýšľalo paralyzovať zahraničnú politiku Ukrajiny.
Je to dobré, hoci teraz sa nemecký prezident rozhodol oľutovať najmä v súvislosti so svojou tvrdohlavou podporou rusko-nemeckého plynovodu Nord Stream 2. „Moje lipnutie na Nord Stream 2 bola očividne chyba. Držali sme sa mostov, ktorým už Rusko neverilo a pred ktorými nás naši partneri varovali,“ povedal Steinmeier. Pripustil, že Nemecku sa nepodarilo „vytvoriť spoločný európsky dom, ktorý by zahŕňal Rusko“. „Zlyhali sme, keď sme sa pokúsili zahrnúť Rusko do celkovej bezpečnostnej architektúry,“ povedal nemecký prezident.
No lepšie neskoro ako nikdy. Spolu so svojím prezidentom uzrie svetlo sveta aj väčšina Nemcov langsam aber sicher (pomaly, ale isto – nemčina). Podpora Ruska v Nemecku, túžba po zblížení s ním teraz smeruje k nule. Podpora pre Ukrajinu však rýchlo rastie. A nie nejaké efemérne, ale celkom konkrétne.
Napríklad čo sa týka poskytovania zbraní Ukrajincom. Podľa sociológie spoločnosti Statistastúpol počet podporovateľov poskytovania zbraní medzi Nemcami na 67 %. Proti – len 29%. Ide o vojenskú pomoc, ktorú Nemecko v súčasnosti poskytuje. O niečo horšie s myšlienkou zvýšenia pomoci a poskytnutia ťažkých zbraní Ukrajine. V súčasnosti je za len 31 %, proti je 63 %. ale langsam aber sicher zmení sa aj táto pozícia.
Povzbudzujúca je aj ochota Nemcov vzdať sa ruských nosičov energie, za ktoré sa nie tak dávno postavili. Podľa nedávnej sociológie ZDF-Politbarometer55 % Nemcov by podporilo embargo na ruskú ropu a plyn zavedené vládou. Len 39 % bolo proti.
V nemeckých parlamentných stranách prebiehajú revolučné zmeny. Napríklad „zelení“ a liberáli, ktorí boli predtým proti Rusku a za Ukrajinu, len posilnili svoje presvedčenie. Hlavní politickí rivali – CDU/CSU a sociálni demokrati – momentálne vedú krvavé spory o to, ktorá strana má viac zradcov, ktorí slúžili Rusku a blokovali pomoc Ukrajine.
Ale čo môžem povedať, dokonca aj také prokremeľské, putinferské politické sily ako Ľavicová strana a Alternatíva pre Nemecko priznávajú svoje chyby, činia pokánie a očisťujú svoje rady od tých, ktorí nechcú odmietnuť spoluprácu s Kremľom.
A takéto procesy prebiehajú nielen v Nemecku, ale aj v takých krajinách ako Taliansko, Grécko, Rakúsko, Francúzsko, ktoré sú tradične naklonené zbližovaniu s Ruskom. Teraz radikálne menia svoju rétoriku.
Západ sa konečne spamätal a mení sa. Ruskí diplomati sú húfne vyhostení z európskych krajín. Ako správne poznamenal spomínaný Steinmeier, vzťahy s Ruskom pod vedením Putina sa už nikdy nebudú môcť vrátiť do predvojnového status quo.
