Krutosť Rusov v Ukrajine sa nedá vysvetliť. „To nemôže byť,“ povie Európan a radšej podozrieva Ukrajincov z miešania farieb a falšovania faktov, než by uveril, že ľudia sú toho schopní. Najmä keď nejde o nejakého jednotlivého psychopata, ale o celý štát s obrovskou armádou.
Európan by predpokladal, že ruská kultúra nemôže splodiť toľko svinstva. Najmä preto, že šmejdi nečítajú knihy. Namiesto toho, a to je fakt, ruská kultúra formovala inteligenciu. Ktorý pokojne sledoval zrod monštra, permanentnú degradáciu más a nedokázal (alebo nechcel) tomu zabrániť. Veď „odpor voči zlu“, duševné trápenie deviantov je také zaujímavé, také jemné. Rovnako ako hľadanie pospolitosti medzi človekom a netvorom, s rétorickým „som tvor chvejúci sa alebo mám na to právo?“.
V dôsledku toho „stvorenie“ stratilo všetky práva vo vlasti, ale dostalo ich počas útoku na Ukrajinu. „Právo“ na vraždu, znásilnenie, rabovanie. Preto okupované a oslobodené územia vyzerajú, ako keby do pokojného mestečka vtrhlo väzenie. Ruské väzenie, prosím, pamätajte. Koniec koncov, v ruskom väzení (rovnako ako v armáde, polícii atď.) je znásilnenie spôsobom nadvlády.
Nech je to akokoľvek, nesmieme úplne podľahnúť emóciám a stále študovať tento „fenomén“ – čisto z bezpečnostných dôvodov. Musíme pochopiť, s čím máme do činenia, bez toho, aby sme realitu zjednodušovali a prikrášľovali „hordou“, „mordovia“ či „orkostan“. Nazvať veci pravými menami. Napríklad moderná ruská spoločnosť je moderná ruská spoločnosť, Rusi sú Rusi, nie nejaké „zombie“ alebo „hordy“. Toto si nezaslúžia ani zombie, ani hordy. A Rusi si nezaslúžia byť po vojne „trestaní“ za hriechy spáchané nie nimi, ale nejakými „Škrtmi“.
Ruská spoločnosť sa teda od bežnej líši jedinečnou kombináciou niektorých vlastností.
Prvým je totálna nedôvera k vede a odbornosti.
V každej krajine sú ľudia, ktorých možno predbežne nazvať „konšpiračnými teoretikmi“. Spravidla sú slabo vzdelaní, málo zarábajú, nemajú vplyv a veľa pozerajú televíziu. A hlavné je, že väčšina z nich sa dá vyčleniť v konkrétnej sociálnej skupine. Takáto skupina neexistuje v Rusku, kde väčšinu obyvateľstva bez ohľadu na výšku príjmu a sociálne postavenie tvoria sprisahanci. Putin a Šojgu chodia k šamanom a veria, že Anglosasovia sa rozhodli „zotročiť“ Rusko. Úradníci a podnikatelia používajú primitívnu mágiu, vojaci žiadajú ochranu pred nejakými „vážkami“ s „konšpiráciami“. Lekári „nabíjajú vodu“, raketoví inžinieri posväcujú vojnové rakety, učitelia hovoria o Atlantíde. A to všetko na pozadí totálneho televízneho šialenstva, reptiliánov, slobodomurárov, holubov ako biologických zbraní atď.
Preto nedošlo ku konsolidácii ruskej spoločnosti. Ak každý idiot ľahko nájde jednoduchú odpoveď na zložité otázky, potom nie je priestor na pochybnosti.
Druhým je ortodoxný národný boľševizmus ako „ľudová“ ideológia.
Bez ohľadu na to, ako veľmi sa novodobí potomkovia proletariátu snažia „obnoviť“ Ruské impérium, vždy skončia s kopčekovou súpravou v štýle egyptského hotela s pozlátením na sadrokartóne. Skutočnou národnou hymnou Ruska by mala byť pieseň:
„Sme záťažou pre všetkých buržoáznych
Budeme rozdúchavať svetový požiar,
Svetový oheň v krvi –
Pane, požehnaj!“
Tu sú národné „my“ aj nepriatelia tí, ktorým sa žije lepšie, aspoň so záchodmi a kobercami. A konkrétny boh, ktorý požehnáva rabovanie a ničenie.
A masy výkalov a totálnej špiny v zajatých domoch – čo nie je manifestom nového ruského národného proletariátu?
Tretím je špecifická myšlienka „poriadku“, ktorý nevyžaduje pravidlá.
Každý vie, že jediným zákonom v ruskej spoločnosti je už dlho „Ja som šéf – ty si hlupák“. Ktorý sa u nás, opäť omylom, z nejakého dôvodu nazýva „ázijský“ alebo „mongolsko-tatársky“. Čo uráža predstaviteľov týchto veľkých civilizácií. Veď disciplína a zákony, aj keď sú kruté, pred neadekvátnym Kadyrovom a Putinom vôbec nelezú.
Ale to je polovica problémov. Absencia pravidiel a elementárnej logiky je pre moderných Rusov univerzálnou výhovorkou. Nevedeli, nerozmýšľali, nemohli nič zmeniť, stalo sa. Väčšina „vysvetlení“ zajatých ruských vojakov sa dá zredukovať na formulku „bes populal“ – po ktorej sú akékoľvek výčitky, pokánie, svedomie úplne irelevantné. Všetky otázky sú pre „čerta“, a to sú malí ľudia, niet sa ich čo pýtať.
Na týchto troch „stĺpikoch“ stojí skutočná kultúra tých Rusov, ktorých rozhovory zachytili naše špeciálne služby. A s tým treba pracovať.
Ak obyvateľstvo úplne verí v sprisahania, potom sa potreba odstaviť Putina od moci dá ľahko ospravedlniť. Napríklad to, že v skutočnosti pracuje pre Čínu, alebo pre slobodomurárov, alebo pre tajnú svetovú vládu. A ako inak si vysvetliť, že sa krajina za dve desaťročia „nevstala z kolien“ a teraz je kriticky oslabená aj armáda?
Ak sa nenávisť boháčov nasmeruje správnym smerom, konvoje vojenskej techniky z Ďalekého východu a Zabajkalska by sa mohli obrátiť smerom k Moskve a Petrohradu. Najmä preto, že v takejto kampani bude oveľa viac „spravodlivosti“ ako pri útoku na Ukrajinu.
Hlavná vec je, že „náčelník“ nie je „slaboch“, nejaký hybrid Putina a Kadyrova, a že svojim poddaným zaručuje úplnú beztrestnosť a slobodu od hriechov.
Potom bude mať Ukrajina šancu na odpočinok a zotavenie. Pretože demokratizácia Ruska je, samozrejme, dobrá, ale v blízkej budúcnosti je nereálna. Ich denacifikácia, demilitarizácia a denuklearizácia sú veľmi dôležité otázky.
PS A rušiť ruskú kultúru sa naozaj neoplatí. Treba to naštudovať. Napríklad film „Gruz-200“ je podrobnou ilustráciou tajomstva a šírky ruskej duše.
